Dokumenty z ciest Bianchijana - 4. pokrač.

IRÁN - 4. časť

Šíitske sväté mesto Qom

Diaľnica z Teheránu južným smerom vedie najprv vedľa medzinárodného letiska Chomejního, potom okolo nikdy nedokončenej svätej hrobky Ajatolláha Chomejního. Tu sme už boli minule a tak pokračujeme ďalej až do 130 km vzdialeného mesta Qom.

Tu južnejšie priamo v púšti, ale neďaleko autostrády, sa nachádzajú významné priemyselné objekty. Okrem niekoľkých ropných a plynových ložísk je tu rozvinuté poľnohospodárstvo, ale aj sklársky priemysel. Okrem iného, ale aj raketové testovacie územie a významný areál iránskeho atómového výskumu. Minule som tu “spakruky” aj fotil. Okrem radarov, protileteckých diel a rakiet zem vzduch, všade po okolí moc toho tu nie je vidieť. Po nedávnych skúsenostiach istých slovenských paraglajdistov som tentokrát už nefotil. Naozaj ale nie je čo. Preto sme zabočili do mesta prezrieť si svätyňu Fatimy Al-Masumi (sestru ôsmeho Imána), ktorá tu v deviatom storočí zomrela a je tu pochovaná v nádhernej svätej hrobke. Na fotke prístup k “holy shrine”  

Dress Code

Ani u nás si nevezmete do kostola klobúk. Tak isto aj tu na svätom mieste siítského islamu je potrebné dodržiavať ich tradície. Vstupy a bezpečnostné kontroly pre mužov a ženy sú oddelené. Keď na druhej strane Mirka vyšla z kontrolnej miestnosti von, tak som ju medzi ostatnými „kúzelníčkami“ ani nespoznal.

Hrobka Fatimy Al-Masumi

My – neverci, tam nemôžeme len tak vstúpiť. Len pod dohľadom sprievodcu. Sprievodca teda vzal dámsku časť a vošiel s nimi ľavým vchodom do svätine. A ja som tu, na slnkom rozpálenom dvore, zostal sám. Tak som si osviežil ruky pri obradných vodovodných kohútikoch v strede dvora a nepozorovane som vstúpil pravým vchodom pre mužov. Nezdržal som sa tam ale dlho. Netušil som, že tam v každej miestnosti a v každej sále sú strážcovia poriadku. Na moslima som teda asi nevyzeral a tak ma požiadali, aby som bez sprievodcu láskavo opustil tieto sväté miesta. Vyviedli ma späť na dvor. Nadarmo bolo umývanie rúk !  Prehliadli ma ! Zanedlho prišla po prehliadke aj dievčenská skupina, ale ja som nemal záujem nechať sa tam ešte raz eskortovať sprievodcom. Tak to bola moja návšteva hrobky Fatimy. Snáď mi Alláh odpustí.

Relax na diváne

Dnes ešte absolvujeme posledných sto kilometrov a prídeme do mesta Kashán. Ako mnoho miest v severnom Iráne, aj mesto Khasan ležalo na obchodnej hodvábnej ceste. Z čias obchodníkov s exotickými komoditami sú tu pôvodné tradičné perzské rezidencie bohatých obchodníkov. Niektoré z nich navštívime.

Karavansaray sú ohradené priestory, kde boli v dávnych dobách ubytované karavány spolu so zvieratami (ťavy), tovarom i obchodníkmi. Boli to múrmi ohradené pevnosti a slúžili k ochrane majetku celej karavány. Prvé tri dni obchodníci z karavány hodvábnej cesty mohli obchodovať a predávať v meste svoj tovar bez platenia daní. Po troch dňoch bola za obchodné transakcie určená daň, ktorá sa každým dňom zvyšovala. A tak karavány zväčš najdlhšie po troch dňoch tiahli po trase ďalej za novými obchodmi do ďalších miest. V jednej karavansaray, prebudovanej na hotel sme sa ubytovali. Tu na dvore si sadnem na jeden typický divan, kde po dnešnej etape budem relaxovať. O chvíľu mi prinesú čaj. Dnešok už bude len pohodový.

Karavansaray

V zadnej časti sa pripravuje večera. Podvečer tu pri vode v strede nádvoria začína byť horúci vzduch pozvoľna znesiteľný. Na diváne sa príjemne políhava, píšeme poznámky a záznamy z celodennej trasy.  

Tabatabai House

Tieto rezidencie v peerzskom architektonickom štýle nechala postaviť rodina Tabatabei. K svojmu majetku a bohatstvu prišli práve v časoch karaván na hodvábnej ceste. Tento dom slúžil ako rezidencia pre rodinu obchodníka s kobercami. Dá sa poznať, ze tie karavány so sebou niesli naozaj bohatstvá. Možno si spomeniete na „Haveli“ domy obchodníkov v Jaisalmeri / Rajastán. Tam sme mali tiež možnosť obdivovať, k akému bohatstvu sa obchodníci za pomoci exotického tovaru mohli v stredoveku dopracovať. 

