COSTA PACIFICA - iná spoločnosť, iná loď - prečo neskúsiť konkurenciu za poznaním a relaxom v Stredozemi? - časť 2. - Grécko, Turecko - cestou do Izraela

Nalodenie sa do výletnej lode  Costa Pacifica  bolo  organizované trošku inak, ako u spoločnosti  MSC. Hlavné rozdiely sme spozorovali už pri check ine. Žiadne veľké zdržovanie sa v odbavovacej hale terminálu. Čo najskôr bezpečnostná kontrola pasažierov a nástup do lode. Aj keď procedúra trvala relatívne dlho, zdalo sa nám, že všetko bolo trošku šikovnejšie ako u konkurenčnej spoločnosti.

Očakávali sme identifikačné karty, ktoré sme dostali u MSC ešte na pevnine. Tieto sme však u Costy nedostali až po kajutu. Pri vstupe do lode každého pasažiera identifikovali podľa dokladov – cestovné pasy nám odobrali s tým, že nám budú vrátené deň pred záverečným vylodením sa v Savone.

Pri vstupe do lode do mobilného zariadenia pracovník Security  našítal čiarkový kód s údajmi každého pasažiera z palubného lístka a týmto zariadením urobil fotografiu. Následné automatické priradenie foto k menu samotným systémom je pochopiteľné a jednoduché. Jasné, že údaje sa načítajú aj cez neskôr pridelenú identifikačnú kartu s čiarkovým kódom.

Hneď po nastúpení do lode sme sa nemuseli nijako zdržovať na recepcii. Kajuty sme mali otvorené a na posteli úhľadne uložené identifikačné karty vystavené na meno, rescue karty potrebné k evidencii absolvovania cvičného poplachu  a Deniska čakal plastový náramok na ruku s už vypísaným číslom kajuty a detská záchranná vesta.

Hneď po ubytovaní sme sa ako obyčajne prešli po hlavných a najdôležitejších priestoroch lode. Prvú sme navštívili otvorenú palubu lode, ktorá sa však z dôvodu prekrytia bazénu javila ako úplne nehostinná, malá a loď tak výrazne pripomínala skôr trajekt či nákladnú loď prevážajúcu uhlie, ako luxusnú výletnú  loď . Prvý dojem je dôležitý, no v tomto prípade nechcem klamať, i keď objektívne musím povedať, že aj sychravé počasie v Savone k dobrému pocitu neprospelo.

Ďalším dôležitým prvkom v porovnávaní boli tiež skúsenosti z MSC ORCHESTRY  a MSC DIVINY. Lode sú však inak koncipované a hlavne  MSC DIVINA svojou triedou a teda pochopiteľne aj úrovňou a veľkosťou hodne  COSTA PACIFICU  prekonáva.

Prvé jedlo po nalodení sme si dali v samoobslužnej reštaurácii, kde sme následne chodili aj na raňajky (ak sme vládali)  a na obedy (ak sme sa nerozhodli ísť na obed servírovaný).

Večera na úrovni zložená snáď z 8 či 10 chodov, kde by si mal vybrať naozaj asi každý. Aj reštaurácie sú však riešené úplne inak.  New York a My Way sú dvomi hlavnými, v ktorých sú večere podávané. Obe reštaurácie sa nachádzajú na troch poschodiach, čo síce zväčšilo ich kapacitu, no ubralo na pestrosti vybavenia a odlišnosti snáď   7 reštaurácií  práve na  už spomenutých lodiach spoločnosti  MSC. 

Prvý deň po vyplávaní na trasu do  Izraela sme strávili na lodi. Naozaj zlé daždívé  počasie a tým nemožnosť tráviť čas na otvorenej palube, hlavne deťom kompenzovali kryté bazény. Do víriviek žiaľ deti majú vstup zakázaný.

Práve na trase ku  gréckym ostrovom, sme po prvý raz počas našich plavieb boli svedkami núdzového odklonenia lode k pobrežiu  talianskej Sicílie. Kapitán palubným rozhlasom v 6 rečiach nechal vyhlásiť oznam, v ktorom cestujúcich informoval o svojom rozhodnutí požiadať  o asistenciu a pomoc taliansku pobrežnú stráž   Coast Guard  z Palerma.

