Kto si zaslúži medaily? II.

Mgr. Vladimír Vranovič, poslanec VÚC Trnava  |  V prvom príspevku som dal prísľub, že budem pokračovať, tak som teda tu.

       Priblížim našu prácu  na mestskom úrade v rokoch 2007 – 2010 podľa jednotlivých oblastí.  Ako vždy, spolieham sa na svoju pamäť. Nepotrebujem k tomu dokumenty, všetko som silno prežíval, nevšímal som si neprajníkov, nevyvracal som ich klamstvá.  Toto sú skutočné výsledky:

       Voda a kanalizácia.

       Ako člen predstavenstva  ZSVS v Nitre som osobne loboval, vysvetľoval, pripravoval a zabezpečoval   tieto diela.

a,   Vodovod pod diaľnicou na Nový Majer pre obyvateľov a začínajúci priemysel/aj pre firmu z Trnavskej ulice, ktorá otravovala obyvateľov svojim smradom vznikla šanca začať tu prevádzku/. Priemer rúry 2OO mm  dĺžka  asi 9OO m. Dovtedy mali vodu, ktorá  bola často závadná.

b,    Kanalizáciu na Dolnostredskej ulici  s rekonštrukciou miestnej komunikácie. Dĺžka asi  45Om, ktorá   ústi do kanalizácie na Cukrovarskej ulici s prípojkami do rodinných domov.

c,     Výmena skorodovaného vodovodu  veľkého rozsahu na Cukrovarskej ulici, ktorý bol deravý ako sito a pri poruchách  spôsoboval  „ hrdzavú“ pitnú vodu  v rozvodnej sieti mesta. Veľmi náročná a nákladná  stavba  organizačne /doprava / i finančne. Zároveň sme vymenili  domové prípojky na  Cukrovarskej ulici. Dĺžka asi 900 m.

d,     Kanalizácia  Kasárenská a Hornočepenská –  čistička odpadových vôd Dolná Streda, najdôležitejší pripravený projekt v roku 2010.V súčasnosti prebieha výber  dodávateľa cez ZSVS v Nitre. Ako člen predstavenstva som navštívil   pracovisko  ZSV /jeseň 2007/  v Bratislave kde mal byť  pripravovaný projekt  Aglomerácia  Sereď. Mal sa na ňom zúčastňovať môj predchodca.  Veľký projekt  mal siahať od Sládkovičova  cez Sereď  až po Dlhú  nad Váhom.  Nikto  za tento projekt neloboval a /pracovníkov zamestnávala aglomerácia  Galanta, ktorá vtedy vyžierala i obrovské množstvo financií  /, preto  sa na ňom neurobila ani čiarka.

Podujal som  sa cez náš stavebný úrad  pripraviť pre tento projekt  vydanie územného rozhodnutia.  Prijali sme pre tento účel  aj  pracovníčku na stavebný úrad. O rok aj pol bolo už vydané územné rozhodnutie. Výzva ministerstiev  na veľký  projekt /aglomerácia / neprichádzala. Preto sme začali pracovať na menšom projekte Kasárenská- Hornočepenská –čistička odpadových vôd  Dolná Streda. Toto som už nenechal na náhodu. Predstavenstvo ma nechalo konať.

Stretal som sa pravidelne s projektantom .  Neustále som bol v kontakte i so zodpovednými pracovníkmi v Nitre.  Na MsÚ sme dotiahli vzťahy k pozemkom, ktorých sa projekt dotýka. Stihli sme termín výzvy a boli sme úspešní. V súčasnosti  prebieha proces  výberu dodávateľa. Som presvedčený, že realizácia bude úspešná a nenastanú žiadne  komplikácie.  Príprava, ako vidíte je najdôležitejšia. Stálo ma to desiatky ciest do Bratislavy  a Nitry, desiatky rokovaní .  Úspešne  pripravený projekt  cez eurofondy  vo volebnom období  2007-2010 bude realizovaný v tomto  volebnom období.  Budú to body pre vedenie mesta z rokov 2007 – 2010.

Som hrdý na to, že  som   zaangažoval  členov predstavenstva, zamestnancov a externých pracovníkov ZSVS v Nitre  do prípravy tohto zatiaľ najväčšieho úspešného projektu v prospech obyvateľov Mesta Sereď.  Patrí im im za to veľká vďaka.

