Krach koncepcie galantskej nemocnice

Každému, kto sleduje dianie okolo tohto príbehu musí byť jasné, že tu nie je žiadna vôľa uzatvoriť ho v súlade s platnými predpismi. Namiesto toho sa len zatĺka, spochybňuje a skrýva za "čakanie na výsledky vyšetrovania". Pritom vec je jasná od samého začiatku. A síce, že hľadajú sa dôvody a spôsoby ako to zamiesť pod koberec a všetko odsunúť do zabudnutia. Je to jasný dôkaz toho, ako politikom a v tomto prípade vládnej strane "záleží" dopátrať sa pravdy a chrániť záujmy bezbranného občana.

Riaditeľ nitrianskej fakultnej nemocnice Jozef Valocký(SMER-SD) nehovoril pravdu, keď vo štvrtok vyhlásil, že prednostka detskej kliniky Alena Ďurišová nezabielila v zdravotnej karte dojčaťa Miška medicínsky dôležitú informáciu a len opravovala chybný záznam kolegu.
Denník SME má k dispozícii časť zdravotnej dokumentácie chlapca, ktorá dokazuje opak. Sprístupnili ju jeho rodičia.
Po tom, čo sa Miško v nitrianskej nemocnici predčasne narodil s obojstranným zápalom pľúc, podali mu nadmerné množstvo lieku gentamycín.
Práve túto informáciu mala podľa rodičov a niektorých lekárov nitrianskej kliniky Ďurišová zabieliť.

www.topky.sk/cl/10/1364220/Zoznam-najhorsich-nemocnic-na-Slovensku--Pozrite-sa--kde-sa-najviac-bojime-o-zivot-

http://nitra.sme.sk/c/6935561/lekari-v-nitre-sefka-detskej-kliniky-bielila-kartu-a-zakazuje-vysetrenia.html

Tak ako píše p. Herega: "Je dobre napísať a čo najviac hovoriť o týchto veciach" lebo len tak sa dá niečo do pohybu. Moje skúsenosti (naštastie pre mňa osobne len nepriame) s nemocnicou v GA sú veľmi podobné, ako sa tu píše. Jeden veľmi smutný prípad o ktorom som sa dozvedel, síce sa neviaže na nemocnicu v GA, ale dokazuje že peniaze a mamona sú nadradené ľudskosti a morálke a to nie len v zdravotníctve. Najmä pacienti staršieho veku a nie len v nemocniciach, sa stávajú obeťami nie len nemocničného personálu, ale aj personálu v rôznych domovoch sociálnej starostlivosti. Klienti aj toho u nás v Seredi, by toho vedeli povedať viac, ako si kto myslí či tuší....

Ďakujem za link.Určite to urobím.Je dobre napísať a čo najviac hovoriť o týchto veciach.Je mi jasné, že pre niekoho je to len obyčajná kritika niekoľkých nespokojných ľudí, no nie je to tak.Nie je možné aby sa s ľuďmi, najmä s tými staršími, ktorý si zaslúžia úctu a rešpekt zaobchádzalo horšie ako s dobytkom.Obzvlášť v nemocnici, čiže v zariadení, kde majú ľuďom pomôcť sa vyliečiť.Tuná to skôr vyzerá ako keby sa ich snažili zbaviť, pretože sú len príťažou pre štát a poisťovne, ktoré si mastia vrecká z našich odvodov a rozdávajú veľké odmeny za nič.

p.Herega tu je link na článok autorky ktorý napísala na sme.sk a je tam aj diskusia kde jej môžete napísať odkaz alebo Vašu skúsenosť:
http://pokus.blog.sme.sk/c/337330/Aj-zvierata-zomieraju-lepsie-ako-pacienti-v-nasich-nemocniciach.html

