Keď je slovo zlatom (30 rokov Literárneho klubu Bernolák)

V roku 2007 som sa zúčastnila literárnej súťaže O Cenu Slovenského učeného tovarišstva v Trnave. Vtedy som sa vlastne dozvedela, že existuje Literárny klub Bernolák. Ten totiž spomínanú súťaž organizoval.

Odvtedy sa toho veľa zmenilo, no nie všetko. Napríklad ja sa stále venujem tvorbe poézie a Literárny klub Bernolák utešene funguje naďalej. Tohto roku oslavuje významné jubileum – 30. výročie vzniku. Veľmi som sa potešila, keď som bola pozvaná na uvedenie literárneho zborníka Keď je slovo zlatom, ktorý bol vydaný pri tejto príležitosti. Podujatie sa uskutočnilo vo štvrtok 30. mája 2019 v malej sále Domu kultúry na Trojičnom námestí v Trnave. Zorganizovali ho: Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Literárny klub Bernolák pri Miestnom odbore Matice slovenskej, JUDr. Magdaléna Kuciaňová, poslankyňa NR SR a Západoslovenské múzeum v Trnave.

Uvedenie literárneho zborníka sa začalo o 17.00 hod. pozdravom – krátkym vystúpením Robotníckeho spevokolu Bradlan, ktorý dirigoval Mgr. Andrej Rapant. RS Bradlan si za svoju interpretáciu národných piesní vyslúžil veľký potlesk. Ako prezradila PhDr. Adriena Horváthová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Trnave a predsedníčka Literárneho klubu Bernolák, RS Bradlan tohto roku oslavuje už 89. výročie svojho založenia.

Adriena Horváthová potom pripomenula, že na počiatku bolo slovo. Neskôr prišiel Anton Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny. No a napokon vznikol Literárny klub Bernolák. Následne privítala hlavných hostí podujatia: Mariána Babiráta, niekdajšieho výkonného predsedu Literárneho klubu Bernolák, Mgr. Ivetu Šimčíkovú, vedúcu útvaru referenčných služieb Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave, a JUDr. Magdalénu Kuciaňovú, poslankyňu NR SR a recitátorku. Adriena Horváthová tiež privítala ostatných prítomných, medzi ktorými bolo aj mnoho tých, ktorí sa v minulosti i v súčasnosti o vznik a fungovanie Literárneho klubu Bernolák zaslúžili (napríklad bývalý primátor mesta Trnavy Ing. Imrich Borbély). Špeciálne poďakovania Adrieny Horváthovej boli adresované Trnavskému samosprávnemu kraju a Knižnici Juraja Fándlyho (menovite jej bývalej riaditeľke Mgr. Lívii Kolekovej a Mgr. Emílii Dolníkovej, ktorá je v súčasnej dobe poverená riadením tejto knižnice).

Na podujatí sa, ako inak, veľa hovorilo o prezentovanom literárnom zborníku i o histórii a o súčasnosti Literárneho klubu Bernolák.

Autormi zborníka Keď je slovo zlatom (30 rokov Literárneho klubu Bernolák) sú Marián Babirát, Adriena Horváthová a Iveta Šimčíková. Zostavila ho Mgr. Benjamína Jakubáčová a vydala ho Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave. Grafickú úpravu a tlač mala na starosti Váry s. r. o. Na začiatku sa nachádza úvod Lívie Kolekovej. Nasledujú rozsiahle texty Mariána Babiráta a Adrieny Horváthovej o histórii Literárneho klubu Bernolák a o podujatiach, ktoré organizoval a organizuje (ide napríklad o besedy, stretnutia s osobnosťami slovenského kultúrneho života, literárnu súťaž O Cenu Slovenského učeného tovarišstva, Literárne kaviarne, Nočné verše promenád či Literárnu turistiku). Nechýbajú ani zdravice významných osobností – Viliama Turčányho, Ľubomíra Feldeka, Marty Uhríkovej-Blažovej, Jozefa Leikerta, Benjamína Škreka, Zlaty Matlákovej, Margarety Partelovej a Mariána Princa. Publikáciu uzatvára výberová bibliografia článkov a publikačnej činnosti Literárneho klubu Bernolák, ktorej súčasťou je i autorský register. Jej autorkou je Iveta Šimčíková. Texty dopĺňa bohatý fotografický materiál z archívu M. Babiráta, A. Horváthovej, B. Vitteka, E. Drobnej, Literárneho klubu Bernolák a Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave.

