Kšeft so zvieratami zo Slovenska prekvitá, sme svetová jednotka.

Monika Kozelová |   Volajú nás Hundemafia. A ani náhodou to nemyslia pozitívne. Obchod so zvieratami je skrytý za bránami domov, garáží, pivníc. Katastrofálne podmienky, v akých sa zvieratá nachádzajú v takzvaných „množiarňach“ je alarmujúci.

Na úvod trochu počtov. Ročne sa zo Slovenska vyvezie zhruba 500.000 šteniat a psov. Len do Nemecka je to každoročne 100.000. Napriek tomu nám Nemci pomáhajú s adopciami útulkových psov. Slovensko je už plné. Kým cena bezpapierového šteňaťa na Slovensku sa pohybuje v priemere 100 Eur, cena za jedno sa v zahraničí pohybuje od 250 do 500 Eur. To predstavuje sumu od 125 do 250 MILIÓNOV! Upozorňujeme, že NEZDANENÝCH, množitelia totiž žiadne dane neplatia. Taký super kšeft so živými "vecami" a minimálnymi nákladmi na krmivo a veterinu. 

Ročne Slovensku na tomto neľudskom kšefte uniká na daniach od  25  do 50 MILIÓNOV. Nemáme na podporu poľnohospodárov? Ale máme! Len treba nájsť, kde!

Množiarne na Slovensku patria k nočnej more nielen všetkých  ochranárov zvierat v celej Európe, ale aj všetkých obyvateľov tohto kontinentu. A zatiaľ čo v krajinách Európskej únie neustále sprísňujú zákony, u nás sa poslanci zatiaľ len rozhodujú, či protimnožiteľský zákon z dielne SaS pošlú do druhého čítania. Radšej ani nehovorím o komplexnom zákone o ochrane zvierat, a o novele zákona ľudovo nazvanej ZVIERA NIE JE VEC, lebo nič slušné by to nebolo. Ak by som napísala, že sme v ochrane zvierat sto rokov za opicami, tak to nebude pravda. Sme minimálne tisíc rokov za pterodaktylmi.

Obchod so šteniatkami prekvitá na všetkých úrovniach. Sú do toho zapletení jednotlivci nielen z okolia množiteľov samotných, ale čo je alarmujúce, obchodu sa zúčastňujú aj mnohí veterinári a jednotliví pracovníci z RVPS (Regionálna veterinárna a potravinová správa), spadajúci pod vedenie Prof. MVDr. Jozefa Bíreša, DrSc., ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Lenže aj tu platí staré známe, že ryba smrdí od hlavy. Lebo podľa článku a blogu v Denníku N je aj on samotný podozrivý z kšeftovania s takzvanými Petpasmi, ktoré sú potrebné pri vývoze šteniat a psov do zahraničia. No na parádu to tu je.

MNOŽITEĽ je človek, ktorý profituje na chove (ak sa to dá chovom nazvať) psov obvykle bez preukazu pôvodu (PP), teda čistokrvných, takzvaných bezpapierových psov. V drvivej väčšine sú psi chovaní v absolútne nevyhovujúcich podmienkach, v polorozpadnutom dome, v studenej garáži či tmavej pivnici. V chlievikoch, klietkach a králikárňach bez prístupu denného svetla, bez nároku na voľný pohyb. Sú nesocializované, neprichádzajú do kontaktu s človekom alebo iným zvieraťom. Neraz chýba aj základné veterinárne ošetrenie a kvalitná strava. Často sú to psi  zlomení, niekedy bez návratu do normálnej duševnej kondície. A viem, o čom hovorím. Sama mám doma zachránenú fenku z množiarne. A neverte tomu, že si žila ako v bavlnke.

