Imperialistické balóny

Mohlo to byť okolo roku 1950. Nad naším územím sa občas vznášali balóny, ani nie malé, a ani nie veľké, ale bolo ich vidieť zo zeme na oblohe už zďaleka. Podľa toho, aké bolo počasie, presnejšie, kam fúkal vietor, niesli nám pozdravy zo Západu tak, že pod nimi boli schránky s protištátnymi letákmi. Nejakou technikou sa letáky uvoľnili a padali na mestá, dediny, do chotárov. Ľudia ich zvedavo zbierali a čítali. Zrejme z Rakúska alebo Nemecka, či z iných krajín sme dostávali odkazy o našom úbohom štátnom zriadení, ako sa žije na Západe a určite dôjde u nás k štátnemu prevratu, a tak... Vždy nastal poplach. Z našej dediny hneď po objavení balónov a letákov telefonoval na okres a Štátnej tajnej bezpečnosti (ŠtB) -  eštébákom predseda Dedinskej organizácie Komunistickej strany (DO KSS), čo sa deje. Miestny rozhlas vysielal správu, aby ľudia priniesli letáky na Miestny národný výbor (MNV). Nikto však nechodil a eštébákom sa často nepodarilo získať ani jeden leták. Ľudia si letáky prečítali a schovávali na budúce časy.

            Chodil som vtedy do chemickej školy v Bratislave. Býval som na internáte a domov som prichádzal len na víkend. Na povale letnej kuchyne som si zriadil „chemické laboratórium“. Nosil som tam rôzne chemikálie, ktoré som čmajzol pri praxi a niečo som si i kúpil v obchode. Pravdaže, pred rovesníkmi som sa chválil, aký som dobrý chemik a čo všetko dokážem. Vedel to aj môj o tri roky starší bratanec Jano. Raz som ho zavolal a povedal som mu, že viem vyrábať taký plyn, že ak niekde zoženieme balóny a naplníme ich plynom, budú letieť. Nech je nejaká zábava a sranda.

            Na kraji povaly, kde som mal svoje laboratórium, som dal do litrovej fľaše chemikálie, ktoré po zlúčení produkovali plyn, ľahší ako vzduch. Balóny priniesol Jano. Boli to prezervatívy, ktoré mali na konci ušká a vedel som, že pri sexe aj načo. Balóniky sme navliekli na hrdlo fľaše. Ľahký plyn, ale nie celkom čistý, dvíhal balóny síce do vzduchu, no nie vysoko od zeme, iba tak nanajvýš na desať metrov... A tak sme plnili jeden balón za druhým a mali sme veľkú radosť z toho, ako sa mi to darilo a ako to pekne vo vzduchu lietalo.

            Vtedy išli práve ľudia z kostola, zo svätej omše. Bol medzi nimi aj komunistický predseda, lebo keby nechodil aj on do kostola, boli by ho ľudia hádam zachromaždili. Len čo uvidel balóny, ktoré som ako chemik statočne s Janom vypúšťal, utekal na MNV a celý mokrý od potu telefonoval na okresné orgány. Aktuálne ich informoval, že imperialisti zasa vyslali k nám protištátne letáky. Jeden balón má ako dôkaz. Starý somár totiž nevedel, na čo sa táto vecička vlastne používa.

            Prihrnuli sa eštébáci. Keď uvideli balónik, ktorý im zanietene ukazoval predseda strany, len prevrátili očami. Nepovedali mu nič. Iba zaďakovali za iniciatívu.

            Jeden z nich po ceste späť v aute vyriekol: „Takého blbca, ako je on, už v okrese nemáme. Je nebezpečnejší ako zhnití kapitalisti a imperialisti na celom svete.“ Ďalší poznamenal: „Máš pravdu. Ten idiot nerozozná štvavý balón od príjemného prezervatívu.“ A ešte ďalší dodal: „Nechajte ho, chlapci, tak, veď je to predsa náš človek.“