Humor nemá prázdniny (Smiech v tropickej horúčave)

Trnavský samosprávny kraj a Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave zorganizovali ďalšie zaujímavé podujatie: komentované čítanie členov Fóra Há (Fóra humoristov) pod názvom Humor nemá prázdniny. Uskutočnilo sa 26. júna 2019. V programe účinkovali Emil Piešťanský a členovia Fóra Há: Janka Blašková, Beáta Kuracinová Vargová, Benjamín Škreko a Peter Roháč. Čítanie a komentovanie mala na starosti Eva Jarábková a o hudobnú časť podujatia sa postarala speváčka, hudobníčka a autorka piesní Jana Andevská.

Podujatie sa malo pôvodne konať v záhrade Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave na Rázusovej ulici 1, ale človek mieni, Pán Boh mení: pre veľkú horúčavu sa humoristi uchýlili do čitárne knižnice, čo je našťastie len o pár metrov ďalej.

Všetci sme sa presvedčili, že humor je vzácny a vyhľadávaný aj v tropickom počasí: účinkujúci predviedli svoj vtip a nadhľad pred celkom slušne zaplnenou čitárňou. Stretla som sa tam, ako vždy, s mnohými priateľmi a známymi, zvlášť som sa potešila jednej kamarátke, s ktorou som sa už dávno nevidela.

Komentované čítanie členov Fóra Há sa začalo o 17.00 hod. Na úvod všetkých prítomných privítala Eva Jarábková. Poznamenala, že prišli hlavne skalní, „nerozpustní“ diváci. Ako vzápätí dodala, kde inde by mali byť, keď čitáreň knižnice je klimatizovaná. Smejúce sa publikum uistila, že podujatie bude trvať do neskorých večerných hodín, aby sa jeho návštevníci po vyjdení na ulicu neuvarili.

Eva Jarábková tiež srdečne privítala prezidentku Fóra humoristov Benjamínu Jakubáčovú (ktorá sa zotavuje po zranení), dokumentaristku Ruženu Šípkovú (s čím som nerátala a skoro mi spadol na zem poznámkový zošit) a hudobníčku Janku Andevskú. Ďalšie privítania Evy Jarábkovej smerovali k účinkujúcim a Peter Roháč zase privítal ju, okrem iného ako humoristku, blogerku i organizátorku.

Eva Jarábková vyhlásila, že v ten večer bude veľa úvodov. Jednoslovných, ale veľa. Prvým, hudobným úvodom bola tradičná macedónska ľudová pieseň Makedonsko devojče v podaní Jany Andevskej. Usmievavá hudobníčka v nej okrem svojho spevu predviedla i hru na akustickej gitare, na husliach, na perkusiách a využila i looper. Odmenou jej bol velikánsky potlesk, na čo Eva Jarábková spokojne prikyvovala: „Tlieskajte, robí to vietor!“ Doložila, že v takomto počasí preferuje chladné medziľudské vzťahy.

Jej ďalší úvod bol o tom, prečo chodíme do školy. Hlavnou príčinou je osobitná študijná osnova Ratio educationis, vydaná v čase panovania Márie Terézie v roku 1777, ktorou sa na území Uhorska, a teda aj na dnešnom Slovensku, zaviedla povinná školská dochádzka. Eva Jarábková skonštatovala, že povinná školská dochádzka sa odvtedy značne predĺžila, ba najnovšie sa uvažuje i o povinnej predškolskej dochádzke. Uvažovala, že zaujímavé by bolo, keby naďalej existovali len triviálne školy, kde by sa žiaci naučili čítať, písať a počítať a všetko ostatné vzdelanie by získavali samoštúdiom v knižniciach. Určite by podľa nej stúpla vážnosť knižníc. V každom prípade, humor u nás nemá prázdniny, pretože desať mesiacov v roku musia žiaci chodiť do školy a dá sa to prežiť len vďaka prázdninám. Predošlé stretnutie Fóra humoristov bolo v apríli, a to sme, ako zdôraznila Eva Jarábková, ani netušili, aký je humor nebezpečný: v apríli humoristi zvolili jedným hlasom (hlasom Evy Jarábkovej) Benjamínu Jakubáčovú za svoju prezidentku a v máji si zlomila nohu. Ako zakliate sú i Makarove máje, podujatie na počesť Mariána „Makara“ Mrvu (Makar bol veľmi aktívnym členom Fóra humoristov, zomrel v roku 2013): každý rok, keď ich chceli usporiadať v záhrade Knižnice Juraja Fándlyho, pršalo. Tohto roku chceli teda usporiadať tajné Makarove máje, ale tentoraz je pre zmenu príliš horúco. V každom prípade, podľa Evy Jarábkovej humoristi umierajú mladí a veselí. A pre niektorých ľudí platí, že ich hviezda začne stúpať, práve keď sa pridajú k humoristom.