- - -

Moja fenka. Psík z množiarne, odobratý z týračky. Podfukom. Občas nám to prejde. Keď mi ju dievčatá priniesli domov do dočasky, mala sotva tri kilogramy. Malé klbko s pozliepanými vlasmi plnými výkalov. Tak veľmi sa bála, že sa od strachu pokakala už keď som si ju prvý krát brala na ruky, a to som ju len vyťahovala z prepravky. Asi mesiac sa pokakala všade v novom prostredí, všade, kde som ju vzala, a asi dva týždne aj keď som ju len vzala na ruky.

Celého tri a pol roka prežila v klietke niekde v garáži. V zime, v lete, bez slnka, len na doskách na paletách (dodnes vyhľadáva úzke pevné priestory, ako je operadlo a tak ju občas voláme Nadia Comaneciová). Na pevnej podlahe len pred pôrodom a pri kojení. Aj keď dostala nový, mäkký peliešok, bála sa doň ľahnúť. A pritom bol celý jej!

Kým sa prvý krát odvážila vstúpiť na trávu, trvalo to hodinu. Celú hodinu! Ona skrátka nevedela, čo to je. Kým spapala prvú piškótku, trvalo to týždeň. Aj granulky a mäsko začala papať až po troch dňoch. Od hladu, ten nepustil. Lebo dovtedy jedla len pečivo a chlieb, namočené vo vode. Do mlieka jej ho idiot množiteľský kdesi od Maďarov namočil len vtedy, keď porodila. Lebo presne na to mu slúžila. Ako stroj na rodenie. Inú cenu nemala. Rodila koľko to išlo, dva krát do roka. (A takýchto ich tam mal ten dement štyridsať. Od najmenších až po najväčšie).

Asi ju aj mlátil, lebo sa bála ruky, nohy, dokonca aj trička, ktoré som hodila na kreslo tri metre od nej. Len sa krčila, tichúčko ako malá myška. Kým sme ju prvý krát ostrihali a okúpali, plakala som ja, aj psia kaderníčka Janka. Pod tými zdredovanými vlasmi zrazu vykuklo malinké, na kosť vychudnuté telíčko. Na niektorých miestach mala vlásky vytrhané. Ušká mala také čierne, že to bola katastrofa. Na mliečnych žľazách mala nádory, ešte jej tieklo mliečko. Kĺby jej vyskakovali občas z púzdra, výživa po toľkých šteniatkach absolútne žiadna. Jeden zúbok v polovici zlomený.

U veterinára sa pokakala. A potom pri každej kontrole. Veterinár zistil, že má zápal zvukovodov a že ho má minimálne tri roky. Viete si predstaviť, že by ste mali tri roky zápal stredného ucha? Že by ste tri roky tú bolesť trpeli?

A tak začal kolotoč - liečby striedali operácie. Vyoperované oba zvukovody, na oboch uškách plastika, kastrácia, mliečne žľazy..... Trvalo to pol roka. Pol roka ozdravovania telíčka a pokusy o uzdravenie zlomenej dušičky. Kým som ju odnaučila, že nemusí papať svoje hovienka, trvalo to rok! (Papala ich preto, lebo tak upratovala v klietke a pod šteniatkami, aby mali čisto. Ako dobrá mama robila, čo mohla).

Dnes má moja malinká 4 a pol kila. Nepočuje síce dokonale, ale počuje. Už sa od strachu nepokakáva, ale občas sa pociká. Bojí sa stále, dokonca niekedy aj mojej ruky. Bojí sa jesť z dlane. V noci sa strháva tak, že vyletí z postele a obehne ju... potom jej dôjde, že je doma a znova si ľahne. Bojí sa ľudí a tak na nich šteká, ale len keď je pustená. Keď je na vodítku, alebo na rukách, je tíško ako pena. Ale v takom napätí, že ju musím 15 minút hladkať, kým sa uvoľní. To sú feny – matky z množiarne.