COSTA PAACIFICA  asi dve hodiny po vyhlásení oznamu priplávala na dohľad k pobrežiu  Sicílie a znížila rýchlosť na minimum. K lodi priplávala loď pobrežnej stráže mimo  iné s lekárskou osádkou a po krátkej komunikácii s vedením Costy a lekárom, na svoju palubu na nosidlách preložili  jednu osobu ktorá si vyžiadala evakuáciu z lode  v sprievode staršieho pána  a po nevyhnutných manévroch odplávali smerom do prístavu  Palermo.

Následne  COSTA CONCORDIA  nabrala kurz do  Gréckeho  Katakolonu.

Ďalšiu noc na lodi sme využili jej spoznávaním a posedením v kaviarňach.

Dominantným a reprezentačným priestorom  COSTA PACIFICA  je kaviareň s recepciou a hlavnými výťahmi. Ide v podstate o otvorený priestor od  tretej paluby až po  12, teda po samotný vrch lode  v danej časti lode. Interiér je riešený v štýle hudobných nástrojov, resp. hudobných nôt a ako na väčšine lodí vyzdobený ornamentami.  Dominantnou je stena za pianom, ktorá slúži na pohyb štyroch presklených a do priestoru vysunutých výťahov. Ako pohľad na pohybujúce sa osvetlené výťahy, tak pohľad z nich na kaviareň a hlavnú lodmú halu sú zaujímavé.  Musím však priznať, že časť výzdoby na mňa pôsobila rušivo až gýčovo. Architekt ale určite vedel, akú časť klientely v danej dobe  (rok 2009)  oslovuje. Myslím si, že v súčasnej dobe dekorácie a v podstate všetky interiery  podobných lodí riešia trošku inak. Podstatne decentnejšie.

Treba úprimne priznať, že základnú klientelu týchto výletných lodí hlavne v Európe a hlavne mimo letnú turistickú sezónu, tvoria väčšinou starší ľudia až dôchodcovia a to prevažne z Nemecka, Rakúska, Talianska, Francúzska, Španielska a štátov Beneluxu. Mladí ľudia by nepochybne viac prijali interier viac jednoduchý a moderný.

Ani na  COSTA PACIFICA  nechýba to, čo pre mnohých ľudí je prioritou zábavy nielen na dovolenkách. Casino sa aj na tejto lodi rozbieha po opustení teritoriálnych vôd krajiny, kde loď počas dňa kotví. Následne dôchodcovia za hracími automatmi, Black Jackom či ruletou trávia dlhé hodiny a to až do skorého rána.

Kaplnka s malým oltárom a niekoľkými lavicami je bežnou súčasťou lode tak, ako knižnica či miestnosť na kartové hry.

Detský kútik využil  Denisko takmer každý deň, hlavne však počas dní strávených na mori. Profesionálne vyškolený personál  zvláda venovanie sa deťom naozaj množstva národností a vekových kategórií a to aj bez znalosti ich materinskej reči a opačne. Detská komunikácia nepozná prekážky.  :-)   Škoda len, že vonkajšie priestory vyhradené pre deti boli počas celej plavby uzatvorené, časť z atrakcií rozobraná a na kraji priestoru vyhradeného deťom, boli uskladnené acetylenové a kyslíkové fľaše  od autogénových súprav.

Grécky prístav  Katakolon je pre pasažierov lode netúžiacich po fakultatívnych výletoch situovaný dobre, resp.  COSTA PACIFICA kotvila iba cca  100 m od centra malebného gréckeho mestečka - vlastne na začiatku obchodnej ulice. Priamo na pobreží prístavu sme na celé popoludnie mali k dispozícii ulicu plnú obchodíkov  a desiatky kaviarní s pripojením na  WiFi.

