Vojenská posádka bola a je dodnes súčasťou histórie mesta Sereď
Dnes sa v obradnej sále Mestského úradu konala prednáška Ing. Ludvíka Doležela na tému História vojenskej posádky v Seredi. Prednáška sa konala v spolupráci s Mestským múzeom v Seredi a občianskym združením Vodný hrad.
Ing. Ludvík Doležel | V roku 2013 oslávi mesto Sereď 700 rokov písomnej zmienky o svojej existencii. Regiónu a mestu samotnému sa v jej sedemstoročnej histórii nevyhli vojenské konflikty a vojnové ťaženia. Región bol aj v mierovej dobe súčasťou strategických plánov vo vojenských dokumentoch novodobej histórie. Zrejme preto bola a je dodnes vojenská posádka súčasťou histórie mesta.Vojenská prítomnosť je v meste Sereď doložená písomne už v samotných počiatkoch existencie mesta v súvislosti s vodným hradom Šintava a jeho významnou geografickou polohou na križovatke obchodných miest – kráľovskej Českej ceste po súši a vodnou tranzitnou cestou - brodom cez rieku Váh. Veľa toho však o živote vojenskej posádky z tej doby nevieme. Vždy však jej prítomnosť súvisela s obranou územia, ochranou majetku a obyvateľstva pred nájazdníkmi. Vojsko, v súvislosti so šintavským hradom, poznačené storočnými vojenskými udalosťami, ktoré vrcholia porážkou Turkov u Viedni v r. 1863 a bojom Františka Rákocziho II. proti Habsburgovcom, sa objavuje v historických dokumentoch a archívoch. Jediným svedectvom zostal dnes v meste názov ulice Vojanská, v dávnej minulosti osídlená hradnými služobníkmi, remeselníkmi a vojakmi.
Nebývalý rozvoj vojska v 18. storočí bol charakteristický pre vznik stálych a pravidelných armád. Vojenské posádky zaznamenávame v strategicky významnejších mestách : Bratislave, Komárne, Nitre, čo zodpovedalo i značným výdajom na armádu. V novodobej histórii bola prítomnosť vojenskej posádky v regióne spojená predovšetkým s obranou štátneho územia, obnovou povojnového hospodárstva zeme a pomoci obyvateľstvu v krízových situáciách vplyvom prírodných katastrof.
Prvá zmienka o o vojenskej posádke v Seredi sa objavuje v súvislosti s koncom 1. sv. vojny a vznikom Československa v roku 1918. Nová republika po rozpade Rakúsko –Uhorska musela reagovať na blízkosť štátnej hranice s Maďarskom. Len dve desaťročia uplynuli v mieri a znova prišla katastrofa pre ľudstvo – 2.svetová vojna. V priebehu vojenských rokov je v Seredi dislokovaná vojenská posádka ako súčasť armádnych zložiek 1. Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945. Ako nemý svedok a trvalou stopou v katastri mesta zostali kasárenské objekty z roku 1938 a staré kasárne, ktoré v rokoch 1940-1945 boli pracovným táborom pre židovské obyvateľstvo. Vojenská posádka bola dislokovaná v Seredi i po skončení 2. sv.vojny a zostala organickou súčasťou mesta dodnes i keď s trvale sa meniacou štruktúrou a účelom jej využitia.
Jubileum mesta bude 68. rokom mierového života mesta a jeho vojenskej posádky. V povojnovom období tvoria vojenskú posádku útvary a jednotky ženijného vojska. Zloženie útvaru, počet a úlohy vojenskej posádky prešli v týchto rokoch radou zásadných zmien, v súvislosti so zmenami vojensko-politickými a spoločenskými. V propagačnej brožúrke pre turistov a návštevníkov mesta sa o vojenskej posádke nedočítame. Pokiaľ prichádzate do Serede od Trnavy, ešte pred vjazdom na trnavskú cestu, uvidíme po ľavej strane cesty v poliach rozsiahly komplex budov, ktorých oplotenie tvorí ľavú stranu ulice Kasárenská, pokračuje po jej ľavej strane smerom do mesta a stáča sa na sever vedľa siete koľajníc železničnej stanice mesta Sereď. Kasárne.