Vážená pani Dvořáková,to čo ste s Vašou babičkou prežili v bratislavskje nemocnici, sme zažili my v galantskej.Takmer identický scenár ako ste popísali.Je to šokujúce ako sa v zariadeniach, kde by vám mali pomôcť správajú k pacientom.Najmä k starým nevládnym ľuďom.Je to hanba a za pod. činy by sa mali vyvádzať dôsledky.No to by sme museli byť asi v inej krajine než je táto skorumpovaná banánová republika, kde korupcia už nie je prečin ale štýl života.Zdravotníctvo v našej krajine je poomaly 100 rokov za opicami a čo sa lekárov a personálu celkovo týka tak to je aj škoda slov.Samozrejme, že nie všetci, ale bohužiaľ, tých výnimiek je čoraz menej.Najsmutnejšie je, že za korupciu lekárov si môžeme sami.My sme ich tak učili desaťročia, preto sa nie je prečo diviť, že už sa to zažralo do celého systému.A inak to už tuná nebude.Každopádne, by sa takéto prípady nemali stať.A ak sa aj stanú, úrad pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou by mal podniknúť všetko preto aby sa to neopakovalo.Ale zase sa vrátim, že to by sme museli žiť inde, bo lekári posudzujú lekárov a vždy to knčí tak ako v nedávno medializovanom príp., že súdu s lekárkou, ktorá pochybila sa zúčastnilo 40 lekárov, ktorý oslobodzujúcemu rozsudku tlieskali a jásali ako na oslave.Že bola v súdnej sieni aj matka chlapca, ktorý pre nedbalosť niekoho zomrel ich však netrápilo ani najmenej.Ved načo, my sme pre nich len chodiace peňaženky, no pacienti už dávno nie.

Na Galantský šptál môžem povedať hocičo ale nič dobré.Po niekoľkých osobných skúsenostiach, ktoré s týmto bordelom mám môžem smelo povedať, že ak by ju zbúrali a postavili tam parkovisko, tak by sa nijaká škoda nestala.Pár rokov dozadu sme tam mali starú mamu.Tam šla v relatívne dobrom stave.Odtiaľ už s preležaninami a v stave, ktorý by som nazval kritickým.Navečer ked sme prišli, bola na zemi rozliata polievka, už aj zaschnutá, no podľa sestry, sa "babka pekne najedla".Žiaľ, najedla sa sama v dobe ked už bola takmer imobilná, super.Pošpinená, a neočistená pravidelne, ked sa nato upozornili ošetrovateľky, tak ich reakcie patrili skôr niekam do krčmy, než do nemocnice.Doma nám po týždni zomrela.Vo februári tam bola zase mama, ale po pár dňoch radšej šla domov.Pomohla tomu istá udalosť, ktorá by bola hodná aj na trestné oznámenie.Oproti na izbe ležal starší pán, ktorý mal ťažkosti s dýchaním.Niekoľko krát ho našli ležať na zemi.Miesto pomoci a privolania lekára však ošetrovateľka s kolegyňou dotyčného priviazali o postel a zavreli dvere.Keď sa mu podarilo uvoľniť sa,znova vyšiel na chodbu kde odpadol.Ležal tam cca 10-15 min, bez povšimnutie.Ked sa upozornil personál na fakt, že na zemi na chodbe leží pacient,tak ho najprv počastovali vybranými vulgarizmami a následne ho za nohy odtiahli do izby, kde dostal nejakú injekciu, znova ho priviazali a zavreli dvere.Ráno ked som pre mamu prišiel, už bola posteľ prázdna.Čiže ak si odmyslím najhorší možný scenár, tak ostáva jedine veriť, že sa cez noc zázračne uzdravil.Preto nič v zlom ale galantský špitál, je jeden velký bordel plný neochotného personálu a doktorov, ktorým sa radšej nikdy nedostať pod ruku.A to pomlčím o tom ako vyzerá interiér a exteriér tejto maštale.

Za posledný rok a pol dalo výpoveď „dvojciferné číslo(24) lekárov“
Z tých, ktorí ostali, štyria na protest proti praktikám vedenia kliniky odmietli slúžiť v ústavnej pohotovosti.Ty smerácka handra asi len jeden lekár to nebude
odpoved: nevies s kým si píses a preto tu trepes somariny na hovado. jakých 24 lekárov??? čo si padol na hlavu?? ja presne viem , kto odisiel a prečo, tak tu nezavádzaj ludí. Nezastávam sa tu lekárov, ale na tieto nezmysly sa nedá nereagovať .A hlavne si daj pozor, aby si tie urážky čo tu píses, vedela aj dokázať, lebo inak ta niekto môže zalovať za ohováranie.