Celý prvý blok podujatia Humor nemá prázdniny patril najväčšiemu členovi Fóra humoristov: Petrovi Roháčovi. Hneď na začiatku bolo treba upraviť výšku mikrofónu, pretože bol pre neho príliš nízko. Svoje vystúpenie začal malou prednáškou na tému: zmysel pre humor. Je si skalopevne istý, že ak niekto nemá zmysel pre humor, nie je to žiadna sranda. Spomenul i krédo Vlada Hulíka, ktorý tiež mal účinkovať v programe, no, žiaľ, nemohol prísť: „Humor nie je obočie. Nemáš, nedokreslíš.“ Peter Roháč ďalej vykresľoval životnú situáciu nešťastníkov, ktorí sa chcú smiať, ale nemajú zmysel pre humor. Preto potrebujú rôzne tzv. „spúšťače smiechu“. Reč prišla aj na „umelý“ smiech v podaktorých televíznych programoch. Peter Roháč a Emil Piešťanský, ktorého najväčší humorista so sebou priviedol, to aj názorne predviedli spolu s obecenstvom: ľudia v čitárni sa počas ich dialógu smiali na povel (zdvihnutie ruky). Peter Roháč potom požiadal Emila Piešťanského, okrem iného i vášnivého divadelníka, aby porozprával o tom, ako si pamätá na svoje prvé verejné vystúpenie. Emil Piešťanský hneď spôsobil všeobecnú veselosť, pretože pre neho bol mikrofón zase privysoko. Jeho prvým verejným vystúpením, ešte v detstve, bolo vystúpenie prvákov v jednu májovú nedeľu pri príležitosti prvého rodičovského združenia. Hral v scénke o neumytom Rudkovi, ktorá spočívala v tom, že ho sekírovalo päť dievčat, aký je špinavý a neučesaný. Napokon sa skutočne rozplakal a ušiel z pódia. Pointou bolo, že viacerí ľudia to nepochopili a chválili ho, ako plač dobre zahral. Peter Roháč o Emilovi Piešťanskom prezradil, že je ako slovenský Jára Cimrman, polyhistor. Venuje sa veľkému množstvu aktivít, napríklad literárne tvorí, dorába víno či tvorí kreslený humor (v čitárni na ukážku kolovali jeho kreslené vtipy). Emil Piešťanský prečítal i svoje aforizmy – vtipné otázky. Podľa Petra Roháča je veľmi dôležitá právna implementácia humoru, čiže zásady pri rozprávaní vtipov. Emil Piešťanský súhlasil. Vtipy by sa napríklad nemali rozprávať vo vode pre nebezpečenstvo vdýchnutia vody, a takisto nie v električke, lebo hrozí, že poslucháč vystúpi a vtip nie je komu dopovedať. Zopár vtipov na podujatí aj zaznelo, napríklad: „Čo sa stane s vranou, keď má sedem rokov? Ide jej na ôsmy.“ Alebo: „Chcete biele alebo červené víno?“ „Mne je to jedno, aj tak je tu tma.“ Existujú dlhé vtipy, ale aj epigramy a aforizmy, ako: „Satira nemôže nikdy zložiť skúšky, lebo v porote sedia jej objekty.“ Peter Roháč tiež poznamenal, že humor nemá prázdniny, ale vyvíja sa v čase. Zaspomínal si, aký úspech mal na ich vysokoškolských „imatrikulačkách“ vtip o pracom prostriedku, ktorého pôsobením sa zo študenta černocha stal študent albín. V dnešnej dobe by už niečo také zrejme neprešlo. V podaní Petra Roháča tiež zaznela Medzinárodná pesnička o láske, ktorú zaspieval a zahral na akustickej gitare. Kedysi ju bežne spievali, a nikto sa neurazil ani ich nekritizoval. Blok humorného slova mal u poslucháčov úspech.