Vyhadzujú ich zhruba v štyroch rokoch. Do kontajnera, na smetisko, uväzujú ich v lese... Ale len tie, ktoré majú šťastie. Ostatné sa zabíjajú. A celkom legálne, lebo sú len VECI ! Lebo Slovensko nemá komplexný Zákon o ochrane zvierat. RVPS NEROBÍ NIČ, ani keď im ochranári nahlásia týranie. Nič nerobia ani policajti. V podstate majú zviazané ruky, keďže neexistuje zákon. A tak sa množí do aleluja a vyváža a vyváža.....

Ako tento kšeft funguje? Je to jednoduché. Malé odbery sa robia nasledovne. Záujemcovia o lacné šteniatka  si nájdu šteniatko na internete – v tomto smerom je „kráľom“ podporovateľov kšeftov so zvieratami BAZOŠ, ktorý sa spomína najčastejšie aj v policajných správach v Rakúsku. Existuje totiž aj Bazos.at – zdroj najmä pre rakúskych záujemcov. Tu treba povedať, že inzercia živých zvierat je vo viacerých okolitých krajinách, vrátane Rakúska,  ZAKÁZANÁ zákonom. Spojíte sa s množiteľom. To nie je žiaden problém, množitelia si celkom beztrestne uvádzajú v inzerátoch mobilné čísla. No a po dohovore si idete pre lacné šteniatka. Buď priamo k množiteľovi, ktorý vám rodičov neukáže, alebo vám ukáže dva výstavné kusy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú rodičia vášho vytúženého šteniatka. Takže kupujete mačku vo vreci. K základným kecom najmä u tých, čo si zaopatrujú psíka po prvýkrát v živote, patrí informácia o mini, stredných, alebo väčších yorkoch, alebo maltezákoch.  Nevadí, že NEEXISTUJE žiaden MINI york a STREDNÝ maltezák, že existuje len YORK a MALTEZÁK, ktorí majú svoje veľkostné štandardy, veď množiteľ vie, že ľudia mu to zožerú aj s navijakom. Takže občas sa nestíhajú čudovať, keď im zo šteniatka „maltezáka“ doma vyrastie čuvač. Ale tak im treba.

Potom je tu odber na neutrálnej pôde, ideálne niekde na parkovisku. To majú množitelia najradšej. Nič nemusia ukazovať a kšeft ide rýchlejšie. Stihnú ich za deň viac. Ale len ak nenarazia. Napríklad v Rakúsku. Tam už funguje pre tento „obchod“ funkcia agent – provokatér, ten predstiera záujem o kúpu a po prevzatí zásielky sa o ostatné postarajú policajti. Rakúšania to chytanie začínajú „praktizovať“ vo veľkom. Drvivá väčšina zadržaných sú Slováci.

Pozrite si video. Asi piata minúta: zadržanie Slováka - priekupníka v Rakúsku.

https://www.youtube.com/watch?v=xHfkBC0h7Ig

Okrem odberu v malom a predaji „z kufra“ auta, lebo aj to jedna z foriem, je tu ešte tá horšia. PREDAJ ŽIVÝCH ZVIERAT VO VEĽKOM. To už je podstatne sofistikovanejší obchod. A predstavuje dobre organizovanú sieť priekupníkov.  Ale nechajme prehovoriť zahraničnú tlač, ktorá tomuto slovenskému veľkokšeftu venuje stále viac a viac pozornosti.

Toto je prípad zo Španielska. Píše o tom El Periódico Extremadura.

„Záujemcovia kúpili čistokrvných psov, ktorí po krátkom čase uhynuli, alebo im zistili "vážne vrodené vady". Guardii Civil bolo oznámených šesť prípadov, následne svoju prácu zahájili príslušníci Agentúry ochrany prírody a krajiny  (Seprona) v Badajoze, ktorí pred viac ako týždňom v nelegálnej psej stanici nachádzajúcej sa na statku v Cáceres objavili takmer sto zamrazených šteniat. Týmto nálezom sa odhalila sieť, ktorú údajne riadil obyvateľ Cáceres Vicente M. M. niekoľko rokov, a ktorá sa venovala nelegálnemu obchodu so šťeňatami s preukazom pôvodu. Tieto boli dovážané zo Slovenska za nízku cenu a trpeli vážnymi vrodenými vadami, alebo ďalšími spôsobenými absolútne nedostatočnou veterinárnou starostlivosťou.

