Dňa 6. júna 2012 sa konalo stretnutie pri príležitosti 45. výročia príchodu ženijného pluku do posádky Sereď.
Rokytnice - české mestečko v Orlických horách v okrese Rychnov nad Kněžnou sa rozkladá pri rieke Rokytnice. A práve v tomto meste bol pred rokom 1967 dislokovaný 6.ženijný stavebný pluk a to : veliteľstvo, samostatné jednotky, strojný prápor a poddôstojnícka škola. V dedinke Klášterec nad Orlicí bol zas dislokovaný ženijný prápor. V roku 1967 bol do Serede premiestnený 6. ženijný stavebný pluk, ktorý bol premenovaný na 6. ženijný pluk. Posledným veliteľom 6. stavebného pluku bol plk.v.v. Jaroslav Ševela , ktorý tento útvar do posádky Sereď priviedol. V tom čase pplk.v.v. Ivan Vták,pplk v.v.František Fiala kpt.v.v. Milan Psotka boli príslušníkmi 6.stavebného ženijného pluku v Rokytniciach a s tou jednotkou prešli slúžiť do Serede. V našom meste bývajú dodnes. Ako sme spomínali v úvode, je tomu už 45 rokov a každé výročie si treba patrične pripomenúť aj osláviť. Pri tejto príležitosti sa dnes v objekte kasární stretli velitelia, ktorí slúžili ešte v Rokytnici ako aj velitelia, ktorí nastúpili k útvaru až v Seredi.
Bývalých príslušníkov vojakov v zálohe z celého Slovenska ale aj Čiech na slávnostnom stretnutí privítal pplk. Ing. Ľubomír Mrváň, ktorý prítomných informoval o súčasnom zložení a úlohách útvaru.Prítomných privítal aj bývalý náčelník štábu plk.v.v.Ing.Juraj Dykij ako aj predseda Zväzu vojakov Slovenskej republike plk.v.v. Ing. Pavol Bada .Po úvodných slovách nasledovala voľná diskusia, ktorej témou boli samozrejme spomienky na službu v armáde. Všetci svorne tvrdili, že to boli časy ťažké ale pekné a na službu v Seredi spomínajú len v dobrom. Nezabudli si spomenúť na tých kolegov, ktorí už nie sú medzi živými. Po obede nasledovala v objekte kasární ukážka vojenskej techniky. V popoludňajších hodinách sa hostia presunuli k rieke Váh, kde vojaci útvaru ukázali prítomným stavbu mostu zo súpravy PMS a prepravu techniky transportérom. PTS 10.
Mikrofón sme tentoraz dali do ruky tomu najpovolanejšiemu, pplk. v.v. Rudolfovi Tóthovi, ktorý viac ako 40 rokov slúžil u vojska, aby vyspovedal svojich bývalých kolegov. Mimo toho je vo videu záznam zo stavby časti pontónového mostu ako aj jazda transportéra po suchu aj vo vode.