Eva Jarábková potom vyhlásila, že týmto vyčerpali Emila, ale Petra ešte nie. Je totiž hovorcom Janky Blaškovej a je jeho úlohou prečítať jej fejtón. Aspoň to, keď Eva Jarábková a Janka Blašková v poslednej dobe nie sú už tak často na stránkach novín Trnavsko. Janka Blašková v čitárni aj mierne zatancovala a vyslúžila si potlesk obecenstva. Jej fejtón sa volal Kam sa hrabe Adela a Rytmus. Bol o tom, že rozprávkovú svadbu nemusia mať len celebrity. Priniesol poriadnu dávku veselosti i nostalgie.

Ďalšou účinkujúcou bola dáma, ktorá sa nedávno vrátila z Ameriky – Beátka Kuracinová Vargová. Ako Eva Jarábková pripomenula, na sociálnej sieti možno obdivovať mnohé fotky z Beátkiných ciest. Zaujímavé vraj je, že víťaznou sa stala fotka plechového koryta plného vody. Eva Jarábková tiež pochválila Beátku a Emila, že sú to dvaja ľudia dobre oblečení do kanikulového obdobia: obaja prišli v klobúkoch. Beátka sa ujala slova a začala tým, ako minulý rok bola na Makarskej a nechala pozdravovať Makara. Ospravedlnila sa, že často, keď sa konalo nejaké podujatie literárneho klubu Fórum humoristov, bola práve preč. Jej príspevok na podujatí Humor nemá prázdniny sa volal Chceš-nechceš, ideš a išlo v ňom práve o cestovanie. Okrem iného si Beátka zaspomínala, ako za čias socializmu navštívila Leningrad i Moskvu, či ako sa v 90. rokoch tvoril „kapitalistický dejepis“ podľa novín. Život ju naučil, že všade na svete žijú dobrí i zlí ľudia, je jedno, či je to v Rusku alebo v Amerike. Do USA sa Beátka dostala vďaka tomu, že jej dcéra sa vydala za Američana. Kedysi Beátka tajne dúfala, že jej dcéra síce chodí po svete, ale životného partnera si v zahraničí nenájde. Nuž ale, stalo sa. Beátkin manžel z toho tiež spočiatku nebol nadšený a vyčítal svojmu budúcemu zaťovi Markovi, že Američania vyvraždili veľmi veľa Indiánov a bizónov. Mark prejavil veľkú empatiu a zmysel pre humor a v mene celého amerického národa sa ospravedlnil. Neskôr, keď uvidel Mark na Slovensku v obore živé zubry, veľmi sa potešil, že nevyvraždil všetkých bizónov, ale zopár sa ich zachránilo. Veselá príhoda sa stala aj priamo na svadbe na Slovensku, keď na otázku sobášiaceho, či si berie tu prítomnú nevestu, Mark odvetil: „Veľmi áno!“ (Boli to dve slovenské slová, ktoré ovládal.) V každom prípade, Beátka už cestovala mnohokrát na návštevu do USA a pritom zažila rôzne veselé i vážne príhody. Napríklad hneď prvýkrát na newyorskom letisku nenašla svoju batožinu, kufor pricestoval až o dva dni. Najnovší pobyt v Amerike bol už jej dvanásty a myslela si, že ju nič neprekvapí. No po príchode do New Yorku sa nemohla dovolať príbuzným, pretože v mobile mala niečo nesprávne nastavené. Napokon to vyriešila s pomocou zamestnanca letiska. A vraj, nevojdeš do tej istej rieky dvakrát. Beátka podávala svoje cestovateľské zážitky vtipne a zaujímavo.

Eva Jarábková poprosila Janu Andevskú o hudobný vstup a publikum okamžite zatlieskalo. Eva Jarábková ešte poznamenala na Beátkinu adresu, že jej zážitky z Ameriky vyzerajú na román. Beátka k svojmu dlhému čítaniu povedala: „Ale keď ja som tak dávno nevystupovala...“ Potom už nasledovala pesnička Jany Andevskej Gipsy Girl, avšak so slovenským textom pod názvom Túlavá (prebásnil ju Daniel Hevier). Speváčka sa sprevádzala na akustickej gitare.