Aj zvieratá zomierajú lepšie ako pacienti v našich nemocniciach
Blog s názvom „Ako si zabiť babičku" som sa rozhodla napísať už vo februári tohto roka. Neuveriteľné, ba doslova hororové zážitky z posledných dní života našej babičky v najznámejšej bratislavskej nemocnici, boli pre mňa ale natoľko traumatizujúce, že som ich na dlhé mesiace pochovala na dno svojho vedomia a usilovala sa na ne zabudnúť.



Cítila som však, že moje mlčanie nie je správne. Po prečítaní blogu Ako sa zdochýna v slovenskej nemocnici bolo jasné, že pred touto témou neuniknem a k svojim spomienkam sa musím vrátiť. O tom, ako ľudia zomierajú v slovenských nemocniciach treba hovoriť. Treba o tom hovoriť hlasno. A pravdivo. Pretože smrť v niektorých slovenských nemocniciach je doslovné „zdochýnanie", ktoré - v prípade, ak má nerentabilný bezmocný starý pacient predsa len prituhý korienok - treba urýchliť.

Čo sa udeje, ak si starý človek zlomí nohu

Nuž v prvej fáze nič výnimočné. Odvezú Vás na traumatológiu, diagnostikujú zlomeninu, v prípade potreby Vás operujú a čo najrýchlejšie prepustia do domáceho ošetrenia. Teda v prípade, ak spĺňate isté vekové hranice. Ak ste starý človek, je to komplikovanejšie. Čakáte na rozhodnutie, či Vás budú operovať a tým Vám dajú šancu žiť alebo sa stanete adeptom na smrť, pretože pre znehybneného ležiace starého človeka (a to človek so zlomenými nohami, bedrami, panvou etc. zvyčajne býva) je nevyhnutným osudom zápal pľúc a definitívny koniec.

Naša babička mala takmer 93 rokov. Bola to čulá dáma, ktorá milovala knihy, ešte stále si denne zacvičila aspoň niektoré cviky jógy, bola pohyblivá, čo znamená, že chodila sama s oporou francúzskej barličky.

Až do osudnej januárovej noci, keď si ju zabudla zobrať, na klzkej dlážke v kúpeľni sa pošmykla a zlomila si pri páde stehennú kosť. Nasledoval prevoz na traumatológiu, kde babičke na JISke poskytli skutočne kvalitnú starostlivosť. Vzhľadom na jej vitalitu (zabávala sestričky spievaním pesničiek, nikdy sa neťažkala, trpezlivo znášala bolesť a pripútanie na lôžko) a priznajme, že aj vďaka zmobilizovaniu všetkých známych priateľov- lekárov, ktorí sa o jej stav na danom oddelení zaujímali, bola zaradená do operačného programu.

Verili sme, že babička operáciu zvládne, pretože len pred nedávnom úspešne zvládla zlomeninu panvy a bola veľký bojovník, hoci niekedy už životom unavený. Babička na oddelení traumatológie normálne komunikovala, prijímala potravu, zlomenú nohu mala zafixovanú, nevyzerala, že by mala s výnimkou úrazu iný zdravotný problém, azda len bežné neduhy späté s jej vekom.

Internistka, ktorá babičku vyšetrovala, však skonštatovala, že má akýsi bližšie neidentifikovaný nález na pľúcach a nie úplne ideálny krvný obraz, preto poslala babičku na preliečenie na oddelenie geriatrie tej istej nemocnice. Na traumatológii nemohla z neznámych príčin zostať (v skutočnosti zo známych príčin, lebo je verejným tajomstvom, že pacient po troch dňoch neprináša, ale míňa peniaze nemocnice).

Bez toho, aby informovali jej dcéru alebo kohokoľvek z príbuzných ju previezli na geriatriu. O tom, že neleží na JISke sme sa dozvedeli, keď sme ju tam prišli navštíviť. Vzhľadom na to, že babička mala zlomeninu stehennej kosti, nepripadalo do úvahy zobrať ju do domácej starostlivosti. Krutým paradoxom na prepúšťacej správe z traumatológie bolo odporúčanie, aby babička na geriatrii rehabilitovala a robili s ňou dychové cvičenia.