Ako v úvode zborníka Keď je slovo zlatom napísala Lívia Koleková, Literárny klub Bernolák sa zrodil 20. apríla 1989. Vznikol pri Dome kultúry ROH v Trnave a keď ten zanikol, členovia klubu sa schádzali a pracovali pri Spolku sv. Vojtecha v Trnave a neskôr pri Miestnom odbore Matice Slovenskej v Trnave. Členovia Literárneho klubu Bernolák aktívne spolupracujú s Knižnicou Juraja Fándlyho v Trnave a sú jej priateľmi. Mnohí z nich sa so svojou tvorbou zúčastnili na jej podujatiach, určených pre verejnosť. Knižnica je i spoluorganizátorom celoslovenskej literárnej súťaže O Cenu Slovenského učeného tovarišstva. V roku 2018 sa uskutočnil už 20. ročník tejto súťaže. Knižnica spolupracovala s Literárnym klubom Bernolák i vydávaním zborníkov, poskytovaním priestorov či organizačným zabezpečením niektorých podujatí.

Adriena Horváthová poznamenala, že na vydaní zborníka Keď je slovo zlatom má veľkú zásluhu Marián Babirát, pretože „horel chytľavým plameňom“ a svoj entuziazmus preniesol i na spolupracovníkov. Dodala, že v malej sále Domu kultúry v Trnave pociťuje nostalgiu, pretože presne tu pred tridsiatimi rokmi Literárny klub Bernolák vznikol.

Magdaléna Kuciaňová počas podujatia predniesla viacero básní. Prvou bolo zopár veršov pre Literárny klub Bernolák. Prihovorila sa mu slovami básne od Maše Haľamovej: „Je čas / zaspievať pieseň vďaky. / I za ten chodníček krivolaký, / po ktorom bolo prejsť.“ S vďakou spomínala, ako dostala od svojej triednej učiteľky zbierku básní Komu dám svoju nehu, práve od tejto autorky.

Neskôr popretkávala uvedenie literárneho zborníka Keď je slovo zlatom básňami účastníkov literárnej súťaže O Cenu Slovenského učeného tovarišstva 2019, ktorí získali mimoriadne ocenenia. Vypočuli sme si teda verše Mareka Sopka (Laureát súťaže, Cena predsedu Trnavského samosprávneho kraja), Magdalény Martiškovej (Cena primátora mesta Trnava) a Edity Striežencovej (Cena predsedu Matice slovenskej).

