Dve nové knihy poézie a rezké blues v trnavskej knižnici (Výhľad z kanapy na chrámy a vežu)

Rok 2019 sa pre mňa začal vcelku príjemne. Takmer všetky chmáry, ktoré sa nado mnou sťahovali, sa postupne rozplynuli a predo mnou ležali dni nového roka biele ako čerstvo napadnutý sneh. Len ich teraz niečím zaplniť. O to sa však nebojím, stačí nechať udalosti, nech sa dejú.

Po Vianociach som netrpezlivo čakala na nové podujatia, hlavne na také, na ktorých znie aj hudba. Vo štvrtok 10. januára 2019 som sa zúčastnila stretnutia Literárneho klubu Omega v Trenčíne a vyprevadenia jeho novučičkého zborníka na cestu k čitateľom. Okrem literatúry sa aj muzicírovalo: o hudobnú časť podujatia sa postaralo trenčianske duo ŽŽ, čiže Dušan Žember – gitara, spev a Miloš Žáčik – gitara. Hrali zhudobnené básne slovenských básnikov a došlo i na bluesovú pesničku. Takže zásluhou Trenčanov som sa ešte viac namaškrtila na blues.

Musela som si však počkať na 24. január 2019. Veľmi som sa tešila na prezentáciu, či vlastne na dve prezentácie v jednom: knihy básní Benjamína Škreka Kam z kanapy a umelecko-publicistickej knihy Benjamína Škreka, Jozefa Šelestiaka a Ladislava Šebáka Pätnásť chrámov a jedna veža. Podujatie zorganizovali Trnavský samosprávny kraj, Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave a vydavateľstvo Pars Artem. Táto kultúrna akcia sa uskutočnila v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave. O jej hudobnú časť sa postaral bluesman, spevák a hráč na rezofonickej gitare Peter „Bonzo“ Radványi spolu so svojím kamarátom, basgitaristom Mirom Mackom. Podujatie sa konalo v rámci cyklu Trnavské kontexty.

V ten štvrtok bolo celkom pekné, aj keď januárovo chladné popoludnie. S príjemným očakávaním som vyrazila do Trnavy.

V čitárni knižnice vládla pohodová atmosféra. Čoskoro sa miestnosť zaplnila fanúšikmi poézie Benjamína Škreka a mnohí si zakúpili prezentované knižky.

O 17.00 hod. sa podujatie začalo. Všetkých prítomných na pôde knižnice srdečne privítala moderátorka, vedúca oddelenia beletrie, Alena Beňová. Ako povedala, v rámci cyklu podujatí Trnavské kontexty vždy predstavujú osobnosti späté s Trnavou, teda osobnosti, ktoré sa v Trnave narodili, žijú v nej alebo je pre nich toto mesto zdrojom inšpirácie. V ten deň sme sa pri podujatí z tohto cyklu stretli po dlhšom období, ale zato boli prezentované dve knihy a pozvanie prijali dvaja hostia. Prvým z nich bol autor prvej a spoluautor druhej knihy – Benjamín Škreko a druhým spoluautor druhej knihy – Ladislav Šebák. Kniha Pätnásť chrámov a jedna veža má ešte jedného spoluautora – Jozefa Šelestiaka -, ten sa však ospravedlnil a z dôvodu zdravotných problémov na prezentáciu neprišiel. Prišla však poetka Zlata Matláková, ktorá napísala príhovor do knižky Kam z kanapy. Dôležitú úlohu mal Pavol Tomašovič, hovorca mesta Trnava a spisovateľ. Spolu s Benjamínom Škrekom čítal literárne ukážky.

Ešte pred prvou pesničkou Peter „Bonzo“ Radványi poznamenal, že Benjamín Škreko robil so svojou knihou strašné tajnosti. Preto si bluesman všímal aspoň jeho humorné vyjadrenia na sociálnej sieti. Napríklad toto: „Ako môžem rešpektovať výzvy na bezpečný sex, keď nikde nemajú zimné gumy?!“ Smiala sa celá čitáreň, a ešte viac vtedy, keď Bonzo odovzdal Benjamínovi Škrekovi špeciálny darček: ceruzku s univerzálnou gumou pre každé ročné obdobie, ešte aj slávnostne ozdobenú zlatou mašľou. Ako prvá v ten večer zaznela Bonzova nová skladba o tom, ako sa človek cíti, keď je na mieste, kde vôbec netúži byť. Má zatiaľ pracovný názov Gotta Get Out Of This Place. Mala som pocit, že hudba priam hrmí a že vystihuje radosť človeka, ktorý konečne môže vypadnúť odniekiaľ, kde sa cíti nepríjemne. Každý z nás to už zažil a Peter „Bonzo“ Radványi všetkým spieval z duše.