Následne Eva Jarábková ohlásila vystúpenie Benka (Benjamína Škreka). Doložila, že teraz uvidíme rozdiel medzi románom a epigramom. Benjamín Škreko na to povedal, že má pripravené krátke básne, dlhé básne, epigramy i aforizmy. Zazneli napríklad básne Dažďová a Spoza vitrín. Báseň o predavačke v mäsiarstve vyvolala veselý smiech. Benko mal chvíľu problém s podložkou, na ktorej mal pripevnené papiere s básňami. Napokon si ju odložil na stôl k Eve Jarábkovej. Viem ho pochopiť, podložky na papiere mi tiež príšerne zavadzajú, a preto sa zaobídem aj bez nich. Poslucháčov pobavila i báseň Epitaf, ale ešte viac paródia na básne Pavla Országha Hviezdoslava Per aspera, v ktorej slávny básnik márne vyčkáva na poštára s honorárom. Okrem smiechu sa ozýval i veľký potlesk. Benjamín Škreko prečítal i zopár svojich aforizmov, ako: „Kto je in, inšpiruje. Kto je kôň, konšpiruje.“ Z básní prišla ešte na rad napríklad rozsahom dlhšia a vážnejšia Na prahu noci (Villonovská balada). Benjamín Škreko je skrátka výborný básnik a aj literárne najplodnejší humorista, ako poznamenala Eva Jarábková. Doložila, že Benko je, čo sa týka jeho životného priestoru, paranormálny jav. Na malom priestore toho veľa pestuje i stavia, možno to vidieť i na fotkách na sociálnej sieti. Zauvažovala, že Benko sa asi prekopáva dolu a záhradu má poschodovú... Mohlo by o tom vzniknúť dielo nazvané Záhady Beňovej záhrady.

Napokon so svojimi epigramami vystúpila Eva Jarábková. V novinách Trnavsko sa už objavujú len raz za dva mesiace, no jej tvorbu si možno prečítať i na jej blogu. Niektoré z jej epigramov pochádzali z blogového príspevku Vykradla som vás s vaším dovolením. Publicista a humorista Milan Kupecký jej totiž poslal svoje tri knižky aforizmov. Keď ich čítala, niektoré z nich automaticky videla ako epigramy. Tiež si uvedomila, že niektoré jej epigramy z dávnejšej doby majú rovnakú myšlienku ako Kupeckého aforizmy. Teraz má teda Eva Jarábková morálnu dilemu, čie tie epigramy vlastne sú. Jej, Milana Kupeckého alebo obidvoch? V čitárni knižnice však bolo hlavné, že boli vtipné a publikum dobre pobavili. Úspech mali aj epigramy z novšieho blogu Vôňa je ako láska a Občas sa hodí.

Program sa chýlil ku koncu. Eva Jarábková poďakovala účinkujúcim i obecenstvu, že prišli a že sa neroztopili, pozdravila pani prezidentku Benjamínu Jakubáčovú, a tiež dokumentaristku (vtedy mi poznámkový zošit skoro spadol na zem druhý raz). Pripomenula, že Peter Roháč v zime trénuje otužovanie a navrhla, že v lete by sme mohli trénovať ponáranie sa do horúcej vody. Ako povedala, minule sme na stretnutí humoristov blahoželali Benjamínovi Škrekovi k sedemdesiatke. Tentoraz zablahoželala k sedemdesiatke všetkým s poznámkou, že tým, ktorí ju majú, gratulujeme, a tí, ktorí ešte nie, však uvidia. Na záver si nechala svoj obľúbený a výstižný epigram: „Kedy odísť, hrdza vie. Preto hrdzavie.“

Potom už poprosila len o veľký potlesk pre Janku Andevskú. Tá podujatie zakončila svojou vlastnou rozihranou pesničkou Tancuj. Znova v nej využila všetko možné: spev, akustickú gitaru, perkusie, looper i zaujímavý hudobný nástroj, ktorý sa nazýva melodika.

Po vydarenom podujatí nasledovali družné rozhovory. Napokon, keďže sme mali s kamarátkou ešte čas, šli sme sa poprechádzať po promenáde. Tam som nahlas rozmýšľala nad koncertom, ktorý sa bude čoskoro konať práve v tých miestach a na ktorý sa určite chystám ísť. Veru tak. Nielen humor, ale ani hudba nemá prázdniny. Na veľkú radosť mnohých ľudí.