Čo sa deje, keď sa JE vyradí z prevádzky
Vyradiť z prevádzky jadrovovo energetický blok alebo celú elektráreň nie je to isté, ako zatvoriť nejakú ekonomicky nevýnosnú fabriku. Jej vyraďovanie je zložitý dlhodobý technologický proces. Ten podlieha dosť prísnej legislatíve SR, vyčlenenej tomuto priemyselnému odvetviu. Takýto proces si samozrejme vyžaduje odborne zdatný personál. Najlepšie, ak sú to tí istí ľudia, ktorí aj vyraďovaný blok či elektráreň prevádzkovali. Ich veľkou prednosťou sú ich špecifické znalosti z obdobia prevádzky. Z dlhodobého hľadiska základnou úlohou a.s. JAVYS (jadrová vyraďovacia spoločnosť) je vyradiť všetko zariadenie z prevádzky a vrátiť pozemok do životného prostredia. Medzi prvoradé úlohy patrí likvidácia rádioaktívnych materiálov, ktoré vznikli počas prevádzky blokov A-1 a V-1. Prvým a najdôležitejším krokom je odstránenie vyhoretého jadrového paliva. Jadrové bloky A-1 a V-1 sa okrem technológie výroby rozlišovali od seba aj spôsobom ukončenia prevádzky. Na JE A-1 bola prevádzka ukončená po druhej havárii technologických zariadení, bloky V-1 ukončili svoju prevádzku plánovane (v r.2006 a v r.2008).V poradí druhá havária na JE A-1 mala aj dopad na technický stav jadrového paliva. Všetko vyhoreté jadrové palivo z JE A-1 bolo odstránené a zo SR odtransportované do konca r. 1999. Bola to technicky veľmi náročná práca, kde omyl nebol dovolený. Tým sa však celý rad náročných úloh ani zďaleka neskončil. Ešte počas prevádzky bloku, sa vyhorené palivo odkladalo v tzv. dlhodobom sklade do puzdier a zalievalo stabilizačným roztokom. Ten sa časom stal zdrojom silne rádioaktívneho odpadu. Počas manipulácií s palivom, ale aj počas prevádzky technologických zariadení, vznikali rádioaktívne odpady (pevné a aj kvapalné) s rôznou úrovňou rádioaktivity. Sú to náplne filtrov, v ktorých sa zachytávajú všetky uvoľnené častice, ktoré cirkulujú v chladive. Sú to guličky ionexových živíc o veľkosti menšej ako 0,5 mm. Na ich likvidáciu sú vyvinuté špeciálne postupy. Medzi ne patrí aj tzv. vitrifikácia, čo je vlastne zatavenie skoncentrovaného rádioaktívneho odpadu do skla .V tomto prípade sú to rôzne kaly a fragmenty uvoľnené z paliva. Takýto produkt vitrifikácie, (sám o sebe dobre odolný vplyvom životného prostredia), sa potom uloží do nerezového puzdra, hermeticky sa uzatvorí a jeho cesta v budúcnosti povedie v ďalšom obale do regionálneho úložiska na dlhodobé skladovanie. Okrem spomenutej vitrifikácie sa používajú ešte ďalšie procesy, ktoré stabilizujú Ra odpady. Stabilizovaním sa rozumie zabránenie ich nekontrolovaného šírenia do životného prostredia. Ďalším z nich je bitumenácia. Tento proces využíva na stabilizovanie odpadov bitumen, čo je vlastne istý druh asfaltu. Keď je bitumen v kvapalnej fáze, primiešava sa doň produkt z tekutých Ra odpadov, ktorý bol zbavený vody. Táto technológia sa používa spravidla na spracovanie odpadov s nižšou až stredne vysokou rádioaktivitou. Odpady s najnižšou úrovňou radiácie sa zalievajú do špeciálnych kontajnerov vytvorených zo zmesi cementu a nerezových lístkov. Do nich sa vkladajú sudy so spomínaným bitumenom a iný zlisovaný Ra odpad. Celý kontajner sa potom zaleje s cementovou zmesou, opatrí vekom a odošle na regionálne úložisko. Každý takýto kontajner má svoj „rodný list“, z ktorého možno vyčítať všetky potrebné údaje (celkový