Jediným pozitívom na veci je, že pravdepodobný zámer koalície bol odhalený včas

Včera som vo svojom rannom článku "Čo za hru to proti občanom zase rozohrali?" písal o mojich obavách z koaličného návrhu zrušenia amnestií. Moje obavy sa obedňajším vystúpením naplnili. Jednoznačne môžeme povedať, že koalícia chce svojim návrhom automaticky posilniť Ústavný súd nad NRSR v ústavných zákonoch čo je v podstate nabúraním systému parlamentnej demokracie. Málokto si uvedomuje, že sudcovia Ústavného súdu sú do svojich funkcií menovaní na 12 rokov s tým, že proces začína o nejaký ten rok skôr čo spôsobuje, že viacej súčasných nominantov Ústavného súdu je v podstate ešte z éry Vladimíra Mečiara. Súčasná koalícia teda navrhuje, aby hlasovanie NRSR o zrušení amorálnych Mečiarových amnestií automaticky preskúmal Ústavný súd. Nebudem ďalej hovoriť o ďalších nebezpečenstvách skrývajúcich sa za týmto návrhom úmyselne, aby čitateľ nebol zmätený. Aj keď sú vážne. Dávam však otázku. Je potrebné ďalej pochybovať o úmysle a konečnom výsledku zrušenia Mečiarových amnestií?

Treba pripomenúť, že v prípade verdiktu súdu o neústavnosti  tohto Ústavného zákona odhlasovaného poslancami NRSR, by akékoľvek pokusy rušiť amnestie v budúcnosti boli v podstate vopred odsúdené na neúspech, resp. by nemali zmysel.

Čo títo traja v krajine dokážu ešte zobchodovať?

Na celej veci za pozitívne hodnotím hlavne to, že tento pokus sa podarilo dostatočne zavčasu identifikovať,  verejne demaskovať ľuďom, ktorým na práve a spravodlivosti naozaj záleží a chápu, že bez vyšetrenia a potrestania vinníkov teroristických činov štátu voči vlastným občanom spravodlivosť a právo v krajine jednoducho nastať nemôžu.

Žijeme zvláštnu dobu. Vo víre udalostí a denných povinností si neuvedomujeme, ako krehká je nielen demokracia ale ako málo stačí k tomu, aby zopár "politikov" využijúc neznalosť a apatiu občanov premenilo krajinu na diktatúru.