Eutanázia na oddelení geriatrie

Hororové správy o tom, že na geriatrii starých ľudí „eutanazujú" tak, že na nich v zime otvoria okno, som vždy považovala za „urbánnu legendu", výplod fantázie, paranoidné sklony či náchylnosť veriť konšpiračným teóriám. Až do okamihu, kedy som takúto eutanázia mohla sledovať na vlastné oči. Azda len treba dodať, že slovo eutanázia nie je úplne na mieste, pretože rozhodne nešlo o „dobrú smrť".

Prvé dni sa babička držala. Dobrá nálada ani chuť do jedla ju neopúšťala, podpísala na naše naliehanie súhlas s operáciou (najviac ju presvedčilo, že si bude môcť pripiť fernetom na svoje 93. narodeniny, ktoré mala o pár dní), podľa informácií nášho priateľa, prednostu jednej z kliník, ju mali operovať v čo najskoršom termíne.

Ako blesk z čistého neba prišla správa, že babička dostala zápal pľúc. Nuž, starý človek, pomyslí si väčšina ľudí, nič neobvyklé. Bežné. Normálne. Mnohých starých ľudí po úraze postihne rovnaký osud. Azda by sme si to mysleli aj my, keby sme nečakane neprišli v piatok po uplynutí návštevných hodín. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že na danej geriatrickej klinike nie je možné navštíviť svojho blízkeho mimo návštevných hodín, ktoré sú - ak sa dobre pamätám - od 15. do 17. hodiny.

Zdá sa Vám to nepochopiteľné? Že nemáte právo byť pri svojej ťažko chorej matke, sestre, babičke? Zdá sa Vám to nelogické? Že pri súčasnej vyťaženosti sestier a množstve pacientov nie je vítaná pomoc príbuzných, ktorí by svoju babičku obriadili, umyli, polohovali? Nuž, my sme logiku tejto veci pochopili.

Keď sme vstúpili v podstate „potajomky" do nemocničnej miestnosti, našli sme babičku nielenže presťahovanú na posteľ pod okno, ale aj nahú, úplne povyzliekanú, iba v pamperskách, odkrytú, prikrývku mala pri nohách, pričom do miestnosti bolo otvorené dokorán nielen okno, ale aj balkónové dvere. V januári! Premrznutú sme ju obliekli, pozakrývali. V tom čase ešte vládala rozprávať, posťažovala sa, že ju nikto nepríde prebaliť, že leží v pošpinených plienkach mnoho hodín a že jej vyvesili zvonček na sestričky vysoko na hrazdu, aby na neho nedočiahla a nemohla „obťažovať" sestry.

Okamžite sme sa išli sťažovať, ale čakala nás iba agresívna bezočivá sestra, ktorá odvrkla, že ošetrovateľ asi „zabudol" babičku obliecť a vetrať musia, pretože to v miestnosti zapácha. A že mu to povie. Podotýkam, že hovoríme o januári 2013 kedy boli teploty hlboko pod bodom mrazu.

Na druhý deň sa situácia zopakovala. Tentoraz prenikla na oddelenie po návštevných hodinách moja mama, babičkina jediná dcéra. Našla ju opäť nahú, pyžamový kabátik mala vyzlečený a hodený na balkóne, ležala odkrytá, balkónové dvere dokorán. Mama sa opätovne sťažovala, znovu sa dozvedela o zábudlivosti ošetrovateľa.

Babičkin stav sa v tom čas prudko zhoršoval, dusila sa, nemohla jesť, nemohla sa sama napiť. Vytrvalým nátlakom sme pre ňu vyžobronili kyslík, aby sme jej zmiernili utrpenie. Nebudem ani spomínať, že nohu nemala zafixovanú ani jediný deň, odkedy prišla na geriatriu (na traumatológii ju mala znehybnenú v akejsi „vaničke"), že sme nachádzali babičku totálne dehydrovanú, pretože sa sama nemohla napiť, mohla sa iba bezmocne pozerať na pohár s nápojom na svojom stolíku, na ktorý nedočiahla.

