Demokracia každého z nás končí tam, kde začína demokracia iného

Zhruba pred dvomi rokmi som sedel v tej istej reštaurácii ako teraz. Dokonca aj v tom istom boxe. Bol zhruba ten istý dátum a s blízkymi známymi sme preberali zmeny, ktoré našej krajine novembrové dni ´89 roku priniesli. A preberali sme aj zmeny, ktoré budúcnosť musí priniesť nášmu mestu, aby naše deti mohli byť hrdé na to, kde žijú. Veľa rozhovorov s Ľubošom Veselickým, moje o trochu podrobnejšie nahliadnutie do fungovania spoločnosti na komunálnej úrovni. Porovnávanie Serede s okolitými mestami a dedinami. Cestovaním po svete videné - ako sa čo dá a aj na vlastnej koži cítené ako to u nás nejde. Nepochopiteľné. Robia to snáď všetci naokolo zle a jedine my sme tí správni? Navrhol som dlhoročnému známemu Robovi Rybárskemu založiť niečo, čo dnes poznáme ako SeredOnLine.sk. Možno som na začiatku ani nemal predstavu, ako sa bude vývoj uberať v budúcnosti, ale to som nemal ani pred tými dvadsiatimi rokmi na námestiach, kedy som zaručene vedel iba jedno – tak to ďalej nejde! Aj pred tými dvadsiatimi rokmi a rovnako aj pred dvomi som však naisto vedel, že sa musí niečo zmeniť. A zároveň som vedel, že to nebude až také ľahké. Zabehané systémy sa menia ťažko. Čo však keď ony systémy škrípu, ubližujú, či niekoho poškodzujú? Čo ak slušných ľudí obmedzujú, urážajú, perzekujú alebo jednoducho nie sú v súlade s presvedčením či poslaním toho, čo je správne a čestné? To, koľko zla napáchal zločinecký komunistický režim na bežných slušných občanoch dnes už vieme. Preto námestia a štrngajúce kľúče. To, že sme sa od okolitých miest ešte pred dvomi rokmi výrazne líšili (v mnohom sa ešte aj líšime) sme tiež vedeli všetci, nevedeli sme však čo s tým. Keby aj niekto – rozumej bežný občan – chcel, nemal ako. Nemal možnosť svoj názor či potreby kedykoľvek okamžite verejne vyjadriť. Nemal na to priestor, nemal kde. V každej spoločnosti sa dejú nepráva a u nás nie sme výnimkou. Tak som to pociťoval nielen pred rokmi dvadsiatimi, ale aj pred dvomi. Preto dnes čítate SeredOnLine.sk. Noviny neboli založené pre mňa, na prezentáciu prioritne názorov mojich – rovnaké možnosti mám už desať rokov na iných vlastných internetových doménach. Mojou predstavou bolo tvoriť noviny, ktoré budú pre všetkých tých, ktorí veci verejné chcú meniť, no nemajú mediálny priestor. Pre tých, ktorí majú vlastný názor, česť, charakter a odvahu verejne ho napísať. Mojou predstavou bolo a aj je, aby noviny tvorili samotní ľudia, bez cenzúry, bez strachu, no s pocitom zodpovednosti, že svojim spôsobom ovplyvňujú verejnú mienku. A to už nie je sranda. Doma, pri caffee či v krčme povieme takmer čokoľvek, ale verejne a v novinách...? Žiaľ, musím povedať, že dnes už dochádzam aj na to, že nie každý, kto sa navonok usmieva a niekedy doslovne vtiera inému do priazne, je taký istý aj v relatívne anonymnom prostredí internetu. Niektorí ľudia dokážu byť zákerní a vraziť nôž do chrbta kedykoľvek a komukoľvek. Anonymne dokážu všetko to, čo by ich pod vlastnou identitou ani len vo sne nenapadlo. Skočia po každom. O tom vie svoje Ľubo Veselický, Martin Tomčányi, Slávka Kramárová, svoje o tom viem ja. Aj primátor mesta pán Vranovič by sa určite prekvapil, keby sa dozvedel identitu mnohých, ktorí sú schopní svoju pravú tvár prejaviť iba v pohodlí vlastnej obývačky za klávesnicou a monitorom. A pritom stačí tak málo. Nehanbiť sa za svoje meno – nehanbiť sa za svoj názor. A chcieť komunikovať. Diskutovať, veľakrát robiť aj kompromisy. Ale tým súčasne hýbať veci dopredu. V ´89 sa mi nepáčilo veľa vecí, preto som bol tam, kde sa tvorili dejiny. Pred dvomi rokmi som si povedal, že s teamom ľudí pomôžeme verejnosti veci meniť. Prešla relatívne kopa času. Ako sa nám to spoločne darí, je na posúdení iných. Počet návštev v novinách – k dnešnému dňu milión päťsto tisíc klikov na články a fotografie, počet uverejnených materiálov 1327 a priemer klikov na článok 1120. Obľúbenosť novín u čitateľov, väčšinou kladné ohlasy na verejnosti. To sú však aj stovky a stovky hodín strávené pri tvorbe novín, premŕzanie sa na reportážach – všetko na úkor vlastných firiem a rodiny. Pojem voľný čas = noviny. A následne sústavný boj a zdôvodňovanie preklepu v článku pridaného v čase, kedy hodne ľudí už čaká na ranný spoj do práce, či reakcie na hlúposti hodné maximálne niektorých slaboduchých foriem anonymnej komunikácie (žiaľ) veľkej časti súčasnej mladej generácie. SeredOnLine.sk a ostatné tituly vznikali takpovediac na základe vývoja a požiadaviek zo strany ako čitateľov, tak autorov príspevkov a samozrejme v súlade so stratégiou tých, ktorí noviny založili, rozbehli a udržujú životaschopné. Vývoj v ostatných