Grécko všade okolo nás

Zvykli sme si, že článkami, príspevkami a reportážami o Grécku sa to dnes všade navôkol iba hemží. Logicky, je to predsa téma nie dňa ale dovolím si tvrdiť že roka. Pre tých, ktorí majú chuť a odvahu o tomto fenoméne uvažovať, stojí za zmienku skutočnosť, akou raketovou rýchlosťou nášmu premiérovi ochabli svalnaté reči o našej pomoci iba pod podmienkou silných reforiem a tiež ako neeticky a pokrytecky sa dokázal v priebehu jediného dňa zachovať tým, že grékov vyzýva radikálne škrtať v ich sociálnom systéme kým nás čičíka neohroziteľnou starostlivosťou o ľudí. Za tejto situácie som s pobavením čítal informáciu, že strana pána Sulíka sa rozhodla venovať predsedovi vlády červenú pokladničku, do ktorej by mal na svojich mítingoch vyberať tých 150 Euro na občana, ktoré si máme tiež ako štát požičať. Ale nie to som chcel. Tému so záujmom sledujem a tak sa rád podelím o nové informácie. Technicky vzaté, hlavnou príčinou gréckeho kolapsu je mediálne prepieraný neudržateľný sociálny systém. Faktom však je, že jeho princíp nie je až tak zásadne odlišný od nášho. Hlavne čo sa týka systému rôznych benefitov. Grécko viac ako 20 rokov riadili socialisti. To bolo možné iba za cenu masívnej propagandy a ľudia jej verili. Nechali sa napríklad presvedčiť, že armáda, polícia či učitelia majú nízke platy a malo by sa im pridať. Jednak ako refundácia sťažených pracovných podmienok a tiež v záujme zkvalitnenia práce. Dostali teda pridané ale akosi sa neriešilo že kvalita práce zostala rovnaká. Nezostalo iba pri týchto kategóriách. Pozoruhodný systém sa vytvoril aj v rozsiahlom byrokratickom aparáte. Štátni zamestnanci všeobecne (vojsko, polícia a dokonca niektoré kategórie úradníkov) odchádzajú do penzie najneskôr v 50-ke. Ak ešte pracujú, resp. ak sú naďalej zamestnaní, dostávajú cez systém rôznych bonusov od 500 do 1300 Euro mesačne naviac. A podmienky na získanie bonusov sú naozaj podarené. Napríklad znalosť cudzieho jazyka, znalosť práce s PC, včasná dochádzka na pracovisko a iné odborárske nezbedy. Napríklad dcéra úradníka, ktorá žije samostatne a je slobodná, má automaticky nárok po smrti rodiča-úradníka získať jeho penziu. V Grécku sa to momentálne týka asi 40000 žien a náklady sa odhadujú na 0,5 miliardy Eur ročne. Je preto úplne samozrejmé, že jedinou starosťou mladého Gréka je stať sa štátnym zamestnancom. Gréckou špecialitou je aj systém samosprávy. V nej vytvárané rôzne rady, výbory a podobne sú oprávnené disponovať svojim vlastným rozpočtom. Ich hlavnou náplňou je redistribuovať prostriedky štátneho rozpočtu a organizovať sociálne služby. Okrem vysokej miery korupcie a šedej ekonomiky je Grécko charakteristické silným vplyvom odborov. Ten je dokonca taký silný, že paralyzuje efektívne fungovanie spoločností, v ktorých má štát vplyv. Ako najhorší príklad je uvádzané dlhoročné odborárske blokovanie predaja spoločnosti Olympic Airways. Celé roky existovala iba vďaka masívnym finančným dotáciám štátu, pričom poskytovala svojim zamestnancom a ich rodinám bezplatné lety a bonusový program. Po predasji v roku 2008 bolo ako prebytočných prepustených 4.600 zamestnancov a ich odchod stál štát 1,3 mld. EUR. Aerolinky fungujú dodnes a tých necelých 5 tisíc ľudí tam nechýba ! Štátna železničná spoločnosť OSE má približne 9.000 zamestnancov a dlhodobo jej ročné straty dosahujú stámilióny Eur. Predpokladá sa že dopadne rovnako ako aerolinky. Čo to všetko pripomína ? To isté, čo sa deje už niekoľko rokov u nás. Permanentná snaha upravovať zákony o štátnej službe. Raz pre vojakov a policajtov, inokedy pre úradníkov. Akokoľvek blbý dôvod sa iba pekne marketingovo zaobalí. Rovnako rôzne stredno a dlhodobé programy vzdelávania štátnych zamestnancov. Kurzy jazykové, pre prácu s PC, kurzy pre riadiacu prácu či napríklad u učiteľov systém permanentného vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie. V čom tkvie nezmyselnosť ? V zásade v tom, že štát nie je ochotný alebo schopný zamestnať ľudí, ktorí spĺňajú požadované kritériá. Potom sa nesmieme diviť, že úrady nefungujú, ak tretina zamestnancov je permanentne v kurzoch a za prepážkami sú tí, ktorí to ešte nevedia ale vedieť ešte len budú,.. po kurze. Prípadne nejaký rodinní príslušníci, ktorí to nevedeli, nevedia a nemusia vedieť :-) Nedivme sa, aký je stav školstva ak učia učitelia na dôchodku, lebo samospráva na zaplatenie mladých nemá a ak áno, aj tak sa budú vo vlastnom záujme venovať skôr vzdelávaniu samých seba ako svojej profesii. Aj oni žijú predsa hlavne z výplat. Nariekame nad nezamestnanosťou čerstvých absolventov vysokých škôl. Nuž zoberme si iba skutočnosť, koľko pracovných miest je obsadených bývalými štátnymi zamestnancami, ktorí poberajú dôchodky a zároveň naďalej pracujú v rezorte a dokonca niektorí na mieste, ktoré si sami pre seba vytvorili. A zároveň sú opätovne štátnymi zamestnancami. Po odpracovaných rokoch samozrejme s nárokom na ďalší dôchodok. Zdá sa vám to choré ? Mne rozhodne. Ak je snaha pani Tomanovej úprimná, mohla by sa práve tu začať realizovať najviac. Nemá mať práve pre toto všetko človek tiež pocit, že Grécko začína byť všade okolo nás? V uplynulom týždni sa boj za zachovanie sociálneho štátu v Grécku radikálne zmenil.Má totiž na svedomí prvé tri ľudské životy. Otázkou je, koľkí z tých ľavicových fanatikov, ktorí podpálili banku aj s klientami, boli štátnymi zamestnancami či ich deťmi. Malo by to byť výstrahou pre ostatných, kam až môže dospieť neschopnosť utiahnuť nereálne sociálne sľuby. Príjemcov totiž nezaujíma, odkiaľ zdroje plynú. Ich jedinou starosťou je prijať. A ak sa vyplytvajú aj rezervy z obľúbenej „povinnej solidarity“ bohatých s chudobnými, bude to už iba o konflikte. Otázkou je, ako dlho dokáže sociálny štát maskovať svoje doposiaľ partizánske snahy o dopĺňanie svojej štedrej sociálnej studne. A práve preto sa denne trpko usmievam nad posledným vydaním predvolebného bilbordu Smeru. Len nedokážem identifikovať, nad čím sa usmieva tá dáma s okuliarmi, ktorej sa ten text o trinástom dôchodku belie pod pásom. Snáď to nie je irónia ?