V posteli som jej našla zahrabanú krabičku na lieky aj s liekmi, ktoré podľa rozpisu mali byť podané. Ani lieky teda nedostávala pravidelne. Ani nemohla,, pretože v tom čase by nijako nedokázala prehltnúť tabletky, ktoré mala predpísané, pretože prehĺtala iba s obrovskými problémami. Napriek tomu sa pokračovalo v liečbe tabletkami!

Úplným vrcholom bolo pokladanie stravy na nočný stolík, odkiaľ ho zasa (pochopiteľne) nedotknutý odnášali preč. Po necelom týždni sa objavili hlboké preležaniny, babička krvácala, mala bolesti. Bolo jasné, že bez našej nepretržitej prítomnosti sú jej šance na prežitie nulové. Mama dala výpoveď z roboty a ja som prekonala svoj odpor k vybavovaniu protekcie a zatelefonovala som riaditeľovi nemocnice, ktorého zhodou okolností dobre poznám, aby nám udelil výnimku a mali sme k babičke neobmedzený vstup.

Zvieratá zomierajú lepšie

Naša prítomnosť a povolenie od riaditeľa nemocnice spôsobili aspoň to, že sa personál neodvážil znovu babičku povyzliekať a nahú vystaviť ľadovému prievanu pod otvoreným oknom a balkónom. Iné pacientky toľko šťastia nemali. V jeden deň som našla na vedľajšej posteli opäť povyzliekanú, úplne nahú umierajúcu starenku, dusila sa, chrčala - úplne bez pomoci, osamelá nahá ľudská bytosť.

Jej utrpenie nebolo pre zdravotnícky personál ani natoľko zaujímavý, aby sa na ňu za tie dve hodiny, čo som tam strávila, prišli čo len raz pozrieť. Prišla som k nej, pohladkala ju a zakryla. Chcem veriť tomu, že pred smrťou zacítila aspoň závan ľudskosti. Keď prišla o hodinu neskôr na návštevu moja mama, pani už bola po smrti.

Babičku sa nám už zachrániť nepodarilo. Jej zomieranie bolo strašné. Podotýkam, že aj niekoľko hodín pred smrťou, keď už ležala v agónii, jej položili na nočný stolík večeru: chlieb s paštétou alebo niečím, čo si už nepamätám. Moja mama odišla z nemocnice o 18 hodine. O 18,46 podľa úmrtného listu babička zomrela. Nemusím zdôrazňovať, že nám o tom nikto nedal vedieť a správu sme sa dozvedeli až ráno.

Keď si pomyslím na to, ako zomierali moje zvieratká, zbavené všetkej bolesti, obklopené láskou a odprevádzané na druhý svet a porovnám to s tou strašnou mašinériou, ktorá pohltila moju babičku a do ktorej sme ju dobrovoľne odovzdali v presvedčení, že nemocnice sú tu na to, aby ľudí liečili, som zdesená. Zdesená zlom a ľahostajnosťou, bezcitnosťou a krutosťou tých ľudí, ktorých som na danom oddelení videla. Plačem nad strašnou a nedôstojnou smrťou, akú podstupujú starí ľudia na geriatrii daného oddelenia: nahí, opustení, dusiaci sa, v bolestiach z preležanín, utýraní hladom a smädom. Netvrdím, že je to tak všade. Podelila som sa o svoje zážitky z konkrétnej nemocnice.

Nebudem ju menovať. Nezaslúži si to jej riaditeľ, ktorý je čestný a morálny človek. Chcem veriť tomu, že moje svedectvo a svedectvo ďalších ľudí, ho pohne k tomu, aby na geriatriu vo svojej nemocnici občas inkognito vo večerných hodinách zašiel a podrobil dianie za zatvorenými dverami kontrole. Ako bodku môžem pridať komentár zamestnankyne pohrebnej služby, keď sme prišli vybavovať poslednú rozlúčku: „Ďalší z tejto nemocnice? Preboha, čo sa tam deje, každý deň mŕtvi..."