Skontrolovali tiež 58 klietok, v ktorých sa nachádzalo 75 šteniat viac ako desiatich rôznych rás: yorkšír, francúzsky buldoček, maltézsky psík, bišón, bradáč, pudlík, atď. Tieto zvieratá v krajinách východnej Európy stoja približne 100 EUR, majiteľ prevádzky ich predával za viac ako 400 EUR, pričom do Španielska boli dovezené bez požadovaných povolení.

Šteňatá mladšie ako tri mesiace, ktorých vek ani v jednom prípade neprekračoval šesť mesiacov (POZN. - vek, v ktorom sa v Španielsku môžu šteňatá predávať), mali európsky pas a boli prepravované kamiónmi zo Slovenska do priestorov nachádzajúcich sa v Cáceres.“

A teraz najväčší zistený slovenský paradox - citujem z novín: „Niektoré psy sa uvádzali ako zaočkované ešte pred dátumom ich narodenia.“  Tak to je iná jazda!

Ale to už padá obrovský  čierny tieň aj na slovenských veterinárov. Popíšem vlastnú skúsenosť. Má síce viac rokov, ale verím, že sa nič nezmenilo. Bolo to obdobie, keď som začínala so psíčkarením. Vybrala som sa pre šteňa v dedine blízko Topoľčian. Majiteľ ho chcel utratiť, lebo vraj bol navyše. A ja som už dlho chcela psíka a tak ma priatelia ukecali, aby som si ho vzala. To bolo obdobie, kedy som ani len netušila, čo sú to MNOŽIARNE.  Tak ako mnohí, ktorí možno teraz čítajú tieto riadky. Išla som sa teda na šteniatko pozrieť a bola to láska na prvý pohľad. Keď som povedala, že si ho vezmem, množiteľ bez rozpakov vytiahol očkovací preukaz, vypísal ho a opečiatkoval. Keď som sa ho spýtala, či je veterinár, povedal že nie, že nemôže predsa s každým šteňaťom behať k veterinárovi, tak že mu veterinár dal pečiatku! (POZN. – dodnes mám ten preukaz s pečiatkou veterinára z Partizánskeho). Keď som sa spýtala, či je šteniatko zaočkované, na moje veľké prekvapenie povedal, že ON SI ICH SÁM AJ OČKUJE!  To už bola sila. Najmä ak ani divá sviňa nevie, či naozaj.

Množitelia sú prepojení na veterinárov, ktorí im pre vývoz vystavujú falošné PETpasy, mnohí z nich sú sami množia. O mnohých sa to vie, ale neexistujú páky na ich potrestanie. Samozrejme, ide o jedincov, existuje tu mnoho skvelých a etických veterinárov, ale žiaľ, aj v ich radoch sa nájdu čierne ovce. Píše o nich aj španielska Clínica Veterinaria Alierta: „V ďalšom prípade bol v utorok 18. novembra v obci Pina de Ebro v provincii Zaragoza zabavený ďalší kamión zo Slovenska so 44 psami a ďalšími zvieratami, vtákmi a korytnačkami, ktoré podľa "TRACER" smerovali do obchodov v Guadalajare, Cáceres a v Badajoze. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch, ani tu nebol dodržaný minimálny vek potrebný na pohyb po európskom území a (pozn. prekladateľa: zvieratá) cestovali natlačené v klietkach a v absolútne nevyhovujúcich zdravotných podmienkach.

