Dokedy budeme z rómskych spoluobčanov robiť druhoradých a neschopných ľudí ?

Ďalšia evidentne pozitívna diskriminácia vychádza na povrch medializovaním posledných krokov zameraných na rómske komunity. Tentokrát sa má jednať o obec Breznica v okrese Stropkov, kde splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák spolu so starostom urobili slávnostný výkop základov rodinných domov, ktoré si ich obyvatelia majú postaviť svojpomocne. Všetko by bolo úplne v poriadku, keby podľa dostupných informácií materiál na ich výstavbu nedostali od štátu a pozemky za symbolickú sumu.

Pri sledovaní situácie, v akej sa nachádzajú mnohí rómski občania musí byť každému mysliacemu človeku smutno. Pri objektívnom pohľade na stav však musí každého z nás napadnúť prečo sme my občania majoritnej spoločnosti nerómskeho pôvodu a naše deti tak neskutočne potrestaní. Prečo rovnocenný občan Slovenskej republiky podľa všetkého len na základe etnického princípu dostane na postavenie si nehnuteľnosti materiál zadarmo z verejných zdrojov, na ktorých tvorbu väčšinou ani neprispel a my keď nechceme bývať pri Váhu v stanoch sa musíme zadĺžovať hypotekárnymi úvermi na 20 či 30 rokov, čo v podstate znamená na celý život.

Som za naozaj maximálnu pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Takýto postup štátu a samospráv však nemôžem a nedokážem vnímať ako pomoc, ale ako ďalšie ubližovanie ľuďom, ktorí by namiesto darov pochádzajúcich od nás všetkých mali mať vytvorené adekvátne možnosti, peniaze na kúpu materiálu si zarobiť, prípadne by mali dostať pôžičku a zo mzdy ju tak isto po celý život splácať.

Už niekoľko generácií rómskych spoluobčanov je oproti majoritnej časti obyvateľstva zvýhodňovaných a to napriek tomu, že samotná Ústava SR zakazuje ako negatívnu tak pozitívnu diskrimináciu. Je jasné, že určité skupiny obyvateľstva sú prakticky nezamestnanteľné, no práve tu by mal nastúpiť štát a využiť svoje páky na poskytnutie zamestnania zodpovedajúceho schopnostiam a vedmostiam tejto skupiny obyvateľstva. Napríklad vo forme manuálnych prác pri výstavbe ďialnic, železníc, či iných verejno prospešných stavbách. Mám pocit, že zatiaľ všetky vlády preto, aby sa maximálne zbavili problémov s touto skupinou obyvateľstva a aby ukázali svetu, že niečo pre nich majoritná spoločnosť robí, takýmito krokmi len problém presúvajú na ďalšie generácie.

Nie že by som nedoprial sociálne odkázaným a slabým spoluobčanom, či ich deťom dotácie, úľavy za platby v školách, na stravnom, či iné výhody. Patrím však medzi ľudí, ktorí jednoznačne hovoria, že rómski spoluobčania sú majoritnej spoločnosti úplne rovnocenní, sú rovnocennými občanmi Slovenskej republiky s rovnakými právami, no aj povinnosťami. Preto zastávam názor ak dotácie tak áno, ale pre všetkých rovnako. Preto, že v opačnom prípade sa z diskriminácie pozitívnej na druhej strane stáva aj negatívna a to voči nám a našim deťom.

Za najdôležitejšie vo vzťahu k rómskym spoluobčanom tak považujem dosiahnutie vytvorenia pracovných návykov u tých skupín, ktorú prácu a tvorbu hodnôť po generácie nepoznajú a jediné čo v mnohých prípadoch dokážu je natŕčania rúk všade tam, kde niečo zadarmo môžu dostať.