Viem si predstaviť, čo domácim obchodníkom a ostrovnému turistickému ruchu prinesie pol dňové kotvenie výletnej lode s tromi tisíckami turistov na palube...

Za ďalšiu noc a pol den sa  COSTA PACIFICA presunula do  starovekého gréckeho prístavu  PIREUS s výhodnými výletmi hlavne do  ATHÉN.

My sme voľný čas na pevnine využili na návštevu pravoslávneho kostola, maličkej časti neskutočne rozľahlého historického  mesta a ako inak – kaviarničky, v ktorej nás zabilo pravé  grécke Frapé z kávy tak horkej, že nám nestačil všetok cukor ktorý bol na stolíku k dispozícii  pre hostí na celý deň.  :-)   Ale také má Frapé byť a po nastúpení na palubu lode pokračujeme už v tradičných kaviarňových presíčkach.

Treťou zástavkou na pevnine je Turecké historické  veľkomesto  Izmir. Žiaľ aj toto mesto nás víta upršaným počasím. Ešte pred desiatou hodinou doobeda si hneď v prístave berieme taxi a necháme sa odviezť do historickej často mesta na bazár, ktorý známy  Istanbulský  Grand Bazar pripomína nielen tovarom a spôsobom jeho predaja, ale aj historickou budovou, v ktorej je jeho veľká časť situovaná.

Aspoň na niekoľko hodín si vychutnávame originálnu atmosféru  Orientu a znovu si uvedomujeme, akú významnú úlohu Orient, známa Hodvábna cesta a vôbec  Turecko  v minulosti zohrala, ale  stále zohráva  nielen v európskom  biznise.

Niekoľko krát si sadáme do typických tureckých kaviarničiek na klasický  Turkish Tea – čaj, ktorý u nás staré mamy dávajú kurencom, no zo štýlových pohárikov pri tamojšej atmosfére chutí úplne inak ako doma.

V poslednej kaviarničke sa nám prihovára jej majiteľ, ktorý sa chváli patentom na jeho kávu a ponúka nám ju. Po prezretí si fotografií na stenách, banneroch s jeho podobizňou a hlavne ozajstným certifikátom  Tureckého patentového úradu, si predsa len jednu kávu dávam. Nepopieram, je výborná a to napriek tomu, že ide o klasického  „Turka“, t.j. na naše pomery zalievanú kávu, akú som nepil aspoň 20 rokov. Káva je tak silná, že v ten večer z bezpečnostných dôvodov na lodi ďalšiu nepijem...

Majiteľovi kaviarne dávam vizitku s odznakom  reporter24 a vysvetľujem, kde nájde fotografie z jeho kaviarne. Ihneď si odznak dáva na vestu v ktorej osobne šéfuje ale aj obsluhuje a hrdo sa s ním prechádza pomedzi hostí. Verím, že ho nosí doteraz... ;-)

Takže ak v budúcnosti navštívite  historický bazár v Izmire a fúzatému pánovi na bunde zbadáte biely kruhový odznak s logom média vedzte,  že jeho káva je fakt dobrá, silná a že ide o pána obchodnílka patrične hrdého na svoju značku a meno. Odporúčame...

Neviem či to je jedlom alebo inými vplyvmi, no asi hodinu po vyplávaní z tureckého  Izmiru, kapitán v 6 rečiach prostredníctvom lodného rozhlasu znovu vyhlasuje emergency stav lode a že z bezpečnostných dôvodov požiadal  o asistenciu Grécku pobrežnú stráž   Helvetic - Greek Coast Guard  a už cítime, ako má  COSTA PACIFICA zaradený spätný chod, čo spôsobuje rýchle zastavenie  takmer  300 m dlhej výletnej lode.

Priamo od večere beriem kameru a smerujem na ľavobok tretej paluby, odkiaľ  záchrannú operáciu sledujem ako v televízore. Grécki záchranári na palubu lode  z COSTA PACIFICA  prekladajú  jedného pasažiera a rýchlo svoju loď odtláčajú od Costy a smerujú do najbližšieho prístavu, v ktorom na pacienta bez pochýb už čaká ambulancia. 

