Hubárske desatoro, alebo nech je trochu zábavy

Nedávno sme sa mohli na stránkach seredonline dozvedieť o kapitálnom úlovku pána Miroslava Piroha – niekoľkokilogramovej hlivy ustricovej. Miesto nálezu tejto chutnej huby odmietol prezradiť. Vzhľadom na to, že systém zbierania húb mám spracovaný niekoľko rokov, rád sa s návštevníkmi tejto webovej stárnky oň podelím. Metodika zberu a nakladania s hubami spočíva na desiatich zásadách. 1/ Huba je požívatina. Na rozdiel od plesnivého syra, ktorý pripomína pach týždeň nosených ponožiek v gumenej obuvi, huba má vôňu jemne dráždivú a lahodnú. Táto ju k požívaniu priam predurčuje. Skúsení hubári mi potvrdili, že všetky huby sú jedlé. S tým, že niektoré iba raz. Z toho vyplýva, že niektorá huba je požívatina jednorázová. A tak ako nemožno dvakrát vstúpiť do tej istej rieky, nemožno ani dvakrát zjesť tú istú hubu. Preto na otázku „ Ktoré huby zbierať?“ existuje iba jediná správa odpoveď. Zásadne všetky zdravé, okrem prašiviek. 2/ Kedy na huby? Ortodoxní hubári poznajú iba termín skoro ráno a tvrdia, že tak je to správne. Somarina! Veď skoro ráno je aj hodina po polnoci. V lese je taká tma, že tam vtedy nemôžete ani zablúdiť, nieto ešte nájsť nejakú hubu. Na huby teda chodíme za svetla. 3/ Výstroj. Základ tvorí košík, nerezový skladací nožík, nepremokavá vesta s kapucňou a gumáky. Bojazlivejší radia aj petardy. Vraj na plašenie medveďov. Zbytočnosť! V odbornej literatúre sa píše, že medveď je zviera divé a plaché. Netreba sa ho teda vôbec báť. Štatistika to potvrdzuje. Hubári napadnutí medveďom patria k percentuálne najmenšiemu počtu obetí našich hôr. Problém môže nastať iba vtedy, ak medveď nevie, že má byť plachý. 4/ Efektivita zberu. Na nájdenie jednej huby musíme rátať s vykonaním 120 až 2 478 krokov. Ak hubu nenájdeme ani po viac ako 2 479 krokoch, treba si overiť, či sme vôbec v lese. 6/ Kde hľadať? Huby sú ako ľudia. Tie menej kvalitné vytŕčajú viac. Nemožno ich prehliadnuť. Pýšia sa najmä pastelovými farbami a stále módna je biela bodka na červenom podklade. Tie kvalitnejšie sú obyčajne skromne ukryté v tôni stromov, v tráve alebo pod lístím. V tráve vyššej ako jeden meter sa huby hľadajú najťažšie. Ak v nej snoríte štvornožky, je to aj dosť nedôstojné. Imidž Vám v takom prípade nevylepší ani 8 dioptrií v ráme za sto Eur. 7/ Správanie sa k iným hubárom. To už nie je mykológia ale etika. V našich lesoch nie je zriedkavosť stretnúť iného hubára. Najsprostejší je pocit, keď ten druhý ide s plným košíkom odtiaľ, kam so svojim prázdnym smerujete vy. Slušnosť ale káže pozdraviť a odpovedať na pozdrav. Skúsenosť, ak máte plný košík húb Vy, káže zasa neprezradiť, odkiaľ idete. Ak máte košík prázdny, treba povedať, že idete na maliny. 8/ Spôsob dopravy, alebo ako na huby? Pešo! Skúsenosť tých, čo nechali auto zaparkované pri lese a potom išli s hubami pešo až do miesta svojho trvalého pobytu, hovorí jednoznačne za pešiu turistiku. 9/ Ako sa neotráviť hubami? Metódu všeobecnej ochrany pred otravou poznali už Rimania. Na svojich dvoroch zriadili funkcie takzvaných ochutnávačov. V našich podmienkach túto funkciu spoľahlivo nahradí sused. Podzrivé huby mu darujete a na druhý deň ráno sa ho idete spýtať, ako mu chutili. Keď nikto neotvára, huby, ktoré Vám ostali,vyhodíte. 10/ Spracovanie húb Huby, ktoréVás susedia pochválili, môžeme pokrajať na plátky a usušiť, alebo rovno usmažiť s vajíčkom. Tí, ktorým náhodou z verejného vodovodu tečie čístá voda, môžu si uvariť hubovú polievku alebo omáčku. Sušené huby sú mimoriadne vhodné na ochutenie silvestrovskej kapustnice. Menej vhodné sú postrúhané do medovníkového cesta a zásadne nimi nedochucujeme pudingy a jógurty pre deti do veku 3 rokov.