Keď má byť potrestaný občan za zlyhanie štátu

Pripomína mi to situácie, ktoré sa za posledné roky opakovali už niekoľko krát a to nielen na Slovensku ale aj v Čechách – za nezodpovednosť, fatálne zlyhanie, neplnenie si povinností , za ktoré kompetentní berú neskutočné platy majú byť potrestaní tí, ktorí upozornia na ich zlyhanie.

Místo standarty s nápisem Pravda vítězí pověsili její členové na stožár obří červené trenky. "Dnes nad Pražským hradem konečně zavlála standarta muže, který se nestydí vůbec za nic," uvedla na svém webu skupina  Ztohoven.

Traja jej členovia sa prezliekli za kominárov a po lešení vyliezli až k stožiaru s prezidentskou štandardou.

Na svojom webe uverejnili nielen fotografie z akcie, ale aj video a túto básničku:

rudé jak čínská vlajka
snad trapností a taky vzteky
vlají dnes nad Prahou
(a hraje balalajka)
prezidentské trenky

smutně si pleskají
nepostrádaje hýždí
které je i celou zemi
čím dál tím víc hyzdí

nad městem vlaje
zástava zeměpána
jen on a nikdo jiný
arbitr elegance
a moudrost sama

Na Slovensku to bolo geniálne heslo správcu siete Národného bezpečnostného úradu NBÚSR123. Bola to chyba, ktorej sa nedopustí priemerne počítačovo zdatný žiak základnej školy, no nemal  problém dopustiť sa jej „odborník“ kráľovsky platený daňovými poplatníkmi na úrade dohliadajúcom na bezpečnosť štátu.

Hackerovi, ktorý na problém upozornil mal byť ponúknutý výhodný kontrakt so štátom a nie trest za odhalenie diletanta zamestnávaného občanmi.

Umelecká skupina Z toho ven netradičným spôsobom vyvolala rozruch už niekoľko krát. Fikcia atómového výbuchu nad Krkonošami, či zo svietiaceho  neonového srdca od Jiřího Davida umiestneného na pražskom hrade urobili drobnou úpravou otáznik.  Václav Havel sa asi nepotešil.

Tento krát sa im však podaril naozaj kúsok, za ktorý mali už dnes nad ránom dobrovoľne a tíško odísť do civilu všetci zodpovední funkcionári českého Úradu na ochranu ústavných činiteľov a službukonajúci policajti počas vyvesovania červených treniek namiesto štandardy prezidenta republiky by mali skončiť v base.

Ostuda, ktorú zopár opätovne diletantov tváriacich sa ako nekompromisní bodyguardi vyslúžila Českej republike medzinárodnú ostudu minimálne tak veľkú ako „exkurzia“ slovenskej výbušniny v Írskom Dubline z pred niekoľkých rokov, teda aby som bol konkrétny v tom slovenskom prípade výbušniny prehliadnutej na batožine civila pri cvičení a naloženej do lietadla nepovažujem za problém – zlyhať môže skutočne ktokoľvek teda aj služobný policajný pes. Maximálnym prúserom však je primitívne pýtanie si výbušniny s inštrukciami zaslanými faxom, aby nám ju írske bezpečnostné zložky poslali naspäť nasledujúcim letom tej istej leteckej spoločnosti.

Keby neboli spomenuté prípady tak neskutočne tragické, nepochybne by sa dali nazvať minimálne komickými. Vo všetkých však zlyháva štát prostredníctvom nekvalitnej práce mimoriadne dobre platených štátnych zamestnancov a tresty nesú ľudia, ktorým to myslí a sú schopní bez akýchkoľvek následníckych úmyslov na nefunkčnosť systému verejne upozorniť. O neskutočnej hanbe pre samotné krajiny a ich občanov ani nehovorím.