V povedomí obyvateľov mesta ako „nové“ a „staré“ kasárne. V tých nových je nových je sídlo dnešnej vojenskej posádky, jej ubytovacie priestory a cvičisko. Vojenskú posádku tvorí ženijný útvar ozbrojených síl SR. V objekte starých kasární bude Múzeum holokaustu. Ešte pred 25 rokmi tvorili vojenskú posádku ďalšie rozsiahle lokality na východnom okraji mesta pozdĺž pravého brehu rieky Váh. Cestou ku campingu pri každodenných prechádzkach romantickou prírodou pozdĺž rieky musíme dnes prejsť okolo schátraného betónového oplotenia, za ktorým sa nedá nevšimnúť si rozsahom skromnejší komplex budov a cvičisko, nad ktorými zjavne víťazí zub času a bujná vegetácia. Opustené kasárne jedného z útvarou posádky, ktorá okrem spomínaných lokalít, disponovala ďalšími vojenskými objektami v Brestovanoch, Veľkej Mači a Komárne.
Život vojenskej posádky bol pre občanov mesta trochu obklopený tajomstvom. Bolo to umiestneným kasárenských objektov a cvičísk na okraji mesta, za oplotením a výstražnými tabuľami, zjavná neprístupnosť bola znásobená strážnymi stanoviskami s obchádzkami s 24- hodinovým režimom stráženia. K cvičeniu mimo objekty vyrážali jednotky a útvary do vojenských priestorov, s ich určením a možnosťami v prípade vojenského konfliktu bol oboznámení len úzky okruh ľudí, viazaných mlčanlivosťou. V prvých povojnových rokoch je práve nezmieriteľnosť Maďarska s novým usporiadaním Európy a vytýčeným priebehom štátnych hraníc dôvodom prítomnosti ťažko formujúcej sa československej armády k ochrane hraníc.
Preto dnes, s odstupom času môžeme pôsobenie vojenskej posádky v meste vyjadriť výstižne: „bola určená chrániť a pomáhať“. Po skončení aktívnej služby a zavedení plnej profesionalizácie armády zostalo v meste veľa pamätníkov, dnes už vo výslužbe, ktorí vojenskému povolaniu venovali celý svoj produktívny život v dobách, kedy prvoradá bola práca pre vlasť a spoločnosť a až potom bola rodina a súkromie. V Seredi a okolí dnes žijú stovky občanov, ktorí v útvaroch miestnej posádky pracovali ako vojaci z povolania, občiansky pracovníci vojenskej správy alebo absolvovali vojenskú základnú službu. Sú živými svedkami jej novodobej histórie a spomienky sú pre nich druhou prítomnosťou. Pripomenúť si ich prácu a spoločenskú angažovanosť v meste, aj keď len v zlomku 700-ročného jubilea, je povinnosťou i k tým, ktorí sa jubilea už nedožili. V histórii vojenskej posádky pokračujú ich nástupcovia – opäť ženijný útvar Ozbrojených síl SR. Dnes už v nových spoločenských podmienkach suverénneho štátu Slovenskej republiky a úplne zmenenej vojensko-politickej situácii vo svete, s novými úlohami a zameraním. Stále však tvoria neoddeliteľnú súčasť mesta a jeho občianskej spoločnosti. Pre dnešnú generáciu príslušníkov vojenskej posádky, budú možno spomienky minulých generácií užitočnou inšpiráciou pri vlastnú prácu, vzťahy s mestom a jeho občanmi.
_____________________________
História ženijných útvarov v Seredi sa začala písať hneď po skončení 2. svetovej vojny už v máji 1945 bola ČSR rozdelená na štyri vojenské oblasti . Na Slovensku bola vytvorená vojenská oblasť 4 so sídlom v Bratislave, ktorej podliehala ženijná brigáda 4 v Komárne. Rozsiahla reorganizácia čs. armády prebehla v roku 1947, v rámci ktorej sa ženijná brigáda 4 zredukovala na ženijný prápor 4 ( mal tri ženijné a jeden náhradný prápor ) a zároveň sa presťahovala do Bratislavy.