Na podujatí vystúpila i PaedDr. Marta Uhríková-Blažová, ktorá v rokoch 1989-1995 pracovala najskôr ako výkonná predsedníčka a neskôr ako podpredsedníčka Literárneho klubu Bernolák. Podľa vlastných slov v ten deň stála pred trnavským auditóriom po viac ako sedemnástich rokoch. Zborník Keď je slovo zlatom zhodnotila ako zaujímavé a inšpirujúce čítanie. Zaspomínala si, že pred viac ako tridsiatimi rokmi, v roku 1988, pracovala v Západoslovenskom múzeu v Trnave. V tom roku, pri príležitosti 750. výročia povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto, pripravilo Západoslovenské múzeum v spolupráci s Mestským národným výborom a Domom kultúry odborov v Trnave literárne pásmo s názvom Reminiscencie mladosti v réžii práve Marty Uhríkovej. Konalo sa v malej sále Domu kultúry. O rok vznikol Literárny klub Bernolák, ktorého čestným predsedom bol básnik Vojtech Mihálik. Marta Uhríková-Blažová zdôraznila, že Literárny klub Bernolák jej dal hlavne pokoru a skromnosť, lebo vďaka nemu spoznala naozaj veľké osobnosti, ktoré oplývali práve týmito povahovými vlastnosťami. Z literárnych hostí jej utkvel v pamäti napríklad chirurg Pavol Strauss. Bol všestranným človekom. Okrem medicíny a literatúry sa venoval i maľbe či hraniu na klavíri. Výrečnosť svojej manželky vraj okomentoval slovami: „Keby sme obaja rozprávali, nič by som nenapísal.“ Marta Uhríková-Blažová priznáva, že im v Literárnom klube Bernolák všetky plány nevyšli. Nepodarilo sa im napríklad zrealizovať besedy s kardinálom Korcom a s Miroslavom Válkom. Najväčší význam pre ňu mala beseda s členom Katolíckej moderny, básnikom a kňazom Svetloslavom Veiglom. Uskutočnila sa v trnavskom Dome kultúry odborov 9. novembra 1989. V tom čase to bola veľmi odvážna vec. Moderátorom besedy bol básnik Teodor Križka a ani on ani hosť si, ako sa hovorí, nedávali servítky pred ústa. Bolo to prvé verejné vystúpenie Svetloslava Veigla po päťdesiatich rokoch. Pred päťdesiatimi rokmi, keď dochádzalo k ničeniu kláštorov a rehoľného života, bol násilne odvlečený práve z Trnavy. Na besede k tomu povedal, že Trnava mu kedysi spôsobila ranu, a teraz mu ju znova zahojila. Besied Literárneho klubu Bernolák sa nezúčastňovali len literáti, ale aj herci či politici. Doteraz posledným darčekom pre Martu Uhríkovú-Blažovú bolo stretnutie s básnikom a literárnym vedcom Viliamom Turčánym, ktorý žije v Dome seniorov sv. Ján v Šelpiciach. Spoznal ju, hoci sa nevideli 20 rokov. Prekvapením pre ňu bolo, že aj napriek vysokému veku dokázal čítať bez okuliarov. Marta Uhríková-Blažová poďakovala všetkým, ktorí boli a sú Literárnemu klubu Bernolák počas jeho existencie nápomocní. Vyjadrila radosť, že napokon ho znova prebudila k životu Adriena Horváthová.

Marián Babirát podotkol, že po slovách uznania je veľmi ťažké niečo povedať. Literárny klub Bernolák je podľa neho nositeľom krásy i pravdy. K Adriene Horváthovej prišiel Marián Babirát s myšlienkou, že by sa mal vydať zborník k výročiu klubu. Chodil i za Viliamom Turčánym a ten vyprosil Božie požehnanie pre všetkých, ktorí sa zaslúžili o vydanie zborníka i ktorí prišli na jeho slávnostné uvedenie. Marián Babirát si tiež zaspomínal, ako pri príležitosti 5. výročia vzniku klubu vydali vďaka primátorovi Imrichovi Borbélymu, kovorytcovi a medailérovi Pavlovi Krátkemu z Trenčína a akademickému sochárovi Igorovi Mosnému zo Zlatoviec pri Trenčíne pamätnú medailu klubu s erbom mesta Trnava. Spomenul i besedu s Rudolfom Slobodom v roku 1995.

