Kovačická dúha v Seredi
V zimnom sychravom a zamračenom počasí sa priam žiada pohľad na farebné umelecké dielo, vyžarujúce životnú silu a optimizmus. V Seredi sa ľuďom milujúcim umenie takáto príležitosť naskytla.
Mestské múzeum v Seredi a Dom Matice slovenskej v Galante tu usporiadali výstavu obrazov „Umenie z Kovačice“. Jej vernisáž sa konala v piatok 10. februára 2017 so začiatkom o 17:00 hod. Boli na nej prítomní obaja vystavujúci autori – Juraj Lavroš a Vladimír Galas, ktorí žijú v Padine. Je to dedina v srbskej Vojvodine, v Juhobanátskom obvode a patrí k obci Kovačica. Bola založená v roku 1806 a 99 % jej obyvateľov je slovenskej národnosti.
Na začiatku vernisáže všetkých prítomných, zvlášť autorov vystavených diel, srdečne privítala Mária Diková, riaditeľka Mestského múzea v Seredi. Potom poprosila o pár slov Bc. Ľubomíra Veselického, zástupcu primátora Mesta Sereď. Povedal, že síce prišiel ako divák a žiadny oficiálny príhovor si nepripravil, ale keď absorboval atmosféru z obrazov, uvedomil si dôležitú vec: pre každého človeka je podstatné, aby vytvoril niečo, čo ostane na svete pre budúce generácie. No a umenie z Kovačice je skutočne vzácnym príspevkom do kultúrneho dedičstva. Riaditeľka Domu Matice slovenskej v Galante Bc. Zlatica Gažová vyzdvihla veľmi dobré vzťahy, ktoré Matica slovenská udržuje s krajanmi v Srbsku.
Mária Diková pripomenula, že v decembri 2005 už bola v Mestskom múzeu v Seredi výstava obrazov starších autorov insitného umenia z Kovačice. Tieto obrazy pochádzali zo súkromnej zbierky Jána Eichenbergera, ktorý žil dlhé roky v emigrácii a v roku 1977 si založil vlastnú galériu vo Švédsku. Hoci on sám tvoril abstraktné obrazy, bol zanieteným zberateľom insitného umenia.
Nasledovalo krátke predstavenie kovačického insitného umenia. Ako porozprávala Mária Diková, vzniklo v 50. rokoch 20. storočia a začali ho tvoriť ľudia, ktorí prišli zo Slovenska za chlebom do Banátu. Sedliaci v Kovačici maľovali to, k čomu mali citový vzťah, teda rôzne výjavy zo života na dedine: ľudové odevy, zvyky a obyčaje, folklór, prácu roľníkov na poli, vidiecke interiéry a dvory a podobne. Tradícia insitného maliarstva v Kovačici pretrvala dodnes. Autori staršej generácie radi maľujú rozprávkové motívy, zasadené do vidieckeho prostredia a folklórnych tradícií. Obrazy mladších autorov sú často idylické krajinky, na ktorých nie je veľa postáv a deja. Najmladšia generácia maliarov tvorí diela, na ktorých sa spája skutočný a fantazijný svet a hýria obrazotvornosťou.
O prítomných autoroch Mária Diková prezradila, že obaja sú aj hudobníci: hrajú na bicie a Juraj Lavroš aj na fujaru. Vladimír Galas rád maľuje kone a Juraj Lavroš zase husi.
Potom sa slova ujal Juraj Lavroš. V prvom rade poďakoval Bc. Zlatici Gažovej a Márii Dikovej. Ako povedal, maliari z Kovačice často chodia na Slovensko vystavovať svoje obrazy, pri čom je im veľmi nápomocná Matica slovenská. Galéria insitného umenia v Kovačici má v súčasnosti 26 členov. Častý motív husí na svojich obrazoch vysvetlil tak, že je to spomienka na jeho detstvo. Doma vtedy chovali mnoho husí a on sa pomáhal o ne starať. To, čo maľuje, je jeho pohľad na Banát – ako ho vidí svojimi očami a srdcom. Insitné umenie charakterizoval tak, že maliari maľujú to, čo vidia, ale na každom obraze sa objaví aj niečo, čo v realite nie je možné. Čo sa týka hudby, Juraj Lavroš vydal už tri cédečká duchovných piesní.
Mária Diková vyzdvihla vlastnosti, ktoré charakterizujú kovačické insitné maľby: farebnosť dúhy a typické kontúry. Pripomenula, že výstava je predajná a že 10 % výťažku dostane Mestské múzeum v Seredi. Záujemcovia si tiež mohli kúpiť magnetky s malými reprodukciami obrazov.
Nasledovalo vystúpenie hudobného hosťa – akordeonistu Petra Šintala, žiaka Základnej umeleckej školy Jána Fischera-Kvetoňa v Seredi, ktorý zahral dve skladby: Čerešne a A ja taká čárna.
Napokon Mária Diková zaželala vystavujúcim autorom mnoho osobného a rodinného šťastia, veľa láskavých ľudí naokolo a mnoho úspechov a tvorivých nápadov. Všetkých návštevníkov vernisáže pozvala na malé občerstvenie.
Využila som možnosť pozhovárať sa s autormi vystavených obrazov a domov som si odniesla originálnu rôznofarebnú magnetku. Výstava mi pripomenula, že svet je vlastne krásne farebný. Len pre množstvo starostí na to ľudia často zabúdajú.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.