Zaujímavé na týchto prípadoch je, že na základe prepravných dokumentov, TRACER, známu "množiareň", resp. "multichovnú stanicu" na Slovensku vlastní aj veterinár, ktorý falšuje pasy a uvádza chybný vek.“

O zadržaní piatich osôb kšeftujúcich so zvieratami zo Slovenska píše španielska La Vanguardia: „Sevilla (Efe). Guardia Civil zadržala päť osôb a obvinila ich z obchodovania so šteňatami, ktoré nemali žiadnu dokumentáciu a pochádzali zo Slovenska, v provincii Sevilla. Falošná dokumentácia, s ktorou sa zvieratá predávali obsahovala európske osvedčenia, pasy a mikročipy, aby tak navodila dojem legálnosti a zvieratá mohli byť následne predávané cez internet.

Päťdesiat percent zachránených šteniat zomrelo v dôsledku chorôb a štyridsať percent sa nachádza v karanténe.“

http://www.elperiodicoextremadura.com/noticias/temadeldia/hallados-cien-cachorros-congelados-centro-ilegal-venta-perros-caceres_500114.html

A tu ďalší článok: „Od decembra minulého roka Seprona zabavila 595 domácich zvierat pochádzajúcich zo Slovenska, ktoré boli určené na nelegálny predaj v rôznych častiach Španielska a Portugalska.  Následne príslušníci v spoločnosti znalca z odboru veterinárstva a ďalších expertov z oblasti zdravia zvierat vykonali prehliadku chovnej stanice. Na základe prehliadky zubov zistili, že vek šteniat nezodpovedá veku uvedenému v pasoch. Taktiež zistili nezrovnalosti pri očkovaní zvierat. Vakcína proti besnote bola podaná skôr, ako sa vyžaduje.“

A máme tu niečo aj z talianskej tlače: „Porto Garibaldi: Polícia zastavila na cestách Romea Slováka s batožinovým priestorom plným malých psíkov: muž bol už viackrát vypočúvaný na polícii. Tento 55-ročný muž nemá trvalý pobyt v Taliansku a v rodnej zemi pracuje ako chovateľ (POZN.- rozumej množiteľ). Na muža bolo v Polstrada di Roma  už podané rovnaké oznámenie za podobný čin pred niekoľkými rokmi. Jednalo sa o exekučný príkaz za uväznenie a zadržiavanie, ktoré vydal súdny dvor Tribunale di Nola z podobných dôvodov. K nim sa pridalo stíhanie na slobode  z prokuratúry vo Ferrare. Stíhanie sa týkalo obvinenia  z týrania a opustenia zvierat a z nelegálneho medzinárodného obchodu s domácimi zvieratami. Veterinári po obhliadke šteniatok zistili, že vek je nižší ako dva mesiace u každého vyšetreného psíka a navrhli preto presunutie do miestneho útulku. Celková škoda za nelegálny obchod so šteniatkami  je približne odhadovaná na 35.000 euro.“

Ani Nemecká tlač nie je hluchá a slepá. Tu je nemecký BILD: „Dvaja muži (33 a 41) chceli dopraviť 163 čistokrvných psích šteniat na 2500 km dlhej ceste zo Slovenska do Španielska. Zadržaný náklad sa odhaduje v celkovej výške okolo 60.000 Eur.

Policajti, ktorí zastavili bezcitný šteňací transport , vzniesli proti predajcovi okrem iného aj obvinenie pre podozrenie z porušenia zákona na ochranu zvierat.“

A toto píše rakúsky NEWS: „Erik ( POZN: - kúpil od slovenských priekupníkov Yorka) zavolal deň po kúpe. Nakoniec sa mu priznal, že pes je vlastne len štyri týždne starý a nie je očkovaný. Potom sa ospravedlnil - a už onedlho zadal nový inzerát. Tentoraz šteňa jazvečíka. Za 200 EUR. Text, ako vždy: "Osem týždňov, kompletne očkované, odčervené, s čipom." Iste...“

Tých článkov a videí je tak veľa, že sa to nedá zrátať. Ale v každom článku a videu je mnoho spoločného.

