Čo sme to za ľudia?
O tom, že žiadna radosť netrvá dlho, minimálne dvanásťročného Matúša Mierneho dnes jednoznačne presvedčila hŕstka pravdepodobne naslopaných, no určite rodičmi úžasne vychovaných výrastkov, ktorí sa po zhodení chlapcovho snehuliaka práve teraz bavia v campingu. (neplánované pokračovanie predošlého článku)
Smutné je, že v predošlom článku som mal pravdu. Určite by sme si pri spôsobe zábavy nerozumeli.
Pýtam sa však, dokedy budú tlupy arogantných chudákov beztrestne obťažovať normálnych, slušných ľudí ktorí majú tú smolu, že bývajú v ceste ich zvrátenému vyčíňaniu? Keď nebudú môcť rozbiť snehuliaka, do čoho sa pustia?
V campingu sú autá s SPZ okresov NZ, NR, TO a pod. Možno si veľa čitateľov povie - konečne sa v meste pre mladých niečo deje. Skúsim názor svoj - žiaľ, niečo sa deje aj s niektorými mladými. A to je na zamyslenie pre ich rodičov.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.