Následne z lodného rozhlasu kapitán necháva vyhlásiť ubezpečenie, že záchranná operácia prebehla úspešne a loď pokračuje vo svojom kurze plavby. Nastáva noc a ďalší deň strávime na otvorenom mori.

27. november trávime na lodi pri plavbe  Stredozemným morom k brehom  Izraela. Cez deň  sa Denisko s Monikou kúpe v krytom bazéne a teplejšie počasie pomaly vyháňa na otvorené paluby aj viac pasažierov.

COSTA PACIFICA sa zlepšujúcim sa počasím južne od európskej pevniny  konečne začína podobať na výletnú loď plnú relaxujúcich ľudí smerujúcich do  Svätej zeme za poznaním či dobrodružstvom.

Krátko popoludní sa po poschodiach striedame v divadle, kde je na pódiu zriadený dočasný konzulát štátu  Izrael. K pracovníkom imigračného sediacim pred zástavkami Židovského štátu postupujeme jednotlivo. Na imigračných dokumentoch s už dotlačenými údajmi z našich pasov  spoločnosťou   Costa Crocierre  pribúda razítko. Na rozdiel od  obdobnej situácie na  lodiach MSC, tentokrát sme uvádzaní ako občania  SVK. Pri MSC sme do Izraela vstupovali ako občania Panamy. Žiaľ do cestovných pasov nám znovu nepribude pečiatka Izraela, čo nás fakt mrzí.

Na monitoroch sledujeme, že sme južne podplávali  Cyprus a k večeru sa blížime k brehom Blízkeho východu. Po celý deň prakticky nestretáme žiadne lode, čo je v takto frekventovanom priestore  Stredozemného mora zvláštne. Dokazuje to, ako je more rozľahlé a ako sú trasy osobných výletných lodí izolované od miest pôsobenia vojnových lodí, ktorých vzhľadom na situáciu na Blízkom východe musí v oblasti hliadkovať veľa.

Obedujeme pečené prasa a ešte kúsok nejakého stehna. Podľa veľkosti asi zo slona. Klobásky (ak je ich tak možné nazvať) s našimi dobrotami nemajú spoločné okrem čreva v ktorom je obsah natlačený nič – rozmýšľam, ako by sa všetci zalizovali, keby sa dostali k našim dobrým hurečkám, domácim klobáskam, či kvalitnej cigánskej...

Večera ako obyčajne pre nenažrancov asi10 chodová. Neviem či je to niekto schopný zožrať, no my počet chodov obmedzujeme pocitom zväčšujúceho sa bachora a stále tesnejších nohavíc. Skúsenosti z minulých plavieb sú neúprosné - 2 až 4 kilá za dva týždne navyše, nie sú problém získať.

V noci ideme do niekoľkých kaviarní a vtierame sa na recepciu, kde už na pohľad nemáme čo robiť. Pribúdajúci dôstojníci a následne kontrolovaný vchod do jednej z kaviarní nám dávajú tušiť, že sme na nejakej súkromnej oslave. Radšej sa vytrácame do spoločných priestorov s tým, že aj tak ideme spať skôr ako obyčajne. Oslavuje sa štátny sviatok  USA a tomu je vybraná aj klientela.

V palubných novinách totiž čítame, že ak chceme zajtra absolvovat zaplatený fakultatívny výlet z  Izraelského Ashdodu  do Jeruzalema a Betlehema, musíme byť na 5 palube už o  7:15 ráno, čo v prípade potreby raňajkovať znamená vstávať už pred šiestou. A to po niekoľko dňovom leňošení nebude sranda.

Pred spaním ideme s Deniskom ešte na palubu a v tablete kontrolujeme pozíciu lode cez  GPS. Škoda že nemáme stiahnuté podrobné mapy schopné pracovať v režime  off line, teda bez netu. Vyzerá to tak, že v budúcnosti sa bez online pripojenia na  internet ani nevy......... .

Zaspávame niečo pred polnocou s tým, že sa ráno prebudíme vo Svätej Zemi.