Fotogaléria k článku:
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Autor: Iveta Tóthová
Video k článku:
Komentáre k článku:
Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹
dexpa@seznam.cz | 24-01-2014 16:33:05
S velkým zájmem a nostalgickým zaujetím jsem sledoval video i fotografie z vojenského klubu Sereď. Zejmena pasáž o přesunu ženijní jednotky z městečka v Orlických Horách Rokytnice v roce 1967.Ano jsem jedním ze "záklaďáků" kteří tento přesun absolvovali "po vlastní ose".Často v článku i videu vzpomínáte na vojáky z povolání,ale věřte tomu ,ti sami vojnu nedělají vojnou zavzpomínejte i na vojíny svobodníky ,desátníky apod, Jsem jedním z nich a i když mám Sereď jak se říká z ruky (žiji v severních čechách) na Sereď nedám dopustit a stále ji mám v podvědomí jako období smutných ale i veselých událostí v mém životě.Dnes je mi 67 let a od roku 1968 kdy jsem vojsko a tím i Sereď opustil uplynula hezká řádka let,přesto mé vzpomínky jsou jako by se staly včera. Je pravda že jsem se k videu a článku dostal dost pozdě ,ale to nic nemění na tom,že za něj děkuji a budu Vaše stránky sledovat pozorněji. S pozdravel L.Š. Litoměřice
V roce 1970 jsem jako příslušník 6.ženijního praporu Jindřichův Hradec předával do PŠ v Seredi vojáky 4.tankové divize.Tam jsem se po roce opět setkal se svými kamarády-ženisty z ŽTU Bratislava, jejíž jsem absolventem, s Palo Žiljakem, Lacom Krupom a Jožkom Filipejem.I dnes mi toto setkání připomíná knížka Vojákův rok, kterou mi moji kamarádi na památku věnovali.Dodnes mi připomíná, že ženisti jsou bezvadná parta!! Dovolte, abych Vás chlapci v SR pozdravil. mjr.v.v.Miro Vaško
Rado : o preverenie Vašej informácie sme sa obrátili na bývalého profesionálneho vojaka - skúšobného komisára ženijného vojska č. 803 vo výslužbe. K uvedenej udalosti sa vyjadril nasledovne: Rado, ste na omyle. Tá technika, ktorá sa zošmykla z podvaľníka nie je PTS -10 ale GSP -55. Touto technikou cvičili žiaci ( vojaci základnej služby ) výcvikového strediska ženijného vojska, ktorí prevážali techniku z výcviku z cvičiska Váh do kasáreň. Túto techniku nedostatočne upevnili na podvaľníku, čo bolo príčinou zosunutia. Podotýkame, že sa stávajú aj väčšie nehody ako táto udalosť. Našťastie sa všetko obišlo bez zranenia. Záverom dodávam, že výcvikové stredisko ženijného vojska bolo zrušené k 1.1.2005. Útvar, ktorý vykonával ukážku, ktorú ste mali možnosť vidieť vo videu, je súčasný ženijný prápor, kde slúžia iba profesionálni vojaci a techniku ovládajú výborne, čo bolo vidieť aj na ukážke vo videu.
Zo stretnutia som odchádzal dojatý a s pocitom hrdosti,že som bol tiež článkom reťaze takého kolektívu,ktorý u ženijného pluku resp.ženijnej brigády bol,ktorý vždy vedel čo chce a vždy ťahal povraz jedným smerom,či už to boli výcvikové úlohy alebo pri záchranných prácach pri povodniach,či výpomociach v NH .Ďakujem organizátorom za pozvanie na toto stretnutie!!!
Pracujete fantasticky operatívne, takúto pohotovosť v aktualizácii článku vám musíme závidieť aj my, vojaci. Verím že budete spolupracovať s webom Zvazu vojakov SR www.zvazvojakov.sk, kde budu príspevky zo Serede vítané.
Sereď sa natrvalo zapísala do stránok života mojej rodiny, odslúžil som tu 12 rokov. Prajem redaktorom pevné zdravie.
Ďakujem autorom článku,videa a fotografií za peknú propagáciu činnosti ženijného vojska v minulosti i v súčasnosti.Ich práca je pre nás výsluhových dôchodcov prejav uznania za našu dlhoročnú službu v ČSĽA a obetavosť pri rôznych prácach v prospech občanov . Dovolím si pripomenúť aj záchranné práce pri prietrži hrádzi Patince a Číčov v r.1965 a veľa ďalších, kde išlo o životy a majetok našich občanov.
Ďakujem, možno si to prečítajú aj politici nášho štátu, od ktorých som takéto uznanie už dlho nepočul.
pre seredanku : všetkým členom klubu zväzu vojakov bola doručená pozvánka e-mailom, osobne aj telefonickým vyrozumením. V rámci Slovenskej republiky toto vyrozumenie zabezpečuje Zväz vojakov Slovenskej republiky.
Skoda, ze nie su pri takychto akciach oslovovani aj dalsi zijuci byvali vojaci z povolania, ktoi napriklad v Seredi u zenijneho vojska odrobili viac ako 30rokov :-(
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.