Denník cestára

1. deň Už sú pomaly Vianoce a dohromady nesnežilo. A to je zle. Nebudú výkony, nebudú prémie. To čo spadlo nedávno nevydržalo ani 6 hodín. Kým sme vyrazili do ulíc, bol sneh preč. 2. deň Celú šichtu sme sa snažili spomenúť si, kde sme v lete vysypali tých 250 kubíkov posypového piesku. Mal by sa začať zmiešavt so soľou. lebo ak padne poľadovica, budú fofry. 3. deň Stále sme si nespomenuli, kde je ten posyp. Mariška nám doniesla aj faktúru, aby nám dokázala, že posyp bol dovezený. Pri faktúre bol aj dodací list. Aj vedúceho podpis na ňom bol. Teraz rozmýšľame nad tým, kde je ďalších 50 kubíkov. Lebo faktúrovaných bolo 300. 4. deň Máme to! Teda nie všetko. Zatiaľ len tých 50 kubíkov. Vysypali sme ich za chatu vedúceho autoservisu. Keď zoženie antuku, urobí si tam tenisový kurt. 5. deň Z miestneho družstva došla faktúra za prenájom silážnej jamy. A my už vieme, kde sme ten piesok uložili. 6. deň Bude to ťažké. Piesok zmokol a teraz je zmrznutý. Tak toto sa bude ťažko miešať. A času nie je. Predvčerom padla poľadovica. Bolo by treba sypať. Šoféri nadávajú. Aj my by sme mohli. Veď aj my sme šoféri. 7. deň Miešame posyp so soľou. Kubík piesku na korbu Avie, dve lopaty soli navrch. Ďalší kubík na korbu, dve lopaty soli navrch. Ide to pomaly. Soľou musíme šetriť. Čert vie, kedy zo šopy, kam sme ju nahádzali, zmizla dobrá polovica. Je síce pravda, že na šope už dva roky chýbajú vráta a okrem toho aj polovica strechy, ale kto by ju kradol? Ani do polievky, ani na hnojenie. A tuším nie je dobrá ani na cesty. Len karosérie to žerie jedna radosť. Napriek tomu, šoféri trvajú na tom, aby sme ju sypali? Čudný národ. 8. deň Neveril by som, keby som to nevidel na vlastné oči. Jedenapolka Avia uvezie tri tony piesku. Jano povedal, že máme šťastie, že sme na rovine. Inak by vraj musel nakladať do výšky povolenej záťaže. Lenže to by sme na tú istú vzdialenosť potrebovali dve jazdy. Papierovo je ale všetko v poriadku. Jano vykazuje dvojnásobok odjazdených kilometrov a tonáž tak, ako techničák káže. 9. deň Vedúci povedal, že s ručným rozhadzovaním je koniec. Zajtra dostaneme mašinu s rozmetávačom. Jano sa potešil. Vedúcemu povedal, že naša Avia by už aj tak nedostala známku STK. Vedúci mu povedal, že známku by dostala, ale že by to zase stálo 50 kubíkov posypového materiálu. 10. deň Nová mašina behá jedna radosť. Jano je celý bez seba. Aj nám sa páči. Kabína je voňavá, vykúrená, palubovka svieti, motor ťahá. Za šichtu sme nabehali 140 kilometrov. Keď sme skončili, Jano zistil, že celý deň nemal zapnutý rozmetač. Nevadí. Zajtra nemusíme nakladať. 11. deň Krásny deň. Padá sneh, mrzne, lietame po cestách ako najatí. Je to dôležité. Ľudia musia vidieť, že sme na cestách. Je ale pravda, že zasa nesypeme. Zmrznuté hrudy upchávali otvor nad rozmetačom. Vydžugávali sme ich hádam pätnásťkrát. Nebol to dobrý nápad s tou silážnou jamou. 12. deň Stále mrzne, ale už nepadá. Sme na základni. Vysypali sme zásobník materiálu a roztĺkli hrudy. Vedúci nás pochválil. Podľa záznamov o výkone vozidla sme za dva dni vykonali zimnú údržbu na toľkých kilometroch ciest, ako inokedy s Aviou a ručným rozhadzovaním za dva týždne. Darmo je. Technika je technika. A keď jej človek rozumie, na kvalitnej práci sa to musí odzrkadliť.