Autorka: Daniela Dvořáková

Za posledný rok a pol dalo výpoveď „dvojciferné číslo(24) lekárov“
Z tých, ktorí ostali, štyria na protest proti praktikám vedenia kliniky odmietli slúžiť v ústavnej pohotovosti.Ty smerácka handra asi len jeden lekár to nebude.

ale oni neodmietaju osetrit deti. oni jednoducho po precerpani zakonom stanovenych nadcasov nemusia a dokonca by ani nemali do prace nastupit. vsetko je na dohode a pokial vam niekto bude hadzat polena pod nohy, tak to urcite nepojde.

a ty odkial si spadla?? Majka z Gurunu?? Asi moc citate noviny, ktoré si napísu čo najzaujímavejsie , len aby čitatel pachtil po informáciách. Nitrianska nemocnica je dobrá, tak ako vsade, aj tam sa nájdu lekári, ktorí odfláknu robotu ,ako vsade, ale tolko odborníkov tam v zivote nebolo ako je teraz. A čo sa týka detského?? tak len tolko, jeden primitívny a sprostý doktor, ktorý sa hrá na velkého séfa a sám je najslabsí lekár v nemocnici, jemu by som nedal ani psa osetriť a nie to dieťa, serie a kydá na vlastné pracovisko. Ale to je na dlhú debatu, akú úctu a respekt má u vás lekár, ktorý odmieta slúžiť a ošetrovať deti?? zabudli lekári čo prisahali?? a este ked sa jedná o deti? tak rozmyslajte a potom píste

kamila, si ma nepoesila, v utorok tam nastupujem (ako pacientka):o(

Valocky nesefuje nemocnicu v Nitre ale svojim pristupom degraduje v Nitre oddelenie za oddelenim....aby bolo jasne možno nemocnica v Nitre vykazuje dobre financne vysledky ale v nemocnici v Nitre sa uz nerobi medicina je to dno totalne dno ak nemusite do tejto nemocnice nechodte lebo pridete aj o posledne a detske oddelenie je len vrch ladovca, šikana je tam všade len zamestnanci uz nemaju silu bojovat s debilom Valockym ktorý ma za sebou Kalinaka a neboji sa nicoho....V Nitre je s medicinou konec....

To už nie je chyba jednotlivca ale zle nastaveného systému!Ak to neporušuje zákony a legislatíva im to umožnuje tak to nie že zneužívajú,ale naplno využívajú lekári! Ako cigáni soc.systém,ale to je o inom!

Ani nesúhlasím lebo každý "lepší" lekár je už dávno v súkromnom sektore,ale zároveň je aj zamestnancom nemocnice a tak potom výkony, ktoré sú zle platené a nákladné, prenesie na nemocnicu a tie dobre platené nenáročné si účtuje cez vlastnú s.r.o. A ešte v období voľakedajšieho riaditeľa a súčasne aj vládneho poslanca NR SR počas jeho (ne)odborného a (ne)koncepčného manažovania nemocnica vykazovala plusové finančné výsledky.

Kurva ale sme tu všetci múdry!Každý lepší lekár je už dávno v súkromnom sektore,alebo niekde v zahraničí a neykrikuje plané reči o malých platoch a ako im záleží na pacientoch ale preto niečo robí a asi dobre ked neštrajkuje a nepoburuje ostatných na politickú objednávku!Prečo by smerák mal nechať nemocnicu pre nejakého z SDKU!V štátnej nemocnici môže byť aj archaniel Gabriel a bude v strate!To je politika a každý nahráva svojmu blízkemu!Pre boha živého len nech zamestnanci nemocnice nevyrukujú s takým nápadom ako učitelia,že na protest idú splaviť Hron!Lebo budú len na smiech a nikto ich nebude brať vážne ako učiteľov!Nebodaj ked nebudú jednotný a jedny pôjdu Hron a druhý Dunajec tak tomu sa hovorí fraška

možno preto je v dlhoch. kto vie, kam išli peniaze.

Všetky nemocnice v Trnavskom kraji, ktoré nepatria pod ministerstvo zdravotníctva, by mohol ovládnuť Grafobal Group podnikateľa Ivana Kmotríka.
Zatiaľ má kontrolu nad nemocnicou v Skalici, teraz sa zaujíma aj o tie v Dunajskej Strede a Galante, informovala agentúra SITA. „Máme o ne potenciálny záujem,“ potvrdil SME Ivan Kmotrík.

ale ano dane a smrt. To garantuje .