      Doprava – miestne komunikácie, chodníky , parkoviská , cyklotrasy, orientačné tabule.

a,   Aj keď sme mesto prebrali  v slabej finančnej kondícii /2007/navrhol som zastupiteľstvu  každoročne dať do  rozpočtu 10 mil. Sk na miestne komunikácie, čo sme už v prvom roku  stihli realizovať . Potom     sme každoročne rekonštruovali  miestne komunikácie  v rozsahu asi 2 km. Spolu to bolo   asi 8 km komunikácií ďalšie kilometre chodníkov. Na prvú rekonštrukciu som mestu zarobil rokovaním  s plynármi 10 Mil. 300 tisíc korún, ktoré sme mali vrátiť štátu /budem o tom písať  neskôr /.

 V ďalšom roku sme ušetrili, z rozpočtu rekonštrukcie,  2,7 mil. Sk, keď  som dal pokyn dodávateľovi, aby vozil stavebný odpad    do vojenského priestoru na dočasnú skládku, namiesto skládky odpadu v P. Sadoch.  Stavebný odpad sme  rozdrvili  za 18O tis. Sk  a využili ako surovinu pri ďalších stavbách mesta.  Náklady na komunikácie boli v rokoch 2007-2010 cez 50 mil. Sk.   Cesty sú dôležité. 

 b,   Podľa poslednej správy z investičného oddelenia /2010/  sme vybudovali vyše 24O rekonštruovaných a novobudovaných parkovacích miest za celé funkčné obdobie. Najlepšie komplexné dielo sa podarilo pri činžiaku na Pažitnej , kde sme nádherne  upravili  i parkové priestory v dotyku s jednotlivými vchodmi.

c,    Využili sme 3 mil. Sk  vynútenej investície cez  firmu SLS /firme mesto  veľmi nevýhodne   predalo v rokoch 2003 až 2006 pozemok    „kúpaliska“ ,vedľa BILLy, predaj na čistý list vlastníctva / a rekonštruovali  sme komunikáciu na Dolnomajerskej  ulici. Doplatili sme  600 tisíc Sk.

d,   Vybudovali sme 900 m osvetleného chodníka do Horného  Čepeňa, ktorý určite zamedzil dopravným nehodám , ktoré tam dovtedy mali chodci, cyklisti i motoristi. Boli pritom i mŕtvi.

e,   Vyrokoval som dotáciu na  vybudovanie kruhového objazdu na Šulekovskej ulici s predsedom Trnavského   samosprávneho kraja  v hodnote asi 12 mil. Sk a o rok nato  rekonštrukciu 3 km  komunikácie cez  Dolnočepenskú  a Strednočepenskú ulicu,  ktoré v tejto časti veľmi pripomínajú miestnu  komunikáciu,  v hodnote asi  6 mil. Sk.

f,     Pripravili sme projektovú dokumentáciu až po stavebné povolenie  i financie na vybudovanie cyklotrasy na hrádzi Váhu v katastri mesta. Zastavila nás iba nevôľa  niektorých poslancov  na čele so súčasným primátorom , ktorá sa v súčasnom  volebnom období premenila na vôľu.  Škoda toho niekoľkoročného meškania  a škoda  tých charakterov.  Cyklotrasa funguje. Prečo  sme ju my nemohli realizovať ? Domyslite si sami. Teším sa , spolu s Vami, na cyklotrasu na Kaskády.

g,     Vychádzajúc z vtedajšej finančnej situácie ,sme hneď v prvom roku  zabezpečili  orientačné tabule ulíc. Projekt pripravilo v plnom rozsahu vedenie mesta v rokoch 2003 až 2006.

       To sú tie väčšie diela, na ktoré som si spomenul.  Určite o niečom hovoria,   ale  nie je za nimi plač kvôli kríze.  Dnes nie je kríza peňazí, ale kríza morálky. Tak to vidím ja.  

       Nabudúce  Eurofondy, dotácie, vynútené investície, dary.

        S úctou  Vladimír Vranovič,  primátor v.v.

zdroj: SN