Po pesničke Alena Beňová poukázala na to, že Benjamín Škreko kamsi odbehol. Na to humoristka Janka Blašková v publiku zareagovala zvolaním: „Odviedli ho policajti!“ Nie nadarmo je, takisto ako prezentujúci autor, členkou literárneho klubu Fórum humoristov. Benjamín Škreko sa našťastie čoskoro vrátil. O knižke Kam z kanapy moderátorka prezradila, že vyšla ešte len včera vo vydavateľstve Pars Artem a s podporou Fondu na podporu umenia. Je ilustrovaná fotografiami, ktorých autorom je český básnik Miroslav Huptych. Knižku Pätnásť chrámov a jedna veža vydalo vydavateľstvo Tirna a finančne na ňu prispel Klub priateľov Trnavy.

Alena Beňová v krátkosti porozprávala o autoroch prezentovaných kníh. Benjamín Škreko nie je len básnik a humorista, ale aj aforista, rozhlasový a divadelný dramatik, publicista, novinár a redaktor. Na svet prišiel v Hrnčiarovciach nad Parnou, ale dlhé roky žije a tvorí v Trnave. Vyštudoval knihovedu a vedecko-technické informácie na FF UK v Bratislave. Od skončenia školy pracoval v médiách, najprv v Trnavskom hlase, potom napríklad v satiricko-humoristickom časopise Roháč či v denníku Národná obroda. S novinárskou kariérou sa rozlúčil znova v Trnavskom hlase. Benjamín Škreko s humorom sebe vlastným hovorí, že väčšina médií, v ktorých pracoval, skrachovala, len nevie, či to bolo jeho príchodom alebo odchodom. V roku 1987 vyšla kniha Výhovorka, ktorú Benjamín Škreko napísal spolu s Milkou Lopašovskou a Tomášom Janovicom. Bol to výber humoristických poviedok, fejtónov, aforizmov a vtipov. Prvá samostatná zbierka básní, epigramov a aforizmov Neskorý zber mu vyšla v roku 2011. Nasledovala knižka poézie a fotografií Sonety pre Trnavu (2015), básnická zbierka Babie telo (2015), básnická zbierka Ja som nespal (2017) a knižka zo spomienok jeho otca Spomienky nad Parnou (2017). V roku 2012 bol Benjamín Škreko ocenený Pamätnou medailou predsedu TTSK za prínos v oblasti umeleckej a publicistickej tvorby. V roku 2016 dostal za literárnu a publicistickú činnosť Cenu mesta Trnava.

Jozef Šelestiak je tiež nositeľom ocenenia mesta Trnava. Je fotografom (fotografuje už od detstva), vydavateľom a publicistom. Žije v Bratislave, ale narodil sa v Trnave. Trnavu veľmi rád fotografuje. Vo vydavateľstve Tirna, ktorého je predsedom, boli vydané a vytlačené mnohé knihy, časopisy i propagačné materiály, ktoré majú súvislosť s Trnavou. Je tiež autorom rôznych článkov, reportáží, esejí a satirickej poézie.

Ladislav Šebák je rodený Trnavčan. Miluje prírodu, hru na gitare a spev. Kedysi pracoval v Skloplaste ako redaktor, fotograf a grafik. Bol aj členom trnavskej trampskej kapely Kántriči (1988-1994). Píše články a blogy. V súčasnosti pracuje ako školník-údržbár.

Alena Beňová pozvala k sebe Zlatu Matlákovú, ktorá je akoby dobrou sudičkou knižky Kam z kanapy. Moderátorka sa jej spýtala, s akým pocitom berie do rúk toto dielo. Poetka odpovedala, že si v prvom rade uložila do pamäti všetko, čo o Benjamínovi Škrekovi vie. Jeho knižku s pestrým obsahom Neskorý zber vníma ako „upratanie stola“. Potom sa autor na dlhšiu dobu odmlčal, a keď sa autor odmlčí, väčšinou prestane písať, alebo zmení štýl. A Benjamín Škreko naozaj zmenil štýl a dal sa na sonety (okrem neho v roku 2015 vydala knihu sonetov napríklad i Trnavčanka Gabriela Spustová Izakovičová). Sonety Benjamína Škreka majú vzlet i hravosť. No keďže je, ako zdôraznila Zlata Matláková, slobodný autor, vytvoril i knižky básní Babie telo a Ja som nespal. To aby si vydýchol, lebo sonety zväzujú. V básnickej zbierke Kam z kanapy podľa Zlaty Matlákovej pribudol fenomén času a tiež hlbšie spracovanie sociálnych tém. Benjamín Škreko je vo svojej tvorbe hravý, veselý, nedá sa spútať. Jeho najnovšiu knižku charakterizuje vynaliezavosť, intelektuálnosť, kultúra, biografia bez predsudkov a láska. Zlata Matláková prečítala i úryvok z jednej básne a úryvok z charakteristiky tvorby Benjamína Škreka. Tento autor je dôkazom, že na scénu poézie sa dá vstúpiť aj v zrelom veku.

