Coburgova ulica v Trnave - mesto hľadá riešenia *video*

Coburgova ulica v Trnave je jednou z lokalit, ktorym sa zjednodusene hovori tzv. romske osady. V tomto pripade ide o lokalitu segregovaneho charakteru v integrovanom prostredi mesta. Jej riesenie, resp. riesenie v ziadnom pripade nieje a nemoze byt stavane do polohy etnickej, ale sociodemografickej, pretoze obyvatelia tejto lokality ziju pod hranicou socialnej chudoby. V tomto pripade je dolezite, aby iniciatorom riesenia bolo mesto ako hlavny ziadatel o nastroje v kompetencii rezortov na minimalizaiciu rizik v tejto oblasti. V sucasnej dobe jestvuje a prevlada nazor, ze toto ma riesit vlada, ale tento nazor je mylny, pretoze hlavne nastroje v podobe terennej socialnej prace, asistentov ucitela, asistentov zdravia (komunitny program zdravotnej vychovy) a vystavba bytov nizsieho standardu je v kompetencii rezortov a ich nastrojovej struktury. Velmy vyznamny, prvkom je v tejto lokalite aj centrum, v ktorom sidli mestska aj statna policie a v tejto lokalite pracuju aj policajni specialisti pre pracu v romskych komunitach. tento program se velmi dobre osvedcil v narodnom meritku a prezidium PZ SR tento program navrsili o viac ako 100% v roku 2008. Ku konkretnemu rieseniu tejto lokality v meste by som odporucal mestu, aby zalozilo pracovnu skupinu zlozenu z UPSVaR, mimovladnych organizacii pracujucich v tejto oblasti, VUCTT, RUVZ, OO PZ SR, skolsky urad a mesto a pripravit likalnu strategiu, ktora vychadza z konkretnych potrieb lokality. Hlavne problemy v takychto osadach a lokalitach su hlavne dlhodoby zivot pod hranicou socialnej chudoby, komunalny odpad, bezpecnost a trestna cinnost spojena so zaobstaranim potrieb rodiny aj kradezami a obdobnou trestnou cinnostou, dalej zaskolactvo, nizka vedomostna uroven obcana a podobne. Problematika nie je taka, ze vsetci obyvatelia su rovnaki a nie je mozne vsetkych tychto obyvatelov stavat do jednej roviny. Vytvorenim vhodneho motivacneho prostredia, ktore vyplyva zo zmeny myslenia obcanov takejto osady je dlhodobeho charakteru a postupna integracia vytvara moznosti postupneho riesenia uvedenej a obdobnych lokalit. Na zaver musim podotknut, ze ziadne dieta nemoze za to, v akom prostredi sa narodi a ma rovnake prava na vzdelanie a rozvoj ako deti majoritnej spolocnosti. Preto je treba brat v potas, ze kazdeho cloveka je treba posudzovat osobitne a nie rovnakym metrom zovseobecnovat, ako sa velmi casto zjednodusene stava...