expozičný príkon, druh odpadov, spôsob ich spracovania, dátum vzniku, ...) Samotné úložisko je chránený objekt s ostrahou, kam sa vozia kontajnery s Ra odpadom. Úložisko umožní bezpečnú manipuláciu a dlhodobé skladovanie kontajnerov s odpadom o rôzne vysokom stupni rádioaktivity. Úložisko môže byť hlbinné alebo povrchové. Hlbinné sa budujú zväčša do skalných masívov niekoľko sto metrov pod povrchom zeme. Tu sa skladujú Ra odpady s najvyšším expozičným príkonom. Povrchové sú také, kde je v teréne nevhodnom na zástavbu či priemyselné využívanie, vybudovaná nepriepustná jama, rozdelená na niekoľko sekcií. Všetky sekcie sú trvale monitorované na priesaky a prítomnosť Ra látok v nich. Po zaplnení povrchových úložísk sa tieto prekrývajú betónovými doskami a tzv. backfiellingom. Sú to vrstvy zeminy s rôznou odolnosťou voči vode. Takto sa vytvorí niekoľko bariér, ktoré tento nebezpečný odpad oddeľujú od životného prostredia. Nemôžu sa v nich však ukladať Ra odpady s vysokým expozičným príkonom a veľkým polčasom rozpadu. V SR máme tzv. regionálne úložisko Ra odpadov. Nachádza sa neďaleko JE Mochovce. Bolo vyprojektované a čiastočne vybudované ešte pred r.´89. Je to polootvorený objekt s dočasnou strechou. Tá sa po jeho zaplnení nahradí backfiellingom. Objekt je monitorovaný s prísnou ostrahou. Súbežne s likvidáciou Ra produktov, ktoré vznikli počas prevádzky JE, sa vykonáva aj likvidácia technologických zariadení. Tie, ktoré boli v styku s rádioaktívnymi látkami podstúpia opakované dekontaminačné procesy. Potom nasleduje ich fragmentácia a následne metalurgické prepracovanie tzv. melting. Ide o pretavenie všetkých kovových častí. Pri tomto procese vzniká struska, ktorá do seba absorbuje všetky Ra látky, ktoré sa nepodarilo odstrániť dekontamináciou. Jej objem je rádovo stokrát menší, čo vytvára výhodné podmienky pre skladovanie. Pretavený kov je opätovne použiteľný v priemysle. Tento proces sa robí mimo územia SR. Podľa medzinárodných dohôd je pôvodca tohto odpadu (SR) povinný potom bezpečne ho uložiť a skladovať. Ku vyššie uvedenému treba dodať, že časť zariadení bloku (chladiaca voda, vzduchotechnické systémy, stanice na spracovanie kvapalných Ra odpadov, rôzne zdroje zaisteného a nezaisteného el. napájania zostávajú aj naďalej v riadnej prevádzke. V súvislosti s odstavením oboch blokov V-1 som bol viac krát oslovený s otázkou nutnosti ich odstavenia. Odpoveď na to nie je vôbec jednoduchá. Bloky V-1 a V-2 sa od seba odlišovali v spôsobe a veľkosti likvidácie projektom predpokladanej havárie. Ten hovorí v prospech V-2. Rovnaké sú v Mochovciach aj v Dukovanoch. Zato na oboch blokoch V-1 sa v priebehu rokov 1998 až 2000 vykonal celý rad významných modernizačných opatrení s cieľom zvýšiť bezpečnosť blokov, čo myslím sa aj pod gesciou fy Siemens podarilo. Avšak v čase, keď sa tieto úpravy realizovali, bolo o ukončení prevádzky blokov V-1 rozhodnuté. Ukončenie ich prevádzky v r.2006 resp.2008 bolo len naplnením záväzku SR spred 10 rokov voči EU. Týmto článkom som chcel čitateľom SeredOnline poskytnúť niekoľko informácií, čo sa v súčasnosti deje na odstavených blokoch A-1 a V-1 v Jaslovských Bohuniciach, ktoré sú neďaleko nášho mesta. A zároveň poskytnúť niekoľko informácií, ktoré môžu použiť na vytvorenie vlastného pohľadu na JE.
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.