Nasledovali ukážky z knižky Kam z kanapy v podaní Pavla Tomašoviča a Benjamína Škreka.

Po nich Peter „Bonzo“ Radványi podotkol, ako ho zaujalo pri knihe Pätnásť chrámov a jedna veža trojautorstvo Škreko-Šelestiak-Šebák – Š-Š-Š. A to ani jeden z autorov nešušle... Benjamín Škreko odvetil, že knihu písali vo vlaku... Bonzo tiež pripomenul, že medzi autormi sú fotografi a hudobníci. Vraj ešte šťastie, že sa nedohodli, lebo by Bonzo a Miro nedostali príležitosť hrať... Peter „Bonzo“ Radványi prečítal tiež epigram Skrytá ruka trhu, ktorého autorom je Jozef Šelestiak. Epigram bol uverejnený v Literárnom týždenníku 1-2/2019. Bonzo upozornil, že v knižke Kam z kanapy sa objavili aj básne ako Curriculum vitae či Epitaf. Citoval ďalšie vyhlásenie Benjamína Škreka na sociálnej sieti: „Konečne môžem pokojne žiť! Dnes som uzavrel pohrebné poistenie.“ A ešte jedno: „Keď umriem, mňa od jedu šľak trafí, tak ma baví žiť...“ Obecenstvo prejavilo pochopenie pre čierny humor a smialo sa. Peter „Bonzo“ Radványi dodal, že Benjamín Škreko oslávi tohto roku významné životné jubileum.

Potom v podaní hudobníkov zaznela „tá najveselšia pesnička“ z Bonzovho repertoáru – Zdá sa, že končím. Hudobníci preukázali talent brnkať nielen na strunách rezofonickej gitary a basovej gitary, ale aj na dušiach poslucháčov. Pesnička je silná a zanechala veľký dojem.

Alena Beňová vzápätí pripomenula knižku Sonety pre Trnavu. Sonetový veniec tvorí aj časť knihy Pätnásť chrámov a jedna veža. Ďalšími jej súčasťami sú fotografie Jozefa Šelestiaka a informačné texty Ladislava Šebáka. Moderátorka sa obrátila na Benjamína Škreka s otázkou, ako prišlo k spojeniu týchto troch trnavských lokálpatriotov. Básnik odpovedal, že sa poznajú pár desiatok rokov, a osobne sa stretávajú len výnimočne – asi tak raz za 10-15 rokov. Raz sa teda stretli a Benjamín Škreko sa pochválil, že píše sonetový veniec o Trnave, ktorý nie je faktografický, ale skôr v rovine imaginácie. V sonetoch je len naznačené, o ktoré trnavské chrámy sa jedná. Niekto z trojice navrhol, že by bolo dobré priradiť k sonetom fotografie kostolov Malého Ríma. Benjamín Škreko nemal ľahkú robotu, pretože sonetový veniec je aj matematická záležitosť. Pätnásty sonet viaže celý sonetový veniec dohromady a má najväčšiu silu. Knižka však nemá silu len vďaka sonetom. Pôsobivé fotky do nej dodal Jozef Šelestiak. Ladislav Šebák, ktorý sa venuje regionálnej histórii, zase vybral chrámy, aby počtom sedeli do sonetového venca. Dostali sa do neho nielen trnavské katolícke kostoly, ale aj evanjelický kostol, dve synagógy a tri kostoly z okrajových štvrtí Trnavy – z Kopánky, z Linčianskej a z Modranky. Benjamín Škreko uznal, že Ladislav Šebák to mal vlastne najťažšie, lebo musel ku každému chrámu priradiť presný počet riadkov textu s praktickými informáciami. Zdôraznil, že Ladislava Šebáka chváli až teraz, nechcel ho chváliť príliš, aby ho neprechválil... V lete splnili úlohy, týkajúce sa knihy, v jeseni sa stretli a knižka bola čoskoro v cieľovej rovinke. Knihárska úprava sa robila po Vianociach. Všetko vyšlo perfektne, a navyše včera Benjamín Škreko priviezol zo Žiliny aj novučičké knihy Kam z kanapy.

