30.7.16 - v týchto dňoch sme výnimočne neprotestovali ale trochu rozmýšľali a kládli si otázky. Dokedy budeme pochodovať ulicami? Koľko goríl, Bašternákov, Kaliňákov ešte potrebujeme alebo čo sa musí stať aby väčšina prešla od slov k činom a čo potom? Koľkým ľudom vlastne vyhovuje tento stav a pod? Nemáme jasné odpovede ale máme par myšlienok v trochu inej forme ako obvykle:
Aj ja som učiteľ
Smejem sa keď zobudí sa vo mne dieťa,
keď na vlastné kričím trápim sa.
Druhých aj seba celý život učím,
pohľadom vpred tým viac sa mučím.
Som občan keď volím, platím dane,
som otrok ak chcem niečo za ne.
Spartakus keď v uliciach kričím,
doma v teplom kresle zase ničím.
Humanistom, dobrým, slušným človekom,
vždy keď na svet padne temnota nejdem von
alebo rýchlo prejdem na druhú stranu ulice
ak vidím ako na susedovi lámu palice.
Občas je zo mňa pochodeň ak sa to vo mne zlomí,
polejem sa benzínom nech to jasne vidia aj oni
Proti mne stále môj obraz stojí, ten istý
ľudská kreatúra z mäsa a kostí.
Všetko mi zakaždým zobral, spálil, zničil.
On má všetko ale vždy bol ničím
Ja učiteľom, tvorcom, som absolútne všetkým,
raz prepukne môj spravodlivý hnev a bez milosti ho zničím.
Zdroj: FB