COSTA PACIFICA - iná spoločnosť, iná loď - prečo neskúsiť konkurenciu za poznaním a relaxom v Stredozemi? - časť 4. - návrat na lodi, Civitavechia a Savona - vylodenie

Z Izraela sme po dvoch dňoch kotvenia v Ashdode  vyplávali na more. Loď nabrala kurz k brehom kontinentálnej Európy, popri Cypre, Turecku, Grécku k brehom Talianska. Už v predchádzajúcej časti som spomenul, že Deniskovi zrovna v Izraeli vypadol prvý mliečny zubček - rodičia vedia, čo to znamená...  Rozhodnutie čo s ním teda padlo. Počas plavby ideme na hornú otvorenú palubu a  Denisko zubček na otvorenom mori hádže do vĺn, ktoré za sebou plávajúca  COSTA PACIFICA  robí. Do "kroniky" zaznamenávame   GPS súradnice tohto historického aktu a plávame smerom ku kontinentálnej Európe. Následne sa  viac menej aj počas dňa pohybujeme vo vnútorných priestoroch lode. Jedna kaviareň za druhou, až máme po krk kávy (inak tak hnusnú som nepil dávno), nealko nápojov a všetkého jedla, na ktoré si človek spomenie, sa loď  COSTA PACIFICA blíži k brehom Sicilie.

Pomaly vplávame do Mesinskej úžiny. Na ľavoboku míňame Sicílisku  Messinu a po pravoboku  Regio de Calabria a o chvíľku neskôr Villa San Giovanni. Prístav do Messiny je charakteristický sochou  pri vchode do neho - na chvíľku  COSTA PACIFICA   čiastočne obmedzuje frekventovanú plavebnú  dráhu desiatkam trajektov, ktoré v neskutočne častých intervaloch spájajú  Sicíliu s pevninou. 

Stmieva sa a my celú noc plávame popri talianskom pobreží. Nad ránom míňame  Rím a ráno kotvíme  v  Civitavechii. Už tretí deň strávime v tomo mestečku, ktoré nepúta ani svojou veľkosťou a ani ničím iným. Snáď iba naozaj veľká socha námorníka s jeho frajerkou  na pobreží je vážnou atrakciou pre turistov.  Práve tu na rovnakom mieste, má Denisko každý rok na jeseň robenú fotografiu. Je zaujímavé s odstupom času ich vzájomne  porovnávať.

V meste urobíme nejaké nákupy, poprechádzame sa - zaujímavé, že každý rok objavíme nové uličky a kaviarne  - a večer sa vrátime na COSTA PACIFICU zakotvenú v prístave.

Poslednú noc na lodi trávime pri slávnostnej večeri, lúčení sa s osádkou a následne balením. Tak ako aj pri spoločnosti  MSC, batožinu zbalíme a do polnoci ju vykladáme pred kajutu. V noci zmizne a ráno po vylodení v prístave  Savona, nás čaká v odbavovacej hale.

Pred odchodom z lode podpíšeme účet za služby čerpané na lodi počas 12 dňovej plavby a opúšťame náš prechodný domov.

Auto nás čaká na parkovisku samozrejme s vybitým akumulátorom. Obsluha parkoviska to pozná a nestihneme sa ani poobzerať a už máme pri aute štartovací prenosný vozík. Nabalíme batožinu a vyrážame smerom von zo  Savony. Na konci mesta sa však zastavujeme na jednom maličkom predmestí (dedinke) a kupujeme nejaké fotografie. Pokocháme sa ešte pohľadom na krásne modré more v pozadí s kotviacou COSTA PACIFICOU.

Nastúpime do auta a vyrážame na asi  1200 km dlhú cestu domov. Deti za chvíľu zaspávajú ukolísané monotónnou cestou po nekonečnej diaľnici. Obchádzame  Miláno, následne Benátky a viac menej stojíme až v poslednej talianskej dedine pred rakúskymi hranicami. Tarvisio som za posledné štvrť storočie chcel navštíviť aspoň 100 x. Nikdy mi to časovo nevyšlo. Na tejto ceste si však potrebujeme urobiť prestávku na večeru a oddych. Je to výborné oživenie dlhej cesty hlavne pre deti - v skutočne malebnej alpskej dedinke je sneh, mrzne až praští a Denisko sa vňom vyváľa (dnes vieme), že prvý a posledný raz počas tejto zimy.

Dávame si neskutočne výbornú originál taliansku pizzu a nechápeme tri vleky plné snehu dlhé od vidíš do nevidíš, nasvietené a na naše pomery s naozaj lacnými službami.

Odchádzame smerom na diaľnicu, o pár minút prekračujeme rakúske hranice a takmer bez prestávky ideme domov.

- - -

Oplatilo sa?

Jasné, určite áno. Aj keď sme boli prekvapení a sklamaní z niektorých anomálií, ktoré sa na lodi vyskytli.

Porovnanie:

Možno náhoda, no  túto plavbu radíme za najhoršiu, ktorú sme absolvovali. Jednoznačne vedie  MSC DIVINA, následne  MSC ORCHESTRA a žiaľ  spoločnosť COSTA  nás nateraz osloví iba mimoriadne dobrou cenou a trasou.

Financie:

No, to je dôležité. Vošli sme sa určite do  1600 Eur  - celá rodina vrátane všetkých výdavkov. Cenu nadvihol fakultatívny výlet v Izraeli - bez neho by sme však z cesty veľa nemali. Je pravdou, že za posledné tri roky, sme Izrael a Palestinu navštívili 2 razy, no ide skutočne o destinácie, ktoré ešte raz zvládnem. Koniec koncov, kam by sa človek rád nevrátil?

Odporúčanie:

Áno, odporúčam. Problém je naozaj iba vybrať správnu trasu, loď a adekvátne nízku cenu.

Chcem cestovať veľa, teda často, do zaujímavých častí sveta a teda musím cestovať lacno. Tento druh dovolenky je výborným skrížením oddychu, relaxu a poznávania iných krajín - v prípade Izraela a Palestíny nepochybne aj kultúr. 

Za tieto peniaze cez  cestovnú kanceláriu človek pre troj člennú rodinu  určite nekúpi rozumný zájazd do zaujímavej časti sveta s dopravou a ubytovaním, takže  12 dní s all exkluziv servisom v prakticky   5***** plávajúcom hoteli  s návštevou niekoľkých atraktívnych rozhodne krajín stojí za to.