Jeden sa pýši a druhý plače

Mnohí ľudia túžia spoznávať nielen súčasnosť, ale aj históriu, najmä kultúrnych pamiatok. K takýmto cestovateľom patrím aj ja. Pokiaľ mi ešte i na dôchodku sily stačia, odchádzam každý rok na poznávacie zájazdy do zahraničia a pochopiteľne, rád sa zoznamujem spolu s manželkou či kamarátmi i na Slovensku s hradmi a kaštieľmi. Naposledy ma zaujali kaštiele v Oponiciach a v Seredi. Prekvapilo ma, že majú veľa spoločného, hoci sú dosť od seba vzdialené. K ich histórii sa viažu aj 2 hrady. Keď máte chvíľu času, vyberte sa tam aspoň v predstavách so mnou. Oplatí sa. Už i preto, že jeden kaštieľ sa pýši krásou a druhý, keby vedel plakať, tak zaplače.

Pekný ako pri zrode

Už od 13. storočia sa z Tribečského pohoria nad Oponicami týči neprehliadnuteľná pamiatka – hrad. Mal chrániť Nitriansky kniežací hrad pred nájazdmi Tatárov a neskôr Turkov. Pravdaže, už je starobou schátralý a pomaly zomiera. Odchádza navždy i so svojou bohatou históriou. Za jeho najslávnejších majiteľov považujú historici uhorský šľachtický rod Apponyiovcov.

Ale hrad sa z pamäti domácich obyvateľov celkom nevytratil. V roku 2000 vzniklo v obci Občianske združenie Apponiania, ktorého cieľom je záchrana hradu. Odvtedy sa hrad podarilo vyčistiť od stoviek náletových drevín a spomaliť deštrukciu muriva. Z dediny sa tam dostanete rezkým krokom za pol hodiny. Je nesmiernym turistickým lákadlom a nostalgiou poznačenou stáročiami.

Čo však má hrad spoločného s kaštieľom v obci, hneď vedľa hlavnej cesty od Nitry smerom do Topoľčian? Nuž to, že kaštieľ si postavili Apponyiovci v 16. až 17. storočí, keď hrad po rôznych majetkových sporoch opustili a prišli bývať do luxusnejších priestorov než boli na hrade. V kaštieli bývali až do roku 1940. Po roku 1948 štát kaštieľ znárodnil. Potom začal objekt slúžiť viacerým inštitúciám. A môžete si domyslieť: Stávala sa z neho ruina. Zdevastovaný bol aj takmer desaťhektárový anglický park okolo kaštieľa. V roku 2007 si však tento objekt s parkom kúpila spoločnosť I&P Slovakia a.s. Ihneď začala s excelentnou prestavbou kaštieľa v duchu doby, čo ju stálo vyše 10 miliónov eur. Park tiež dostal novú podobu. V kaštieli je dokonca slávna Apponyiovská knižnica s 30.000 zväzkami vzácnych kníh.

Dnes je kaštieľ hotelovým komplexom s nadštandardnými službami. Pre takú malú obec (má iba 1.000 obyvateľov), je to hotový skvost. Odchádzal som odtiaľto ako jeden z tých najspokojnejších hostí. Nielen kvôli službám, ale hlavne preto, že Oponice sú ukážkou, ako sa dá zachrániť aj rozpadávajúca sa historická pamiatka.

Opustený kričí o pomoc

Sereď prevzala kaštieľ vo svojom meste v roku 1993. Mesto má 18.000 obyvateľov a s Oponicami má spoločné určite to, že aj tu bol hrad, hoci ide o rovinu a nie je tu žiadne pohorie. Lenže, aby ste sa nemýlili. Tento hrad je známy z histórie ako Šintavský hrad. Kde teda bol? Nuž, aj v Šintave, aj v Seredi. Ten istý hrad. Darmo archeológovia po ňom dlhé roky pátrali a vraví sa, že rozkopali polovicu Šintavy, obce hneď vedľa Serede. Nič nenašli.

Ako to v skutočnosti bolo? Hrad stál už v 11. storočí v Šintave a strážil brod cez Váh do Serede, neskôr aj mosty na dôležitej obchodnej ceste tzv. Českej ceste, ktorá spájala dve kráľovské mestá, Budín a Prahu. Časom však zmenil Váh svoj tok a hrad sa dostal na stranu Serede. Až v roku 1983 archeológovia objavili vykopávkami na dvore kaštieľa v Seredi základy stredovekého hradu v plnej kráse základových murív! Okrem iných nálezov tu našli až 503 mincí. Je to najväčší počet mincí a iných numizmatických predmetov objavený v priestoroch jediného hradu. O archeologickom výskume písali všetky noviny a vykopávky ukazovali v televízii... Stredoveký hrad Thurzovci prestavali na renesančnú pevnosť. Podľa opisu z roku 1423 bol postavený na štvorcovom pôdoryse orientovaný podľa svetových strán. Ďalší majitelia Esterházyovci prestavali hrad na barokový, neskôr na klasicistický kaštieľ (1841). Ten vznikol spojením a prestavbou západného a južného krídla vonkajšieho hradu. Ďalšie zvyšky hradu sa dnes nachádzajú pod terénom zámockého parku. Vykopávky sa však pre nedostatok finančných prostriedkov zastavili a ako bol hrad vykopaný, tak ho aj zakopali.