Ako povedala Adriena Horváthová, približne po šiestich rokoch existencie sa Literárny klub Bernolák odmlčal. Keď raz v roku 1999 prišla do Domu kultúry odborov (na svoje predchádzajúce pracovisko), opýtala sa, kde je spisová agenda klubu. Odpoveďou bolo, že v premietacej kabínke. Archív sa zmestil do jednej igelitky. Adriena Horváthová sa spýtala, či si ho môže zobrať, a dostala odpoveď, že áno, veď inak by sa to aj tak vyhodilo. A tak sa stala samozvanou predsedníčkou Literárneho klubu Bernolák. V roku 2002 bola obnovená literárna súťaž O Cenu Slovenského učeného tovarišstva, v prvom roku ako regionálna, neskôr opäť ako celoslovenská. Ako zaujímavosť tiež Adriena Horváthová uviedla, že v Trnave kedysi pôsobila Bernolákova stolová spoločnosť. Tiež poďakovala Márii Kuššovej, ktorá premietala na stenu zväčšenú pozvánku na podujatie.

Iveta Šimčíková povedala pár slov k výberovej bibliografii článkov a publikačnej činnosti Literárneho klubu Bernolák, ktorú zostavila.

V rámci diskusie RNDr. Peter Horváth položil otázku, čo robí historik, keď je na dôchodku. Sám si aj odpovedal: sumarizuje. I on má svoj vlastný archív, svoje fotografie, svoje poznámky. Vyzdvihol, že Marián Babirát i Adriena Horváthová sa vždy vyhýbali politike a nechali sa viesť svojou etikou tak, ako aj niektoré iné osobnosti, napríklad prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc. Významnú úlohu zohrával i časopis Kultúra a život Trnavy: vychádzal 21 rokov, bol to mesačník a dalo sa v ňom publikovať a vyhnúť sa politike. Peter Horváth je toho názoru, že sloboda sa začala pre Trnavu v roku osláv 750. výročia povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto. Vtedy si Trnava uvedomila, že je mestom.

Magdaléna Kuciaňová zdôraznila, aká veľká škoda a tragédia národa je zabúdanie na národné a na sociálne otázky. V jej podaní zaznelo vyznanie Dany Podrackej kráľovskému mestu Trnave: Trnava, moja láska. Recitátorka ho predniesla postojačky na znak úcty.

Imrich Borbély pripomenul význam Solúnskych bratov, ktorí na Veľkú Moravu priniesli písmo, pretože „písmo sa na vodu napísať nedá“.

Peter Horváth poďakoval mnohým ľuďom, ktorí boli a sú nápomocní Literárnemu klubu Bernolák, okrem iných aj niekdajšiemu ministrovi kultúry Miroslavovi Válkovi.

V rámci diskusie dostala priestor aj Galina Ostrá. Poďakovala klubu, Adriene Horváthovej a Petrovi Horváthovi. Zanietene vysvetlila, že literárny zborník Keď je slovo zlatom ju inšpiroval, aby začala literárne tvoriť. Poprosila o pomoc aj knižnicu a požičala si knihu o tvorivom písaní.

Adriena Horváthová pozvala prítomných na púť k sv. Cyrilovi a Metodovi v Blatnohrade, ktorá sa uskutoční 22. júna 2019. Poďakovala všetkým, ktorí sa zaslúžili o zdarný priebeh podujatia a pozvala prítomných na malé občerstvenie a na čašu vína.

Potom zarecitovala Magdaléna Kuciaňová ešte zopár veršov od Hviezdoslava, prišiel čas na odovzdanie krásnych kytíc kvetov a úplný záver patril Margarete Partelovej. Poďakovala tridsaťročnému mladíkovi Literárnemu klubu Bernolák a všetkým, ktorí v ňom pracujú.

Každý prítomný dostal jeden kus zborníka Keď je slovo zlatom, a tak som si aj ja doniesla domov kus zdokumentovanej histórie. Zatiaľ čo na podujatie som prišla v daždi, cestou domov som už dáždnik nepotrebovala. Samozrejme, stretla som mnoho svojich priateľov a známych a utvrdila som sa v tom, že literárne tvoriť neprestanem. Žiaľ, nie každé slovo na svete je zlatom. Ale našťastie sa mnohí ľudia snažia, aby toho duchovného zlata bolo čo najviac.