Cyberbullying ...pokračovanie

V predchádzajúcom článku bolo viac teórie o cyberbullyingu, ale aby som však bol konkrétny - ako teda môže naše dieťa niekto elektronicky šikanovať? Dnes aj priemerný žiak dokáže vytvoriť internetovú stránku, ktorej obsah môže ponižovať, a znevážiť kohokoľvek. Stránku, ktorá môže vystrašiť. Na internetovej stránke, možno zverejniť najrôznejšie fotografie, video, ktoré agresor upraví tak, aby svoju obec zasiahol na tom najcitlivejšom mieste. Takto šíriace sa informácie, môžu nielen urážať a ponižovať, ale keďže sa ľahko dostávajú širokej verejnosti, dokážu oveľa viac. Je to naozaj silná zbraň. Pomocou emailov, SMS správ možno posielať výhražné texty. Pomocou zverejnených fotografií a videí zosmiešňovať, ponižovať a urážať. Skúsme si len predstaviť, čo všetko dokáže spôsobiť nepravdivá informácia podporená upravenou fotografiou, alebo videom. Ako ľahko ľudia uveria klamstvu, hlavne keď je niečím takým ako fotografia podporené. Ako hrozne dokáže takáto informácia, ktorá sa prostredníctvom internetu v sekunde dostane miliónom ľudom, ublížiť, v krajnom prípade až zničiť život. A asi nemusím pripomínať, ako ťažko alebo až nemožne je vysvetliť, ukázať, presvedčiť, že skutočnosť a pravda je úplne iná. Ak nás niekto ohovára, ako sa vraví „dáme mu po papuli“ ale ak to niekto robí prostredníctvom internetu, koho prefakcáme? Internetu ústa nazatvoríme. Určite ste sa stretli s prípadom, keď niekto o niekom rozšíril nepravdivú informáciu, ktorej ostatní ľahko uverili. Zo dňa na deň sa stal niekým iným, kolektív, spoločnosť ho posunula kamsi až na okraj a čím viac vysvetľoval, že to tak nie je, tým viac ostatní klamstvu verili. A to sú len slová, reči, klebety. Ak sa prostredníctvom internetu klamstvá spoja so zvukovým záznamom, videozáznamom ako sa vraví vytrhnutými z kontextu, s upravenými fotografiami a rozšíria sa v priebehu sekúnd obrovskému množstvu ľudí ... človek uverí ešte skôr a už ho nepresvedčí nič, lebo videl a počul. A pravda môže byť úplne iná. Elektronické šikanovanie, rozpoznáte veľmi ťažko. Klasické šikanovanie, napríklad v škole je viac viditeľné, všimnú si ho spolužiaci, kamaráti. Elektronické však nikto, alebo skoro nikto. Ale ako rodičia určite chceme urobiť všetko preto, aby sme svoje dieťa pred niečím takýmto uchránili. Ak sa dieťa samé k niečomu takému neprizná, nezdôverí sa, musíme to vypozorovať na ňom sami. Skúsme si svoje dieťa viac všímať, hlavne skúsme sa zamyslieť, čo sa asi deje, keď zrazu naše dieťa prestane používať počítač, hoci donedávna pri ňom presedelo celé dni. Skúsme sa zamyslieť nad tým, že hoci vidíme, že číta iba svoje emaily, SMS-ky, je zrazu neisté, nervózne a ak nás pri tom zbadá ako ho pozorujeme, chová sa doslova bojazlivo. Keď odchádza od počítača a zdá sa nám iné ako inokedy, keď máme pocit akoby bolo nahnevané, depresívne frustrované, ... zamyslime sa. Občas sa nám možno zdá, že sa naše dieťa vyhýba rozhovoru o tom, čo robí na počítači, s kým komunikuje, že nielen odmieta povedať s kým si píše a o čom, ale doslova, nechce o tom ani rozprávať. Možno máme niekedy pocit, že je zrazu abnormálne uzavreté ako voči priateľom tak aj voči rodine. To všetko môžu byť prvé príznaky toho, že s naším dieťaťom sa niečo deje. Skúsme si sadnúť a porozprávať sa. Kamarátsky otec zo synom ako chlap s chlapom, matka s dcérou, ... hlavne s dôverou a pocitom pre dieťa, že mu nejdeme niečo vyčítať, zakazovať, trestať. Vysvetlime svojim deťom, že internet môže byť aj nebezpečný, že nikdy nevieme, kto je na druhej strane internetu alebo mobilu. Tiež dieťaťu vysvetlime, že všetko, čo je na internete a všetko čo tam nájde, nie je pravda. Naučme deti, že nie je vhodné aby dali na internet svoje osobné údaje. Všimnime si, koľko detí je dnes registrovaných na rôznych portáloch určených na komunikáciu, alebo ak chcete na Pokeci. Deti tam o sebe zverejňujú nielen svoj vek, záľuby, koníčky, ale aj miesto kde žijú, čo majú radi, aký majú vzťah k tomu či tamtomu, dokonca svoje fotografie, ... a z týchto informácií vie útočník vyčítať veľmi veľa a vybrať si tak svoju obeť. Naše dieťa by hlavne malo vedieť, tak ako im to povedali pani učiteľky v škole, že každé šikanovanie, je potrebné ohlásiť učiteľovi, rodičovi. Ak už príde k šikanovaniu, neodporúča sa, aby dieťa akokoľvek reagovalo na elektronickú šikanu. Nie je vhodné čokoľvek vysvetľovať, brániť sa ale naopak, prerušiť akýkoľvek kontakt s danou osobou. V opačnom prípade si totiž dieťa nevedomky vytvára akýsi vzťah, spätnú väzbu a útočník má svoju obeť „istú“, a bude stále intenzívnejšie pôsobiť. Jednoducho už „nedá pokoj“. Vysvetlime dieťaťu, že ak sa niečo takéto stane, ak sa s niečím podobným stretne, ak ho na internete niečo vyľaká, prípadne ak nájde niečo škaredé a desivé, že to nie je jeho chyba. Ak sa niečo také stane, neviňme za to svoje dieťa. Určite je vhodné, aby dieťa vedelo, že ak sa mu niekto vyhráža, zastrašuje ho alebo posiela obťažujúce správy, má ihneď prestať s týmto človekom komunikovať, zablokovať príjem správ a emailov od takéhoto človeka, ale tiež je vhodné, aby sme si my ako rodičia uchovali a odložili tieto výhražné alebo obťažujúce správy ako dôkazový materiál. Aj keď tých rád už bolo dosť, ešte jedna - posledná. Rodičia – šikanovanie riešme okamžite.