Ničili a kradli

Novovekým dejinám seredského kaštieľa sa výskum venuje len v posledných rokoch. Kaštieľ bol v polovici 19. storočia rezidenciou majiteľa s dobovo primeraným vnútorným zariadením, medzi ktorým bolo veľa umeleckých diel a krásneho nábytku. Svoje miesto si tu našiel japonský a čínsky porcelán... Inventár zahŕňal 64 miestností a chodieb kaštieľa. Hlavnými reprezentatívnymi priestormi kaštieľa boli tzv. Letný salón, Letná obývačka, Žltý salón a Knižničný salón. Súpis postupoval od obytných a reprezentatívnych priestorov a končil sa komorami, pivnicami a stajňami. Skrátka – kaštieľ bol vybavený tým najkrajším a najlepším zariadením, aké len na to obdobie mohlo byť. Jednoducho prepych nad prepych.

V rokoch 1799-1857 bol majiteľom kaštieľa Karol Esterházy, ktorý uskutočnil poslednú prestavbu kaštieľa. V tejto podobe (klasicizmus) i keď zničený, sa zachoval dodnes. Ale pán hospodáril zle a panstvo odkúpila v roku 1860 kňažná Angeliqua de Alsace de Hénin de Brienen z francúzskeho šľachtického rodu. Potom si toto panstvo v roku 1912 odkúpil barón Henrich Ohrenstein zo židovskej rodiny, maďarskej národnosti. O kaštieľ sa staral správca, lebo rodina majiteľa bývala väčšinou v zahraničí.

Z obdobia od roku 1925 až do roku 1938 nie sú o vedení hospodárstva na majetku a pôsobení majiteľa takmer žiadne správy. Nové časy však prispeli k tomu, že sa kaštieľ dostal do majetku štátu. A z kaštieľa sa stávala pokladnica pre zlodejov...

Plienenie kaštieľa sa začalo v roku 1945, keď bývalí páni buď zutekali, alebo im majetky štát zobral. V publikácii „Šintavský hrad, vykopaný a zakopaný“, ktorú vydalo Občianske združenie Vodný hrad v Seredi sa o tom píše: „Nemeckí vojaci spustili lavínu pustošenia kaštieľa, jeho zariadenia i parku... V ničení pokračovala neskôr ruská armáda. Používala zariadenie kaštieľa, postele, prikrývky, skrine, kuchyňu a pod. Drevenými časťami zariadenia, parketami a vzácnymi knihami si kúrili. V parku vyrúbali vzácne stromy a použili ich na stavbu provizórneho mosta cez Váh, keďže pôvodný most vyhodila do vzduchu ustupujúca nemecká armáda. V ich šľapajach kráčali miestni občania, ktorí za osem dní vyrúbali päť hektárov agátového lesa...“ Ako vyzeral kaštieľ po odchode vojsk? Z nábytku patriacemu ku kaštieľu ostalo len málo vecí, ktoré boli úplne zničené. Celkový stav kaštieľa bol (a je) neopísateľne zlý, kľučky boli odmontované, vodovody upchané a v niektorých miestnostiach na poschodí bola povala popukaná. Ešte horšie vyzerali priečne steny, poškodené od explózie mosta cez Váh. Celkové škody boli vyčíslené na 490.000 Kčs. Výbuch mosta zapríčinil trhliny na konštrukčných častiach stavby, poškodenie klenieb, pilierov, nosných stien a stropov. Trhliny boli na prízemí, v pivnici i na poschodí. Zničené alebo veľmi poškodené boli tiež všetky dlažby, parketové a vlysové podlahy, vodovodné a inštalačné zariadenia, chýbali osvetľovacie telesá a vytrhaná bola aj elektrická inštalácia. Všetky sporáky, pece a kachle boli tiež zničené...

Do takto zničeného a potupeného kaštieľa sa od roku 1948 na dlhé roky presťahovali rôzne úrady ako napríklad Okresný národný výbor, Okresný súd a ďalšie desiatky rôznych iných organizácií a inštitúcií. Na opravu budovy neboli peniaze a keď sa aj našli, bolo ich mizerne málo.

Schátralá budova

Ešte i teraz je kaštieľ opustený, schátralý a volá o pomoc. Veľmi dobre si počína Občianske združenie Vodný hrad a Mestský úrad v Seredi. Všetkými silami bojujú o záchranu toho, čo sa ešte dá. Podarilo sa im obnoviť a využívať bývalé pivničné priestory (bastion), rozsiahly park, ba dokonca aj znovuzrodiť amfiteáter vedľa kaštieľa. Je to zatiaľ zrejme všetko, čo urobiť mohli. V investičných plánoch mesta na rok 2015 sa ráta i s ďalším zveľaďovaním kaštieľa a priľahlého parku. Časť kaštieľa budú asanovať a opravia nad zachovalými časťami strechu. Na tento projekt boli získané financie z grantov EHP (Island, Lichtenštajnsko a Nórske kráľovstvo). Mesto sa bude na tomto projekte podieľať spolufinancovaním 15 percent z celkovej sumy, čo predstavuje takmer 100 tisíc eur. Ďalšie zdroje na kaštieľ získalo mesto z európskych fondov.

V roku 2004 si mesto Sereď založilo vlastné Mestské múzeum, v ktorom sú vystavené predmety nájdené pri archeologickom výskume hradu Šintava. A usilovne pracuje na ďalších projektoch, ktoré súvisia s kaštieľom. Ten ponúkalo mesto záujemcom za jednu korunu, ale s ubezpečením múdreho využitia tohto vzácneho historického objektu. Žiaľ, o prijatie tejto ponuky sa doteraz nijaký vážnejší záujemca neprihlásil...