Heligónka – moja láska

Príznačnejší názov dnešného festivalu heligonkárov možno ani nebolo možné vymyslieť. V estrádnej sále Domu kultúry mohlo sledovať hodnotné výkony zúčastnených viac ako 400 divákov. V poradí už štvrtý ročník sa v našom meste uskutočnil vďaka úsilu hlavného organizátora tohto podujatia pána JUDr. Ladislava Skubeňa. Prv ým hosťom bol pán Jozef Suchý z Novej Bane. Profesiou kováč, no podľa rýchlosti jeho prstov tancujúcich po  heligónke by to nik nepovedal. Nevidomý Michal Kušnirák so sestrou Ľudmilou z nedalekách Dvorníkov nad Váhom preukázal, že vytrvalosť a tréning prinášajú ovocie aj v disciplíne, ktorá je náročná aj pre ľudí s dobrým zrakom. Jakub Kroupa z Trnového sa ako divák zúčastnil festivalu heligonkárov v Seredi v roku 2009. Dnes na tomto podujatí vystupoval už druhýkrát ako účinkujúci. Jeho učiteľ Ing. Čerňanský môže byť na svojho žiaka pyšný. Pán Pavol Hlavačák s vnučkou Darinkou z Turzovky hrajú na heligónky päť rokov. Ich príspevkom boli piesne z Kysúc. Pán Jiří Hampl z Dubiska na Morave nemusel dlho presviedčať divákov o svojom talente hráča a výborného baviča. Z jeho úst a nástroja zazneli piesne, české, moravské i slovenské. V prvom jeho vystúpení mu výdatne sekundoval jeho menovec pán Miroslav Hampl. Z Kamennej Poruby na náš festival prišiel prvýkrát pán Ján Hurný. Verím, že ho na tomto podujatí uvidíme aj na budúci rok. Výpočet účinkujúich, ktorí predstavovali blízke i vzdialenejšie regióny by nebol úplný bez Štefana Bašovského z Trnavy, Petrar Purdeka z Detvy, Miroslava Zálešáka z Častkova, Tibora Mahúta zo Žiliny, Serafína Ganobčíka z Oravského Veselého, Pavla Lisku a jeho dcéry Petronely z Dolnej Strehovej a Viktora Chudobu s manželkou z Oravskej Lesnej. Slečna Vlasta Mudríková zo Skalitého so svojim sopránom ako žiletka príjemne prekvapila všetkých divákov. V mimoriadne atraktívnom kroji predviedol svoje umenie pán Jaroslav Petrinec z Antálky v okrese Rimavská Sobota. Z hlavného mesta ČR prišiel Roberto Lombíno. Okrem bravúrnej hry na heligónku prekvapil prítomných peknou slovenčinou a žartovnou svadobnou piesňou zo Sicílie. Rovnako ako Michal Kušnirák je nevidomý, no na jeho hre to poznať nebolo. Pán Ing. Čerňanský má zásluhu na majstrovstve dvoch mladíkov, ktorých som si vo výpočte účinkujúcich nechal nakoniec. Ide o Lukáša Hochmana z Trenčína a Juraja Kvočnu z Krásňan pri Varíne. O týchto dvoch mládencoch v blízkej budúcnosti budeme určite veľa počuť.

Nakoniec niekoľko krátkych úvah. Veľkosť ľudského ducha možno dokumentovať i tým, že človek vie nielen hudbu vnímať a tvoriť, ale že si k svojmu hlasu dokáže vyrobiť aj krásny hudobný nástroj. Dnes špička slovenského a českého heligonkárskeho neba bavila u nás milovníkov tohto nástroja. Bezmála trojhodinový koncert nikoho z počúvajúcih nenechal na pochybách, že dnes naši hostia vrátane domácich účinkujúcich písali krásnu časť hudobnej histórie Serede. Vďaka za toto vydarené podujatie patrí už spomínanému JUDr. Ladislavovi Skubeňovi, sponzorom podujatia i príspevku predsedu VÚC Trnava pána Tibora Mikuša a riaditeľovi Domu kultúry v Seredi. Vďaka všetkým, ktorí prispeli k zdarnému priebehu festivalu sa naši hostia vyjadrili jednomyseľne, že pozvanie na 5. ročník s radosťou príjímajú už dnes.