Pracovné vzťahy sú jedna vec a menežovanie druhá!Ked dáte Slovákovi nejakú moc,tak nepozná brata!A je jedno či v nemocnici v Nitre alebo v automobilke v Trnave!Ak je niekto lekár neznamená,že je aj inteligentný a uznajme nikde nie sú všetci spokojný so všetkým a každým!Tvoja rodina ťa má rada,ale to sa nedá povedať o celej Seredi.To neznamená že sa ťa treba zbaviť.Nie?

Výborný článok,len škoda že ho nečítajú,voliči Smeru SD....

z článku v SME:

V nitrianskej fakultnej nemocnici, ktorú ministerstvo zdravotníctva dáva pre jej hospodárenie za príklad iným zdravotníckym zariadeniam, sa búria lekári kliniky novorodencov, detí a dorastu.
Nepáči sa im autoritatívne vedenie kliniky či zásahy do zdravotnej dokumentácie pacientov. Niektorí podali výpovede, iní sa pre nespokojnosť s vedením obrátili na začiatku augusta na ministerstvo.
Lekár, ktorý chce zostať v anonymite, SME povedal, že prednostka kliniky Alena Ďurišová, ktorá je aj námestníčkou riaditeľa, svojich podriadených šikanuje.
V jednej zdravotnej dokumentácii okrem toho podľa neho vybielila pre nemocnicu nepríjemné informácie. Rodičia dieťaťa sa obrátili na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tvrdí.

„Zneužívanie postavenia vedúceho pracovníka sa stalo na pracovisku niečím bežným,“ hovorí bývalý primár oddelenia Juraj Jakubička.

celý článok:
nitra.sme.sk/c/6928871/nitrianski-pediatri-sa-buria-tvrdia-ze-ich-v-nemocnici-sikanuju.html

Zdravotníctvo v praxi - keď mal nehodu Richter, jeho odviezli do Bratislavy, šoférovi musela stačiť Galanta. Ale veď Galantskej nemocnici od roku 2004 šéfoval Jozef Valocký, poslanec za SMER! Smerák vo vedení a nemocnica je v dlhoch? To tu už nikto nič negaranuje?

vážený pán Klobučník,
citujem Vás:Dovolím si povedať, že (ne)odborné a (ne)koncepčné manažovanie tohto doktora otriaslo našou zdravotnou inštitúciou do základov.
Len ste zabudol dodať,že tento pán poslanec úspešne vedie nitriansku nemocnicu,ktorá ako jediná na Slovensku sa ďalej nezadlžuje.
Píšete o Vašom volebnom programe,no napíšte,čo ste z neho splnil!!!

chcel sprivatizovať všetky nemocnice a bez okolkov,akurát kšeft bol pre svojich známych!Nevyšlo jemu vyjde inému!O tom je politika nás!

hranol a fraska to dovolia ?? ako je toto mozne?6 rokov tej najepsej vlady v galaxii. 15% nezamestnanost, nemocnice zadlzene.To mu sa neda ani uverit :D

Nakupujú ďalej

Zväčšiť svoj vplyv v zdravotníctve chce Penta aj nákupom ďalších nemocníc. „V nákupoch nemocníc na Slovensku budeme pokračovať,“ povedal hovorca skupina Martin Danko.

Zatiaľ u nás vlastní desať nemocníc na východe Slovenska, ktoré sú pod značkou Svet Zdravia. Tie získala najmä v súťažiach, ktoré vypísali župy.

O to, ktoré nemocnice by ešte chcela získať, zatiaľ nehovorí. Najbližšie však treba Pentu očakávať v súboji o župné nemocnice v Trnavskom kraji. Ten chce dlhodobo prenajať nemocnice v Galante a Dunajskej Strede.

Zdroj: SME

Nerozumiem preco by mesto Ga malo vstupovat este vacsim podieom do nemocnice.Fico je tam 6rokov a nefunguje to? ako je to mozne? Pavol Fraska kachlickar najlepsi zdravotny- biznismen v galaxii by mohol pomoct.

riesenie existuje: personal nemocnice musi v nej svojou nadpracou pripravit o zivot vyznamneho statneho uradnika, aby si majitel-stat uvedomil aku ubohu starostlivost tu danovym poplatnikom poskytuje. To zarucene funguje viz. UNB a Richterov kondom.