Čo znamená byť ostreľovačom ? - rozhovor
V našich online novinách denne prinášame články o práci rôznych záchranných zložiek, ktoré sa podieľajú na záchrane životov alebo majetku. Či sa jedná o zdravotníkov, hasičov, policajtov, armádu, civilnú ochranu a iné. Ich oficiálny názov je IZS – integrovaný záchranný systém. Každá jedna súčasť tohto systému plní svoju špeciálnu úlohu. Cieľom koordinácie ich práce je úspešné ukončenie každej akcie, do ktorej boli nasadené.
Žiaľ, niekedy je treba v záujme záchrany života iných, ktorí sú v ohrození, zasiahnuť aj takým spôsobom, ako sme čítali po úspešnom ukončení akcie, kedy boli rukojemníkmi policajti. Teda smrťou páchateľa, ktorý bol ozbrojený a život jeho rukojemníkov bol vážne ohrozený. Kto vtedy zasahuje? Kto zoberie na seba to bremeno a vykoná rozkaz, daný jeho nadriadeným? Ano, policajti aj vojaci sú povinní vykonať rozkaz. Ale aj vojaci a policajti majú svoje ľudské cítenie, svoje svedomie, svoju pamäť. Sú to ľudia, ako my všetci.
Prinášam Vám rozhovor s jedným takýmto človekom. O jeho práci, o jeho rodine, o jeho spôsobe, ako sa vyrovnáva s rozkazom na zlikvidovanie človeka. Dáme mu meno Zeus. Je to vojak.
1. Skúste čitateľom trocha priblížiť Vašu prácu. Čím je výnimočná a ako ste sa k nej dostali?
Zeus: Nikto, kto túto prácu nerobil, si nevie správne predstaviť, čo to je za prácu. Najlepšie to chápu tí, ktorí ju robia alebo robili. Ťažko sa to preto vysvetľuje. Mám na ňu svoj pohľad, ktorý je môj vlastný. Zjednodušene povedané, zo začiatku je to tvrdá práca, veľa veľa tréningu, vynikajúca kondícia, na ktorej treba neustále makať a hlavne nikdy nič nepodceniť. Všetko je treba overiť niekoľkokrát, pretože aj maličkosť dokáže zmariť úspech akcie a miesto záchrany nevinných, môže nastať presný opak. Na prvom mieste je opatrnosť. Človek nie je nikdy dosť opatrný.
A ako som sa k tejto práci dostal? Prácu v armáde máme v rodine už štvrtú generáciu. Môj pradedo bojoval v Afrike, dedo pôsobil vo Vietname a môj otec sa tiež podieľal na odmínovávaní nebezpečných mínových polí v krajine, kde predtým zúrila vojna. Dvaja z nich zomreli pri výkone služby v armáde. Pre mňa je táto služba nielen pokračovaním vojenskej tradície v rodine, ale akýmsi zadosťučinením alebo ak chcete, pomstou za mojich predkov a mladšieho brata, ktorý zahynul tiež pri plnení vojenských povinností. Nasadzujem, rovnako ako oni, svoj život pre záchranu iných. Vždy mám ale v prvom rade na mysli opatrnosť, nie pomstu. Nie je v tom žiadna frajerina, aj keď veľa ľudí si myslí opak. Aby bol človek opatrný a rozvážny, nesmie zvíťaziť chuť pomsty.
2. Ako často ste nasadzovaný do „ostrých akcií“?
Zeus: Je to rôzne, podľa potreby. Počas bežného výcvikového režimu sa venujem výcviku nováčikov – snajperov. Na ostrú akciu musím byť pripravený kedykoľvek. Keď hocikedy počas dňa zazvoní telefón, musím byť pripravený. Teda v pohotovosti som 24 hodín denne. Výnimku tvoria niektoré víkendy, kedy mám voľno.
3. Väčšina takýchto akcií je pravdepodobne nečakaná, o niektorých pripravovaných sa vie vopred. Ako sa na takú vopred známu akciu pripravujete?
Zeus: Pred každou známou misiou idem do kostola. Poprosím Boha, aby ma ochraňoval, aj keď nemá na to dôvod. Ale aj tak ho poprosím. Rozlúčim sa s rodinou, s mojou priateľkou. Dám si trocha piva. Prečistím si hlavu, porozmýšľam nad životom, a v hlave si udržujem veci, pre ktoré sa musím vrátiť domov. Teraz čakáme s priateľkou prírastok. O to väčšiu motiváciu vrátiť sa z misie pociťujem. Už nie som zodpovedný len sám za seba. Som opatrnejší trikrát.
4. Ako to berie Vaša najbližšia rodina? Predsa len, je to iné, ako keď ide bežný človek ráno do práce.
Zeus: No mama tá nebola príliš nadšená, keď som sa rozhodol, že budem vojakom. Otec tiež mal obavy, ale v kútiku duše bol rád a bol na mňa hrdý. No najhoršie je na tom teraz priateľka. Keď idem na akciu, určite jej to na psychickej pohode nepridá. Celý čas sa strachuje. Ale všetci si zvykajú. Je to moja práca a vedia, že budem maximálne opatrný.
5. Máte nejaké tajné želanie?
Zeus: Keby som ho povedal, nebolo by tajné. Ale chcel by som, aby sa ľudia navzájom viac chápali, aby si pomáhali a miesto konfliktov, aby medzi nimi bola spolupráca. V podstate som vojak – pacifista. Trošku paradoxne.
Ďakujem Vám za rozhovor. Želám Vám tých najlepších anjelov strážnych, pevnú ruku a presnú mušku. Želám Vám, aby ste raz na dôchodku mohli svojmu synovi alebo dcérke rozprávať o svojej bývalej práci, ktorá už v tej dobe nebude existovať, pretože ľudia splnia Vaše tajné želania.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Komentovať môžu: ›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
shelley | 17-07-2010 14:07:38
Ja by som takýchto ostreľovačov zamestnala i na našich súdoch, a to v zmysle nášho "dobre známeho hesla 3x a dosť", ktoré sa však asi vôbec neuplatňuje, alebo áno?
Aká to humanita a ľudské práva, keď na týchto recidivistov vždy doplatí len poctivo pracujúci daňový poplatník.
Peter Tóth | 17-07-2010 09:11:11
*yes*
NN | 17-07-2010 06:34:09
Nie že by som bol proti odstrelovačom,zločincov treba likvidovať. Len som sa trochu zamyslel:Odstrelovač a trest smrti.Odstrelovač zlikviduje páchateľa neviem na čí rozkaz bez súdu,možno za jeden momentálne spáchaný trestný čin,kdežto naše súdnictvo a zákony sú humánne voči viacnásobným vrahom.Je to na zamyslenie.
xx | 17-07-2010 04:21:32
pridávam sa k anjelom strážnym a v podctate je to špinavá práca, raz som na nete natrafil na Afganskych snajperov a Amíci padali jak hrušky, Snajperi su tak zašitý, že verím že sa Zeus dožije dôchodku, no čo taký vojačik na bojisku, ten je za pár sekund v domčeku, tu je skor to sa naňho spolahnuť, že trafí ten rozkaz čo dostal a tu si to musí už sám vypočitať, zima, teplo, vietor, dážď, sneh, vzdialenosť,... a bum je dole, alebo sakra vedla? tak to je nepripustne,,, ja Zeusovi prajem, len to že je dole, ak je to za správnu vec a nech sa Vám darí aj s drobčekom čo Vám obohatí budúcnosť
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.