Ján Hollý- čarovný okamih básnickej piesne.

JÁN HOLLÝ- 1785. - 1849. "ZAZŇI PRVÍ TEDA VŽDY SPEV O SLÁVOVI, ZAZŇI POSLEDNÍ, KAŽDÝ LUH, KAŽDÁ Z DOĽINÚ HORA SLÁVA OZÍVAJ." V tomto článku sa nejedná o žiadny životopis Jána Hollého. Predstavím jeho osobnosť v prvom rade ako najväčšieho básnika nášho obrodeneckého obdobia, krásneho slávika na korune prastarého dubu, stredovekého barda, spievajúceho na potechu nielen kráľom, ale každému z nás. Ale hlavne ako Človeka s veľkým srdcom. Ján Hollý je totiž oveľa viac než všetko spomenuté. Ostáva vždy tam, kde zostať má. Ako hory, lesy. Večný v sebe samom a tak výnimočný, že každý maliar ho inak nakreslí, napodobní, no jeho zmysel a podstata zostáva nemenná. Malý, kúzelný okamih mesačného svitu. Majster sa narodil v dnešnom Borskom Mikuláši, malej dedinke pod malebnými, mystickými Malými Karpatmi. Študoval v Skalici, Bratislave a Trnave. Jeho tvorba pozostávala z vlastných básní i prekladov, ód, žalospevov a duchovných piesní. Pre nás budú najpodstatnejšie štyri hlavné prúdy jeho tvorby a to SELANKY- skladajú sa z 20. samostatných básní, napísané boli v r.1835-1840. Sú to básne plné divokej slovenskej Prírody, slovanstva, veršotepectva stekajúceho po prameni času. Dodnes sú majstrovským skvostom v našej národnej literatúre, vynikajú svojím citom, úžasnou láskou, akou dokázal majster Hollý opísať, čo i len pohyb listu na strome, neskutočnou originalitou a jemnosťou. Podotýkam, že Hollý všetko, čo písal-tvoril v bernolákovčine, nie teda v typickej slovenčine. Hovorí sa, že tvorba Jána Hollého utrpí a stratí na kvalite jej prekladom do slovenčiny. Osobne som čítal pár prekladov, no pri všetkej úcte ku prekladateľom, najlepší je originál. Bernolákovčina bola veľmi spevavý jazyk ako i všetka Hollého tvorba. Hollý spieval. Hollého básne sú Piesne. Tak svoju tvorbu nazval i majster- "pesňě" Poďme si teda zaspievať - "Večňe - li odsuďen k tomu je náš tu vo sveťe národ Pod cudzím abi ľen sme zapráhlí díchali jarmom, A vlastnú slobodu, vlastnú ňeužívali voľnosť ? Zbroj teda, zbroj hroznú napopadňime, naproťi poďme Bráňme zlatú volnosť, a ze záhuby vydrime krajnu!" Tieto veľmi emotívno-národné verše citované zo Svatopluka, prezrádzajú silu a odhodlanie básnika. Tiež výzvu všetkým Slovanom. I skrytú hrozbu pred odvekou slabinou našich národov. Tieto verše zohrali skutočne veľkú úlohu v národno oslobodzovacom období. Ako boli citované slová Chalupkovho Mor ho! počas SNP, rovnako dobre boli posadené i slová zo Svatopluka. Ďalší jeho veľký epos je práve SVATOPLUK, dokončený v roku 1834. O tomto diele, ktorý Hollého právom vyniesol na povestný Olymp si spievali i recitovali všetci študenti v tom čase. /spolu s Kollárovou - Slávy Dcérou/. Tu majster vyčaril kúzlo veľkomoravskej pravdy. Svätopluka uznáva za kráľa všetkých Slovákov, opisuje jeho boj s Karolmanom /synom východofranského kráľa Ľudovíta Nemca/ o slobodu, nezávislosť Veľkej Moravy. Epos je brilantnou ukážkou úprimného majstrovstva slova i zaujímavým faktom dejín nás - Slovákov. Týmto vysoko národným a slovanským eposom sa dostal Hollý na úroveň najväčších básnikov sveta. Hlas večnosti jeho diela čarovne ozvučili i ďalšie eposy: CIRILLO-METHODIADA-1835. a posledný- SLÁV-1839. Práve z posledne menovaného Vám predkladám ukážku. "Ráz ujaté ňikdá už vác neopúščali místá, Než z orbú, hojným všelikého dobitku chovaním Za ščepením stromová, a milú sa zanášali