Alena Beňová sa spýtala Ladislava Šebáka, kde čerpal podklady na svoje odborné texty. On odvetil, že bol dlho nezamestnaný a vtedy študoval históriu Horného Uhorska a Slovenska. Moderátorka mu tiež položila neoficiálnu otázku, kto mal pri tvorbe knižky hlavné slovo. Odpoveď bola, že vždy Benjamín Škreko. Alena Beňová skonštatovala, že zostali zohratou tvorivou trojicou. Zaujímalo ju, či budú pokračovať v spoločných projektoch aj naďalej. Benjamín Škreko sa priznal, že chodí spávať skoro ráno a že v polospánku dostáva rôzne nápady. Aj nedávno jeden dostal, a Ladislav Šebák o tom ešte ani nevie. Benjamína Škreka fascinuje história Trnavy, hoci sa narodil v Hrnčiarovciach nad Parnou. Zaujímavý je napríklad príbeh klariského kláštora a Kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktoré sa začali stavať začiatkom 13. storočia. Ladislav Šebák vie o týchto historických udalostiach veľa. Kniha Pätnásť chrámov a jedna veža je len „pohľadom z rýchlika“ na Trnavu. Preto by Benjamín Škreko rád so spoluautormi vytvoril ďalšiu knihu, v ktorej by boli „najpikantnejšie“ historické príbehy z Trnavy, a tiež fotografie. Alena Beňová skonštatovala, že sa radšej prestane pýtať, lebo Benjamín Škreko by všetko prezradil...

Nasledovali ukážky z knihy Pätnásť chrámov a jedna veža v podaní Pavla Tomašoviča. Prednes bol naozaj dynamický a noblesný, až som mala pred očami ten kameň, o ktorom sa v sonetovom venci hovorí a ktorý si veľa pamätá.

Peter „Bonzo“ Radványi si potom, pretože sa rozprávalo o sonetoch, zaspomínal na svoj cievkový magnetofón Sonet Duo, na ktorom mal ešte v 60. rokoch nahratú aj pesničku I´m Walking. A na prezentácii ju s Mirom Mackom schuti zahrali. Zasmiala som sa, keď Benjamín Škreko pesničku využil na to, aby spravil zopár fotografií. Fotografovanie je jeho veľká záľuba.

Nastal čas vypraviť nové knižky na cestu k čitateľom. Tejto úlohy sa zhostili Zlata Matláková, Pavol Tomašovič a Peter „Bonzo“ Radványi. Prví dvaja menovaní pokrstili knižky nealkoholickým šumivým vínom a Bonzo kvapkami vody. Hovorí sa totiž, že v každej kvapke vody je celý vesmír. A tak sa dostal jeden vesmír na jednu knihu, druhý na druhú. Knižky sa vybrali do sveta s tými najlepšími želaniami.

Prezentácia sa chýlila ku koncu. Alena Beňová ešte raz predstavila hostí a zaželala im, nech sa im darí a nech majú veľa tvorivej inšpirácie. Doložila, že bodku za programom dá Bonzo. Bude to pesnička, možno aj viaceré. O slovo sa ešte raz prihlásil Benjamín Škreko a moderátorke srdečne poďakoval za prípravu toho nádherného večera.

Nasledovalo ešte zopár bluesových pesničiek v podaní dvoch hudobníkov, ako napríklad Little Red Rooster, Big Road Blues či Sweet Home Chicago (alebo Trnava, prípadne Sereď). Pri tejto zvukovej kulise písal Benjamín Škreko venovania do knižiek a veru mal čo robiť, pretože záujemcov bolo neúrekom. Neskôr poskytol aj rozhovor pre rádio Regina.

Ja som sa venovala počúvaniu hudby a rozhovorom s priateľmi a známymi, ktorých som dlhý čas nevidela. Veľmi dobre mi to padlo, cítila som sa príjemne, akoby som sedela doma na kanape. Ako sa hovorí na Myjave: „Nič mi nebolo, a už je mi lepšie.“

Trnava je mesto, ktoré si dokáže človeka získať. Napríklad svojou históriou, literatúrou a hudbou. A ja som rada, že môžem o nej písať.