týždňoch však napovedá, že sú potrebné ďalšie zmeny. Také, aby sa z novín nestal verejný bulvárny plátok, kde si budú susedia či kolegovia z práce anonymne a zo závisti vykrikovať veci, za ktoré by si za štandardných okolností minimálne navzájom dali dobre po papuli. Úroveň novín a ochrana osobnosti každého z nás musí byť nutným cieľom spolu so šírením informácií, rozvojom novín samotných a ostatnými cieľmi, ktoré neopustíme. Predvčerom som do osobnej pošty prijal e-mail s nasledovným obsahom: Dobrý deň p.Majko Všimol som si, že už istý čas rezonuje medzi čitateľmi a diskutérmi na SeredOnline (SeOne) otázka akceptovania anonymity diskutujúcich. Môj názor v tejto veci som už raz bol predostrel. Len ho zopakujem: súčasný stav je z môjho pohľadu neúnosný a delí prispievateľov do SeOne na dve skupiny, z ktorých tá menšia, (kde diskutujúci nie sú anonymovia) je diskriminovaná. Ak si dobre pamätám, Váš postoj a obhajobu súčasného stavu ste vysvetľoval tým, že každý v demokratickej spoločnosti sa má právo vyjadriť k veciam verejným. S tým súhlasím aj ja, ale tiež každý v demokratickej spoločnosti je "povinný" rešpektovať a dodržiavať isté pravidlá, ktoré charakterizujú túto spoločnosť. Moje poznatky za ostatných niekoľko týždňov a aj osobná skúsenosť z ostatných dní ma priviedli k rozhodnutiu, že pokiaľ bude v SeOne platiť súčasne fungujúci systém anonymity diskutujúcich (ktorý umožňuje rôznym hulvátom a hlupákom písať bez následkov čokoľvek na kohokoľvek) , nemám dôvod Viac ani navštevovať a ani prispievať do SeOne, čo mi je trochu ľúto. Ale existujú isté ľudské a morálne princípy, ktorými sa riadim po celý môj doterajší život a tie mi napovedajú aby som urobil tak, ako som napísal. Na záver Vám chcem poďakovať za Váš veľký prínos v tom, že existuje v Seredi slobodné médium, ktoré nesleduje oficiálnu líniu mesta a ponúka prístup každému. Má to však jednu chybu. Súčasný systém si vyžaduje aspom trochu vyspelých návštevníkov. A obaja vieme, že ich veľa nie je. S priateľským pozdravom Sklenár Ivan Ide o list niekoho, kto pre noviny a teda aj všetkých občanov mesta (i keď o tom možno nevedia) urobil veľa. A dostal som ho iba pár hodín po tom, ako som na Obvodnom oddelení PZ v Seredi pred treťou hodinou rannou nechával požadované údaje potrebné k začatému šetreniu vo veci ohovárania neznámym anonymom - diskusný príspevok pod predvolebnou prezentáciou PaedDr. Slávky Kramárovej. Policajný zbor začal vyšetrovanie na základe podania poškodených - osobne kroky pani Kramárovej a Roba Šipku schvaľujem a plne podporujem. Zároveň zdôrazňujem to, čo som už napísal v diskusii, že mi neprináleží zamýšľať sa nad tým, či tvrdenie anonyma pravdivé je, alebo nie. Ide však o to, že toto nie je platforma na podobné invektívy. Ako správne napísal Ivan Sklenár – ďakujem za úprimnosť – skutočne mojim cieľom pri rozbiehaní novín bolo dať priestor skutočne každému názoru. Každý z nás rozmýšľa inak, k veciam a dianiu okolo seba pristupuje individuálne a každý sme tvorom omylným. Nie každý chce verejne vystupovať pod svojim menom. Nebudem rozoberať všetky možné dôvody – akceptujem ich, ide nakoniec o vlastné rozhodnutie každého jedinca. Nie je však možné akceptovať, aby na omyly či rôzne naschvály anonymov doplácala hŕstka tých, ktorí nesú meno konkrétneho človeka. Nie je možné tolerovať stav, kedy anonym verejne kritizuje, ponižuje, uráža, ba dokonca obviňuje z trestnej činnosti skutočnú osobu. Nikde a ani v našich novinách. Na vec je veľa názorov a nebudem klamať – hodne ľudí chce, zastaviť anonymnú diskusiu úplne. Preferujú výlučne registrácie. Ťažko nájsť ten práve najspravodlivejší a najsprávnejší model. Budeme ho hľadať. Neunáhlime sa v rozhodovaní, no jedno viem určite už teraz. Akýkoľvek anonymný príspevok, ktorý nebude v súlade s etikou a bude evidentne útočiť na kohokoľvek, bude pôsobiť urážlivo voči konkrétnej osobe, či nebude súvisieť s článkom pod ktorým diskusia beží, nebude v súlade so záujmom a smerovaním novín, či bude v rozpore s platnou legislatívou SR – jednoducho bude okamžite administrátorom zmazaný. Bez akýchkoľvek našich komentárov. A každý prispievateľ si musí byť vedomý svojej plnej občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti. Som si vedomý skutočnosti, že máme veľa rozumných čitateľov, ktorým anonymita vyhovuje. Medzi anonymnými príspevkami sú desiatky výborných podnetov, pripomienok či návrhov. Chcem, aby to tak aj zostalo. Urobíme všetko preto, aby prvotná vízia – maximálna demokracia – bola zachovaná. Je však našou povinnosťou mať neustále na pamäti aj to, na čo niektorí z nás akosi pozabudli - totiž demokracia každého z nás končí tam, kde začína demokracia iného. Miloš Majko