Gréci sľuby nedodržali doteraz, nedodržia ich ani v budúcnosti

Uplynuli štyri dni odvtedy, čo grécki vrcholoví politici národ priviedli obrazne povedané ako stádo na bitúnok. Ešte v nedeľu sa usmievali svetovým reportérom do ich kamier a hlasovali povestné nie - hlasovali teda de facto proti EÚ resp. úsporým opatreniam a teda Euru. Ešte v nedeľu v nočných hodinách Gréci oslavovali ako na tradičnej veľkej gréckej svatbe, veselili sa a boli hrdí na to, ako to veriteľom natreli.

Prišiel pondelok, ranné vytriezvenie z ošiaľu a zistenie, že bitúnok pre stádo neznamená až tak svetlú budúcnosť, ako im to vodca nahováral. Populizmus skončil - vodca odstúpil z funkcie. V pondelok ráno ho totiž čakali zatvorené banky bez peňazí, dôchodcovia, podnikatelia a bežní ľudia bez finančnej hotovosti a tam už populizmus nestačil. Odišiel z boja v čase, kedy bolo treba začať riešiť reálnu ekonomiku a skutočný stav, ktorý spôsobili dlhé roky života nad pomery.

Zasadanie v Štrasburgu sa nieslo v znamení napätia, no len medzi politikmi únie. Tí prichádzali ustarostení so šanónmi materiálov a analýz v očakávaní, že predstavitelia Grécka vystúpia s nejakými návrhmi. Mýlili sa. Jediní Gréci znovu prišli bezstarostní s prázdnymi rukami a opätovne do fotoaparátov a kamier svetových médií hádzali jeden úsmev za druhým.

V mnohých rozhovoroch za posledné obdobie som od úplne bežných ľudí počúval asi toto: "čím budú mať väčšie pôžičky, tým budú mať väčšie starosti a únia bude môcť na Grécko viac tlačiť". Aký strašný to omyl. Žiaľ pri forme akou je Grécko dotované je situácia práve opačná. Čím viacej úverov bude mať Grécko poskytnutých, čím vo vyšších sumách sa dlh bude hýbať, tým budú práve grécki politici vysmiatejší a my ustaranejší. Gréci totiž úniu držia takpovediac "za gule" a prakticky 320 miliard požičaných bez akýchkoľvek zábezpek resp. ručením výlučne zo strany veriteľov je dostatočným argumentom na to, aby sa všetci k nim správali tak, aby dlžníka "neofúkol vietor a náhodou neprechladol". To by totiž nemal kto dlhy zaplatiť.

Vyzeralo to tak, že únia bude nekompromisná a konečne všetci pochopia, že najlepším riešením pre Grécko a samotnú úniu je naozaj odchod Grécka od Eura a od zavedenia vlastnej paralelnej meny. Posledné vyjednávania však vyzerajú tak, že Gréci nemajú skutočne "kožu na tvári" a pýtajú ďalších viac ako 50 miliard Eur, chcú odloženie splácania dlhov a ich presunutie na ďalšie generácie. Choré, nekoncepčné a dovolím si povedať, že už z pohľadu normálne logicky rozmýšľajúcich ľudí nepochopiteľné. Grécku totiž nebude stačiť 50 miliard, ale opätovné pôžičky sa vyšplhajú minimálne na 100 miliard Eur a ani to nebude koniec. Zrazu predseda gréckej vlády vyhlásil, že už od pondelka sú ochotní zaviesť tvrdé šetriace opatrenia, zvýšiť dane a robiť škrty v sociálnej oblasti. Toto opätovne posunie Grécko do ešte väčších problémov, ľudia budú mať stále menej a menej peňazí na míňanie a ekonomiku nebude mať čo rozprúdiť. Gréci takto zostanú trvale závislí na úveroch, ktoré však nikdy v plnej výške nedokážu zaplatiť. Ako sa teda volá úver bez akéhokoľvek zabezpečenia o ktorom veriteľ vie, že nikdy nemôže byť reálne zaplatený? Priatelia, tomu sa hovorí dar. Pozor! Obdaruvávajú tí, ktorí nedokážu a nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia a následky ponesú výlučne občania tých krajín, ktoré Grécku požičiavali, požičiavajú a ďalej požičiavať budú.

Nepíšem to rád, ale myslím si, že sa jedná iba o oddialenie vážnych problémov, ktoré takto Európsku úniu čakajú, len ich odhalenie v plnej nahote uvidíme o nejaký ten rôčik neskôr. Že to uvidíme, o tom žiaľ nepochybujem.