1. Všetky pochádzali zo Slovenska
2. Mali falšované doklady – PETpasy a dokumentáciu
3. Všetky šteniatka boli mladšie, ako 2 mesiace
4. Takmer všetky vôbec neboli veterinárne ošetrené a očkované, napriek tomu, že mali očkovacie preukazy!
5. Katastrofálny spôsob prepravy – šteniatka sa tlačili aj po štyroch v mačacích klietkach, na ceste boli bez jedla a bez vody, vo vlastnom moči a absolútne vystresované, v mraze bez kúrenia, v lete bez chladenia, takže dochádzalo k viac ako častému úhynu.

SLOVENSKÉ MNOŽIARNE SÚ POSTRACH ÚTULKOV. A to nielen slovenských, ale v celej Európe. Kým v našich končia väčšinou vyrodené a vyhodené fenky, ale aj šteniatka, ktoré množitelia nedokázali predať, v tých európskych končia zvieratá zachránené zo zadržaných slovenských transportov.

A nie sú to len psi, ktorí sa pašujú, využívajúc pritom otvorený Schengenský priestor.

Citujem z článku: „19. novembra tohto roku bolo počas bežnej kontroly v okrese Pina de Ebro (Zaragoza) zadržané nákladné vozidlo pochádzajúce zo Slovenska s nákladom  44 čistokrvných šteniat, množstvom vtákov, z ktorých väčšina bol mŕtva alebo vážne zranená  v dôsledku ďobnutí do hlavy a tlačenice, a stovkami malých korytnačiek, ktoré boli zaživa "zabalené" do hermeticky uzatvárateľných plastových obalov bez vody a jedla.“ Samozrejme s falošnými dokladmi, respektíve s dokladmi so sfalšovanými údajmi.

Čo sa týka ochrany zvierat, Slovensko sa stalo hanbou Európy. A to aj napriek tomu, že ochranári už mnohokrát o situácii informovali príslušné orgány, od Ministerstva pôdohospodárstva a RVPS počnúc, políciou a prokuratúrou končiac. Kšeft so zvieratami musí byť asi mimoriadne výhodný, keď sa tým všetci odmietajú zaoberať. Policajti tvrdia, že majú zviazané ruky, čo je pravda, lebo zákon neexistuje, prokuratúra sa týraním zvierat nezaoberá. Veď pred rokom sme spolu s poslancom Martinom Poliačikom  a ochranárkou Annou Paľovovou podávali trestné oznámenie na veterinára z obce Dubnička, ktorý nielenže zvieratá týral, ale aj usmrcoval a za dedinou hádzal do potoka. Dodnes sa polícia neunúvala nám ani len odpovedať. A pritom nešlo len o týranie a usmrcovanie zvierat, ale aj o podozrenie zo všeobecného ohrozenia. A veterinár si aj naďalej veselo ordinuje.

Už na nadchádzajúcej schôdzi NRSR budú poslanci v druhom čítaní rozhodovať o antimnožiteľskom zákone. Tak potrebnom pre vyriešenie nielen zúfalej situácie v našich a európskych útulkoch, ale najmä potrebnej pre očistenie mena tejto krajiny, ktorého povesť balansuje na čepeli noža. Lenže pod ním je absolútny hnoj.

Ochranári sa pri podpore novely zákona spoliehajú aj na pomoc ministerky pôdohospodárstva  Gabriely Matečnej. Po dlhej dobe ju považujú za ministerku, ktorá má záujem ochranu zvierat skutočne riešiť. Pod petíciou, ktorá žiada prijatie komplexného zákona o ochrane zvierat je dnes už podpísaných viac ako 80 tisíc občanov.

Preto ak čítate tieto riadky, vy, voliči, oslovte svojich poslancov vládnej koalície. Lebo hlas za prijatie zákona pomôže skončiť utrpenie tisícom zvierat. Lebo či sa to niekomu páči, alebo nie, ZVIERA NIE JE VEC. Má svoje city a svoju dušu. A my sme kresťanská krajina, ktorá by mala ctiť všetko živé. Vrátane zvierat.