64. Ženijný prápor ( predchodcom bol ženijný prápor 4 ) bol dislokovaný do Serede v auguste 1949 z jedného práporu 4. Ženijného práporu z Bratislavy a 1.11.1950 bol prečíslovaný na 64. Ženijný prápor. Prvým veliteľom pluku bol pplk. Ing. Václav Zvozil. V rokoch 1950-1951 sa 64. ž.p. podieľal na odmínovacích prácach na východnom Slovensku.
V rokoch 1951 – 1953 bola zriadená pri 64 ž.p. škola na dôstojníkov v zálohe ženijného vojska, ktorá sem bola premiestnená zo ženijného učilišťa z Litoměříc. Veliteľom školy bol pplk. Ľudovít Hrušovský.
V rokoch 1956-1958 bol 64. Ženijný prápor povýšený dňom 1.10.1956 na 64. ženijnú brigádu a jej veliteľom sa stal pplk. Ing. Jozef Brož. V auguste 1958 bola brigáda opäť reorganizovaná na 64. Ženijný prápor, ktorý bol 31.1.1964 zrušený.
V lete 1967 sa 6. ženijný stavebný pluk v Rokytnici v Orlických horách presťahoval do Serede a bol premenovaný na 6. ženijný pluk. Veliteľom pluku bol v tejto dobe pplk. Ing. Jaroslav Ševela.
V roku 1969 bolo zriadené u 6. ženijného pluku výcvikové stredisko ženijného vojska, v ktorom boli pripravovaní poddôstojníci a špecialisti pre celú ČSĽA.
V roku 1976 je 6. ženijný prápor premenovaný na 6. Ženijnú brigádu. Prvým veliteľom brigády sa stal bývalý veliteľ 6.ž.p. Ing. Ludvík Doležal.
Dňa 1.1.1990 bola 6.ž.b. reorganizovaná a vzniklo z nej 6. výcvikové stredisko stredisko ženijného vojska Sereď veliteľstva východného vojenského okruhu.
Dňa 1.11.1992 bolo reorganizované na 3. ženijnú brigádu. V roku 1995 začala transformácia ASR a 3.ž.b. bola reorganizovaná dňa 1.1..1995 na 5. Ženijnú základňu.
Od roku 1996 pôsobila v Seredi 1. základňa ženijného technického materiálu – veliteľom bol pplk. Ing. Ján Sekereš., ktorá bola v podriadenosti Veliteľstva domobrany so sídlom v Topoľčanoch. Základňa bola zrušená 30.9. 2001.
K 1.10.2001 bola 5. ženijná základňa zreorganizovaná a vznikla Výcviková základňa ženijného vojska – veliteľom bol plk. Ing. Stanislav Nováki. VZŽV bola zrušená 31.12.2004.
Keď bol v roku 2001 prijatý MODEL 2010, bol dňa 1.7.2002 v Seredi vytvorený ženijná prápor Pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky ( žpr PS OS SR ) VÚ 1049. Prvým veliteľom žprSR bol plk. Ing. Ondřej Novosad. Ženijný prápor bol dňa 1.10.2004 zreorganizovaný a veliteľom sa stal pplk. Ing. Ján Dreveňák. Od 1.4.2006 do 23.12.2010 bol veliteľom ženijného práporu PS OS SR pplk. Ing. Miroslav Marcin. Zatiaľ posledným veliteľom ženijného práporu je od dňa 1.2.2011 pplk. Ing. Ľubomír Mrváň.
V tradícii ženijného vojska v súčasnosti pokračuje tento ženijný prápor pozemných síl, ktorý vznikol na základe nariadenia náčelníka GŠ dňom 1.7.2002.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
Erich jediny ty sa tu mozes hanbit za svoj komentar!
spravne ma byt rok -----1683-----
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.