Ebola môže byť oveľa väčším problémom

Dnes sa do priameho kontaktu s pacientom nakazeným Ebolou dostali USA. Z Libérie cez Madrid sa do Texasu totiž vrátil nakazený pacient, ktorý bol izolovaný a liečený až takmer po týždni. Média priniesli optimistické vyjadrenia odborníka, ktorý tvrdí, že problém zvládnu a Ebola sa nerozšíri. Nejde len o zbožné prianie?

Pacient nakazený Ebolou pri návrate do  USA prešiel minimálne tromi veľkými medzinárodnými letiskami a to v africkej Libérii, Španielskom Madride a pravdepodobne aj letiskom v Dallase. Jediný človek sa mohol dostať (a nepochybne aj dostal) do kontaktu s tisícami cestujúcich a to prestupujúcich na ďalšie lety doslovne do celého sveta. Pavučinka, ktorá sa môže začať postupne rozmotávať s jedným zo svojich koncov trebárs aj v Budapešti, Viedni, či Prahe alebo aj  Bratislave.

Väčšina medzinárodných letísk má tranzitné priestory riešené tak, že sa v nich reálne stretávajú pasažieri stoviek letov smerujúcich nielen do blízkych destinácií, ale naozaj na všetky kontinenty sveta. V týchto priestoroch sa stretajú dokonca aj s cestujúcimi prilietajúcimi do krajiny. Následne stačí náhoda - možno kýchnutie, zle umytý pohár v reštaurácii, kávová šálka v kaviarni, či len lyžička.  

V týchto prípadoch nie je úplne účinné ani kontrolovanie prilietajúcich pasažieov na vstupe do krajiny. Osobne som zažil veľa podobných kontrol pri hrozbe rôznych epidémii a to na letisku v Brazílskom  v Rio de Janeiro, v Tangeri pri vstupe z trajektu do Maroca, v Japonskej Nagoye, v Hong Kongu a dokonca aj v na letisku  JFK v Americkom New Yorku. Z vlastnej skúsenosti teda viem, že kontroly sú viac menej formálne - ťažko totiž dokážu dôkladne vyšetriť tisíce pasažierov na letiskách, kde do minúty štartujú a pristávajú aj 4 lietadlá plné pasažierov.

S Ebolou to je v podstate na náhodu - zlý čas v kombinácii s nesprávnym  miestom. Ťažko dnes komukoľvek cestujúcemu nielen do Afriky niekto zabezpečí nenakazenie sa týmto svinstvom.

Globalizácia a cestovanie po svete prináša žiaľ aj takéto riziká. Očakávam, že onedlho bude ako protiopatrenie zavedená povinnosť používania jednorazových pohárov a príborov v rizikových zariadeniach, resp. prípadne ďalšie obmedzenia odvolávajúce sa na bezpečnosť a snahu eliminácie šírenia podobných chorôb. 

Človek všetko komplikuje a zkomplikuje až do rozmerov, kedy sa systém stane neudržateľným a zrúti sa. Následne bude nevyhnutné stavať ho odznovu a na nových, logických základoch. Otázkou je, či by bolo dobré odkladať to, alebo sa snažiť mať to čo najskôr za sebou...