hudbú, Ňikdá spev, ňikdá zneť u ňich ňeprestaľi pesňe, Spíváním každá sa temer vykonávala práca, Jak veselosť, tak všecka žalosť sa slávila spevmi Zdvíhaľi mesta, zatím potrebné našľi remesla. Hollý jednoznačne opisuje Slovenov, ako národ, pevne usadený vo svojej vlasti, ľud veselý, spevavý. Autor bol úprimne oceňovaný všetkými s ktorými prišiel do kontaktu. Najviac si jeho tvorbu zamilovali Kollár, Šafárik, Štúr. Význam diela tohto velikána spočíva v jeho národno-obrodeneckom duchu, čistému cíteniu Prírody a odkazu múdrosti predkov, ale hlavne čistoty a sily ľudského ducha. /Hollý vo svojich dielach mnohokrát spomína pôvodných slovanských bohov ako-Perún, Veles, Belbog, Černobog, Svantovit, Morena./ Počas svojho pôsobenia v Maduniciach sa uzavrel sám do seba a nedbal ani na svoje základné životné potreby. Tu vznikla veľká väčšina jeho tvorby. Práve ňou chcel prehovoriť k prebúdzajúcemu sa národu, pokropiť ho tečúcou živou vodou ľudskosti - spojenia srdca a rozumu. Vzorom v jeho tvorbe mu boli sami ľudia, jeho vlastné pocity, Príroda, dejiny národa , silný odkaz vlastenectva, národnej identity a predkov. Vždy písal takto. Dokonca i v katolíckom spevníku a duchovných žalmických piesňach sú stále zachované národné hodnoty lásky k blížnemu a vlastenectva. Jeho tvorba bola vždy národno-buditeľská. Roku 1849 na fare Dobrá Voda, duša básnika opustila tento svet. Zanechal za sebou obrovský poklad, oveľa vzácnejší, než - rešpekt, moc a úspech, tieto často nadhodnocované atribúty dneška. Na všetkých miestach, kde majster žil a pracoval, mu slovenský národ vystavil pamätné izby a pomníky. Je pochovaný na cintoríne v nádhernom prostredí dedinky Dobrá Voda. Hollý tiež preložil diela Vergília, Homéra a iných významných básnikov. jeho preklad Vergíliovej Eneidy bol obrovským úspechom a priam zázrakom na vtedajšom umeleckom poli. Ovládal viacero jazykov a nadovšetko miloval svoju vlasť. Mal veľký rešpekt voči Rusku, ktoré právom pokladal za kolísku všetkého slovanstva. Pestoval citovo blízky vzťah k Prírode, stromom, zvieratám. V Maduniciach, kde tvoril najviac, písal takmer výlučne v dubovom háji Mlíč. Tam pod starým dubom vznikali jeho eposy. Vždy pomáhal slabším, chorým a v jeho poslaní kňaza bol verný jemu samému i Bohu. Jeho želaním bolo byť pochovaný medzi štyrmi lipami. Prianie sa splnilo... Dodnes je jeho pomník s bustou ozdobou dobrovodského cintorína. Cieľom tohto článku nebolo priblížiť život básnika, ale ukázať čitateľovi, význam a pojem Jána Hollého, prostredníctvom jeho najdôležitejšej tvorby v odkaze slovanstva, spojenia človeka s Prírodou, vnímaniu krás duše človeka a človečenstva vôbec. Hodnôt často netušených. Práve tieto a mnoho iných vnemov z tvorby tohto barda výrazne zasahujú do povedomia nielen národa, ale i vnímajúceho čitateľa. Nech tento večný učiteľ slovenského ľudu odpočíva v pokoji. Ďakujem Majstre. Na záver ešte posledné verše básne- „Na Slovenský Národ“ " Ó mój roztomilý národe Slávy ďál Rozmáhaj sa porád, a vždy pribývaním Jak zdarné lipy zrostem Dávnejšú vynahraď stratu. " Pozn. Možno si v dnešnej dobe povieme, že nás to nezaujíma a nie je to dôležité písať o Hollom. Myslím si však, že tak ako kvet pozná svoje korene a vie o puku z ktorého vzišiel, tak aj my skúsme pohľadať naše korene a puky. Len skúsme. Trošku. Potichu. Či pošepky... Možno urobíme seba, iných a svet o čosi krásnejším. Peter Gašparík www.petogasparik.estranky.sk