Koncert Ildikó Kali na trnavskom korze (Stretnutie poézie a loopera)

Len dva dni po trnavskom koncerte Romaniky, po ktorom sa prihnala búrka, sa rovnako v rámci projektu Leto na korze uskutočnil koncert neprehliadnuteľnej speváčky, gitaristky, skladateľky a duše kapely Romanika – Ildikó Kali (Iky Kraicovej).

V pondelok 23. júla 2018 som teda zase zavítala na trnavské korzo. Tentoraz ma, našťastie, v Trnave privítalo krásne slnečné počasie. Nechýbal však vetrík. Ten síce príjemne osviežuje, ale tiež rád odnáša notové papiere a papiere s poznámkami.

Na korze boli prípravy na koncert v plnom prúde, okrem Ildikó Kali sa na nich podieľal i jej manžel, kontrabasista Roman Kraic, ktorý sa zhostil úlohy zvukára.

Koncert sa začal o 19.00 hod. Ildikó Kali zaželala prítomnému obecenstvu, ktorého značnú časť tvorili deti, krásny večer. Prezradila, že zahrá a zaspieva okrem iných aj niektoré svoje nové piesne. Dovtedy iba 3-4 z nich zazneli 31. mája 2018 na besede s básnikom a prekladateľom Mariánom Šidlíkom v Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave. Ako Ildikó Kali povedala, technické „záludnosti“ si prichystala skôr pre seba ako pre poslucháčov: okrem svojho hlasu a gitary začala totiž vo svojich skladbách ako novinku využívať aj looper. Hudbu ku všetkým skladbám, prezentovaným v ten večer na korze, zložila sama. Koncert otvorila pomalou piesňou s textom poetky Evy Luky s názvom Vlčia balada. Po nej nasledovala pieseň o Čiernej Sáre Santa Sara Kali. Jej text tiež napísala Eva Luka. Rómovia uctievajú svätú Sáru ako svoju patrónku. Podľa jednej z legiend, ktoré sa o nej rozprávajú, žila Sára v meste na pobreží Stredozemného mora v južnom Francúzsku. Zachránila 3 najvernejšie nasledovníčky Ježiša Krista – Máriu Salome, Máriu Jakubovu a Máriu Magdalénu, keď sa s nimi prevrátila loď. Sára rozprestrela na vodnú hladinu svoj plášť a použila ho ako plavidlo. V juhofrancúzskom mestečku Saintes-Maries-de-la-Mer sa každý rok 24. mája konajú púte Rómov a procesie so sochou svätej Sáry. Ildikó Kali v piesni o Čiernej Sáre predviedla svoju typickú temperamentnú hru na gitare a silný, zvučný hlas. Aby bol zvuk jej skladieb bohatší, pomohla si aj looperom. Obecenstvo ju odmenilo veľkým potleskom a ona s úsmevom poznamenala, že sa učí aj priamo v teréne. Text ďalšej piesne Modrý sinokvet tvorili 3 vety z knihy Dominika Tatarku V úzkosti hľadania. Tieto 3 vety podľa slov Ildikó Kali vyslovene „chceli byť zhudobnené“. Text bol stručný, no veľmi poetický. Po skončení piesne Ildikó Kali chvíľu hľadala svoje poznámky, ktoré si schovala pred nezbedným vetríkom. V piesni Som tvoja žena si Ildikó Kali i poslucháči oddýchli od loopera. Pieseň bola inšpirovaná hudbou rómskeho folklórneho súboru Taraf de Haïdouks z Rumunska. Pieseň Som tvoja žena otextovala Eva Luka a túto skladbu poznám už z albumu kapely Romanika V hlbinách. Na korze však zaznela jej odlišná verzia, pomalá a ťahavá. Saguára je pieseň inšpirovaná kaktusom saguáro, ktorý rastie hlavne na juhu Arizony a dožíva sa až 250 rokov. Pieseň Saguára je oslavou nehynúcej ženskej podstaty. Text je tiež dielom Evy Luky. Ildikó Kali zvuk skladby znova obohatila looperom a takisto to urobila aj v nasledujúcej piesni Víly (autorkou textu je Eva Luka). Pieseň Biele nebo znela takmer psychedelicky, Ildikó Kali ponahrávala do loopera rozmanité zvuky. Sama ich označila ako „šialenosti“. Zrejme sa však obecenstvu páčili, pretože jej nadšene tlieskalo. Text tejto piesne si napísala sama. Posledná pieseň, ktorá v ten večer zaznela na korze, mala názov Žijem. Bola to zhudobnená báseň Liek od Viery Markovičovej-Zátureckej z knihy Potopené duše. Túto výnimočnú publikáciu zostavila literárna historička Andrea Bokníková a jedná sa o výber z tvorby dvanástich zabudnutých slovenských poetiek z 1. polovice 20. storočia. Pieseň bola čistým prameňom energie. Na konci koncertu po veľkom potlesku Ildikó Kali všetkým poslucháčom zaželala, aby žili svojím plnohodnotným životom. Tiež ich pozvala na krst nového albumu kapely Romanika s názvom La Loba, ktorý bude 5. októbra 2018 v trnavskom Malom Berlíne.

Takto sa teda pred trnavskou radnicou okrem iných stretli aj poézia a looper a veľmi dobre si rozumeli. Vypočuli sme si hudbu bohatých farieb: od Čiernej Sáry cez Modrý sinokvet až po Biele nebo. A na záver som si spolu s Ildikó Kali povedala: „Žijem!“ Uvedomila som si, že žijem svoj život v jeho bohatej farebnosti. Čo viac môže človek od koncertu očakávať?