Dom obchodníka s koreninami

Takto zas býval obchodník s koreninami. Tento pohľad prechádza cez tri dvorany predelené jednotlivými krídlami celej stavby. Tu sa nachádzame v suteréne, teda pod úrovňou okolia. V horúcich dňoch je pobyt v týchto suterénnych miestnostiach  najchladnejší a preto najpríjemnejší.

Svätyňa sultána Amir Ahmada

Hrobku Fatimy som Vám nemohol ukázať. A aj na niektorých ďalších hrobkách sa fotenie veľmi nehodilo. Pre lepšiu predstavu, ako taká hrobka môže vyzerať, uvediem tu jednu vzorovú tak, ako približne vyzerajú islamské hrobky svätých. Niekde viac zlata, väčšie miestnosti, viac zrkadielkami obložené steny, inde zase menej. Ale približne asi takto vyzerajú. Toto je hrobka vnuka Imáma Jawada – Ahmada - v meste Kashad. Takže taký „obyčajný vysvetenec“.

Hamám

V 16. storočí Amit Ahmad (z predošlej hrobky) nechal postaviť tieto kúpele. V 18. storočí boli po zemetrasení zrekonštruované. Dnes sú nepoužívané ako hamám, ale ako ukážka architektúry sú turistickou atrakciou. Tu na streche sú kupoly jednotlivých vnútorných miestností, prezliekární, kúpeľných i odpočinkových hál s konvexnými sklami, privádzajúce svetlo do vnútorných priestorov. Ďalšie dva zábery sú urobené vo vnútri hamámu.

Záhrady Fin

Voda je v Iráne veľmi vzácna. 80% plochy Iránu tvoria nehostinné púšte. Ale už v dávnoveku si obyvatelia dokázali privádzať vodu podzemnými chodbami a artézskymi studňami z hôr, niekedy aj desiatky kilometrov vzdialených. Na juhozápadnom okraji mesta Kashán bola na konci takéhoto podzemného kanálu (Kanát alebo Qanat)) v 16. a 17. storočí založená táto záhrada paradise. Kryštálovo čistá voda sem priteká z ďalekých hôr pod takým prirodzeným tlakom, že vo všetkých kanálikoch v strede cestičiek medzi stromami vyviera a tryská z malých vodotryskov každé 2 m od seba vzdialených. V zábere: Školské výlety na prehliadke rajských záhrad.

Paliareň

A hneď vedľa pri múre záhrady vidím zrazu destilačné zariadenie. Hotová paliareň !  A takto otvorene a oficiálne!  A s fľaškami destilátu hore na poličkách! V takejto islamskej krajine, kde sa požívanie alkoholu trestá bičovaním! Nakoniec sa ale ukázalo, že sa tu destiluje ružový olej z kvetov a ten sa predáva ako voňavky. S Mirkou sme sa museli trochu vzdialiť. Predavači totiž poprašovali okoloidúcich ako reklamná vzorkovnica. Obával som sa, že tie ťažké „duchy“ ako ich poznáme z Ruska sa nebudú dať ďalších niekoľko dní umyť ani vyprať.

Emamzadeh Helal Ali-Sahn

Vidíte tie otvorené dvere vpravo, kde sa tá stavba lomí smerom odkiaľ fotografujem? Tak v čase našej návštevy tu bol poriadny hic. A tam k tomu vchodu som sa posadil spolu s Mirkou, bolo to jediné tienisté miesto v okolí. Netrvalo ani 5 minút a z tých dverí nám priniesol miestny duchovný na tácke čaj a neuveriteľne chutné osviežujúce citrónové koláčiky vytiahnuté z chladničky. No proste lahoda. Len som nevedel, či mám poďakovať slovami "pán boh zaplať" hihi. Všade a všetci boli k nám veľmi milí.

Martýri

Okrem objektu Emamzádeh, na vedľajšom námestí sú pochovaní martýri. Sotva sa nájde v Iráne nejaká rodina, ktorá neutrpela nejakú stratu vo vojne Iraku proti Iránu v nekonečnej 8 rokov trvajúcej vojne 1980-1988. Všetci padlí sú vyhlásení za martýrov a náležite pochovaní po celom Iráne. Že sa jedná o martýrov, je možné si na náhrobkoch prečítať. My, čo neovládame toto písmo a jazyk, môžeme hrob martýra spoznať podľa toho, že niekde (ako tu v dolnom rohu náhrobného kameňa) je zobrazený tulipán. Prečo práve tulipán, som dostal vysvetlené, ale už som zabudol.(Až nájdem v poznámkach – neskôr doplním).

Ďalšie cestopisné zaujímavosti v budúcom pokračovaní!

Zdroj: Rukopis Bianchijana a fotoalbumy, z ktorých fotky sú uverejňované so súhlasom autora, na ktoré sa vzťahujú autorské práva.