Ešte raz: Zberateľ samorastov

Nedávno som písal o 83-ročnom JÁNOVI  BENOVI zo Serede, bývalom riaditeľovi Závodného klubu ROH v našom meste (terajší Kultúrny dom). Na starobnom dôchodku je rovnako iniciatívny ako v mladosti. Pozbieral desiatky samorastov v Poronde a na brehoch Váhu pod podomletými brehmi. Napísal som aj názvy samorastov.

            Som rád, že môj článok čítali mnohí v seredských súkromných internetových novinách. Jedni zberateľa samorastov obdivovali, ale čo ma prekvapilo ako autora článku? Že sa v diskusii rozvinula debata o vajci, ktoré bolo na fotografii na stolíku vedľa zberateľa. Dokonca anonym napísal, že príspevok o vajci bol hodnotnejší ako samotný článok. Šokujúce. Článok nebol o vajci, ale o samorastoch!

            Navštívil som zberateľa opäť a bol som zvedavý na vajce, ktoré som si predtým vôbec nevšimol, lebo nebolo ani vtedy pre mňa ničím podstatným. Smial sa. Vajce sa objavilo na fotografii iba náhodou, v pozadí. Domáci ho dostali ako dar od vnučky a ani netušia, či má, alebo nemá nejakú hodnotu a či ide o jedno z výroby Febergeho vajec.

            Osobne si myslím, že všímať si akési veľkonočné vajce nestojí za to, ako hodnotiť iniciatívu staršieho človeka, ktorý je nielen zberateľom, ale aj šikovným záhradkárom a pisateľom viacerých kroník v meste, osobitne kroniky o rybárstve. Aj teraz je v Rybárskom dome v Seredi jeho výstava starých rybárskych navijakov.

            Na pripomienku čitateľa som odfotil to „úbohé vajce“ a časť samorastov. Verím, že niektorí čitatelia, ktorí nepochopili môj zámer, už budú pri čítaní pozornejší a nebudú sa zaoberať nepodstatnými vecami a zbytočne filozofovať. Mne ide len o to, aby som včas a objektívne informoval čitateľov o dianí v našom meste. A robím to len z novinárskej vášne a zadarmo.