Kauzu Babiš bude riešiť Ústavný súd
ÚPN |MM| Dňa 2.3.2017 bolo Ústavu pamäti národa doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu v spore o ochranu osobnosti s Andrejom Babišom. Najvyšší súd odmietol dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého bol Andrej Babiš evidovaný ako agent neoprávnene.
Ústav pamäti národa považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu za nezákonné a je toho názoru, že Najvyšší súd mal dovolanie vecne prejednať a rozhodnutia nižších súdov v kauze Babiš z dôvodu závažných procesných pochybení zrušiť.
Ondrej Krajňák, predseda Správnej rady Ústav pamäti národa uviedol: „S rozhodnutím Najvyššieho súdu nemôžem za žiadnych okolností súhlasiť. Na naše závažné námietky sme od Najvyššieho súdu nedostali žiadne presvedčivé odpovede.“
Konanie vedené na Najvyššom súde bolo pritom sprevádzané viacerými pochybnými okolnosťami, ktoré Ústav pamäti národa považuje za veľmi neštandardné. Najvyšší súd z vlastnej iniciatívy požiadal Ministerstvo vnútra SR o zbavenie mlčanlivosti bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí vypovedali v prospech p. Babiša na okresnom súde. Týmto postupom chcel Najvyšší súd dodatočne napraviť nezákonné výsluchy uvedených svedkov. Navyše, k tomuto spornému kroku Najvyšší súd pristúpil bez toho, aby sa k nemu mohol Ústav pamäti národa reálne vyjadriť. Najvyšší súd o celej kauze rozhodol len dva pracovné dni po tom, ako Ústavu pamäti národa doručil sporné rozhodnutie o zbavení mlčanlivosti.
Podľa právneho zástupcu Ústavu pamäti národa, Pavla Poláčka, z advokátskej kancelárie POLÁČEK & PARTNERS „Rozhodnutie Najvyššieho súdu je veľmi nepresvedčivé. Podľa zákona je Najvyšší súd pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom, ktorý bol zistený nižšími súdmi. Najvyšší súd nemohol vykonávať ďalšie dokazovanie ani zasahovať do už vykonaných dôkazov. Jeho právomoci sú stanovené zákonom a ich prekračovanie je v právnom štáte neprípustné. Osobitnou otázkou je akési retroaktívne zbavovanie mlčanlivosti. Podľa nášho názoru rozhodnutie ministra vnútra nemalo a ani nemohlo mať spätné účinky. Najvyšší súd tým, že odobril spätné zbavenie mlčanlivosti bývalých príslušníkov ŠTB, otvoril pandorinu skrinku. Pýtam sa, či po tomto rozhodnutí budú súdy akceptovať, aby sa v niektorých citlivých kauzách vypočúvali príslušníci Slovenskej informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva bez toho, aby boli zbavení mlčanlivosti.“
Ústav pamäti národa sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol obrátiť na Ústavný súd a v zákonnej lehote podal ústavnú sťažnosť, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia Najvyššieho súdu. V prípade vyhovenia ústavnej sťažnosti by sa spor dostal opätovne na Najvyšší súd.
Konanie na Ústavnom súde je v súčasnosti vedené pod sp. zn.: Rvp 426/2017 a o veci bude rozhodovať senát sudcov v zložení Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros.
Ondrej Krajňák, predseda Správnej rady Ústav pamäti národa poznamenal: „Ako predseda Ústavu pamäti národa nemôžem dovoliť, aby bola naša minulosť prekresľovaná kontroverznými súdnymi rozhodnutiami. Zvlášť nie za okolností, ktoré sa udiali na Najvyššom súde tesne pred vydaním rozhodnutia. Ak by som sa s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu uspokojil, nemohol by som sa pozrieť do očí ľuďom, ktorí za minulého režimu nespravodlivo trpeli."
Ústav pamäti národa bude konanie na Ústavnom súde monitorovať a postupovať tak, aby sa objektívne posudzovanie obdobia neslobody nestalo obeťou sporných súdnych rozhodnutí.
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.