Depresia všedného dňa

Pre mňa príliš jednostranné a tým pádom nedôveryhodné a nepravdivé, myslím boriskacani, podľa mňa je škoda takéhoto "zaradenia", to je skoro ako so Sovietskym zväzom na večné časy ani nikdy inak :)) až po hrob, ale nech sa mu darí. Aj zubáč, aj letný večer, bazénik, gril, slovácka či hanácka, je to parádna predstava :)) A tém by bolo niekoľko.

Igor :-))) Len sa priznaj, dostal ťa ten zubáč a slivka alebo bazén a téma :-)))
inak ak sa chceš pobaviť na pekne formulovaných myšlienkach skús http://boriskacani.blog.cz/1103/chceme-pracu-a-hned.
Chalanisko zjavne moja krvná skupina.

Nedá mi: počul si najnovší džouk ?
Čo znamená ak Sereďou prefrčí biely Cayenne s bankomatom na reťazi ?
Miestny podnikateľ sa vybral na nákup aj s hotovosťou.

Áááá vitaj kapitalista jeden :)), tajne som dúfal, že sa ozveš. Ale tá predstava o ktorej si napísal je fakt dobrá a presne tak verím, že by bolo o čom točiť do rána, aj keď po pár ochutnávkach slováckej či hanáckej...ale bolo by veselo a toto je fakt veľmi vďačná téma. U mňa to ostane vždy v tej pozícii, že hodnotím prežité, videné, počuté, plus vlastné skúsenosti a tam niekde musí vzniknúť niečo objektívne a ono je to spravidla vždy niekde v strede, teda pozitíva z "ľava", pozitíva z "prava" a predsa nemôže byť výsledkom permanentné klamanie národa. Zdravím ťa.

Chlapci tak toto je fakticky krásna téma na diskusiu. Čo tomu chýba ? Pekná atmosféra letného neskorého večera, taký menší bazénik s pohodlnými kreslami, na grile urobený zubáč so zeleninkou a čerstvou celozrnnou bagetou čo robí nebíčko v papuli a k tomu dobrá slovácka alebo hanácka. Isté je, že do rána je o čom diskutovať a rovnako je isté, že do toho istého rána sa nedá ani dopracovať k nejakému univerzálnemu záveru.

Isté je iba to, že hoc je kapitalizmus na pokraji priepasti, prežil reálny socializmus, socializmus s ľudskou tvárou a pravdepodobne prežije aj čínsky pokus o kapitalistický socializmus.
On systém je funkčný každý jeden. Problém nastane, ak sa do neho dosadí to podstatné - človek.
Dnes sa už môžeme pokojne uškierať nad katastrofou v podobe nášho prvého robotníckym prezidenta (čo asi myla byť tá vláda proletariátu), rovnako so zadosťučinením registrujeme správy o Maddofovi, ktorý dokonale zneužil blbov, presvedčených o fungovaní "emerickej varianty BMG".

Všimnite si ale, že tak ako v socíku súdruhovia potentáti rovnako aj v kapitalizme biznismeni a oligarchovia potrebujú pre svoju existenciu vždy tú istú kategóriu svojich obetí. Väčšiu alebo menšiu podľa toho, ako sú schopní oblbovať.

Neverím že sa dožije naša generácia nejakej zásadnej zmene či vytvoreniu aspoň zárodkov nejakého úplne nového spoločenského systému. Neexistuje jediná známa reálna vízia a tak si myslím, že sa budeme naďalej plácať v marazme súčasnosti. Môj osobný názor je ale taký, že stačí aj veľmi málo. Napríklad pokračovať v trende ktorý rozbehla táto vláda. Som realista a viem že nebyť strachu z Fica ich aktivita by nebola až taká veľká. Kto chce byť aspoň trošku objektívny, nemá inú možnosť ako uznať, že zmeny sa dejú. Nebude to bez chyby, ale smerom Smeru to išlo smerom do záhuby. Som optimista.

Nežná asi ťažko. Stačí ak si národ dôkladne zanalyzuje ako nežne bol ošmeknutý a preloží si túto skúsenosť do pragmatickej reči. "Nežne to nejde!" Nežná je i oficiálna diplomacia. Jej pravú tvár nám ukázali stránky Wikileaks.

V každej jednej krajine, štáte, kde vláda alebo ten, kto vedie štát, sa nespráva múdro,korektne, čestne a zodpovedne voči svojmu národu, to pripomína ten povestný pohár, ktorý sa plní trpezlivosťou občanov krajiny. Toto sa nikdy nezmení a nikto to nezmení, lebo je to zákonitosť, aj keď nepísaná. Často krát som si tak kládol otázku, keby mi niekto v zahraničí položil otázku, koho z predstaviteľov jednotlivých vlád od roku 1993 v SR si vážim a prečo, na ktorých politikov by som mohol byť ako Slovák hrdý, čo by som na takúto otázku odpovedal. Na môj veru, nech mi je to odpustené, v rôznych obmenách sa mi skloňuje to otrepané o podvodníkoch, zlodejoch, defraudantoch a demagógoch, až je to nepríjemné, nech pátram v pamäti ako chcem. Od roku 1993 sa Slovensko nedokázalo vymaniť z pozície chudobného príbuzného a len "vďaka" Estónsku sme v rámci EÚ opustili poslednú priečku najchudobnejšieho štátu eurozóny, ale s jednou výnimkou. Politici si nadelili hneď v roku 1993, lebo však by to nebolo dôstojné, keby aj oni museli zdieľať sociálny suterén, ktorý im pre väčšinu občanov Slovenska neprekáža! A občania s nekonečnou trpezlivosťou tolerujú, nadávajú, mnohí prežívajú z mesiaca na mesiac, ale nechajú sa klamať, lebo asi to tak má byť. A tak naďalej trpezlivo, ťažko, ale nesú bremeno, ktorým ich obdarúvajú politici s plnou peňaženkou eur, ktorí vodu kážu a víno pijú. Zatiaľ pijú, ale možno si zabúdajú všímať, že ten kalich je spoločný a občania krajiny ho plnia trpezlivosťou. Kvapku po kvapke. A keď raz pretečie, niečo sa udeje, len zbohatlíkom ostáva veriť, že to bude zase len "nežná"...Len aby bola.