Čo je vlastne realita?

Krásny deň prajem všetkým čitateľom už na úvod, pretože neviem, či a s akým názorom tento článok dočítate. Toto myslím v dobrom a nechcem uraziť nikoho, ani nikoho hájiť a nebudem v nasledujúcich riadkoch nikoho špiniť. Faktom však ostáva, že niekedy veriť mýtom je jednoduchšie než chápať realitu. V poslednej dobe neustále rezonuje v médiách a v rozhovoroch medzi ľuďmi riešenie tzv. rómskej problematiky a rozšírenie extrémizmu na Slovensku. Na jednej strane stoja skupiny ľudí, ktorí vraj chcú radikálne riešiť túto otázku, ktorá na našom území jestvuje už roky, desaťročia a v niektorých obciach a mestách dokonca stáročia, na druhej strane stoja ľudia, ktorí žijú pod hranicou sociálnej chudoby v podmienkach, ktoré sú nepredstaviteľné pre život väčšiny ľudí na Slovensku, ktoré označujeme ako tzv. príslušníkov minority. Ale je naozaj pravda, čo sa medializuje? Je pravda, že Rómovia dostali obrovské finančné prostriedky??? Všade okolo nás počúvame a vidíme to, že Rómovia sú problém a problematika sociodemografická sa presúva do roviny etnickej. To je prvá skutočnosť. Na Slovensku máme z pohľadu etnicity na základe posledného sčítania obyvateľov v roku 2001 necelých 90.000 príslušníkov rómskej národnostnej menšiny, ktorá je rovnoprávna podľa práva a legislatívy rovnako ako národnostná menšina maďarská, česká, poľská, rusínska a ostatné. Ale z pohľadu sociodemografického je na Slovensku cca 400.000 až 450.000 tzv. Rómov, pričom v segregovaných a marginalizovaných osadách žije asi 150.000 obyvateľov, ktorí sú nielen Rómovia, ale aj Slováci, Maďari, Česi, Poliaci a iné národnosti. To je prvá skutočnosť, ktorú je treba označiť ako dôležitú. Vláda vraj dáva obrovské prostriedky Rómom vrátane bytovej výstavby, výhod a možnosti nepracovať. Ale je to skutočne tak? Nástroje na znižovanie problematiky sú vo viac ako 90% pomere v kompetencii rezortov. A idú peniaze priamo Rómom??? Nie, pokiaľ nie sú žiadateľmi o zdroje ako mimovládny sektor, starostovia obcí a predstavitelia oprávnených subjektov, ktoré sú oprávnené žiadať v rámci grantových výziev a nástrojovej štruktúry o finančné zdroje. Okrem sociálnych dávok, ktoré sú určené každému občanovi Slovenskej republiky, ktorý spadá do sociálnej siete. Takže opakujem, o finančné zdroje žiadajú obce, mimovládny sektor a oprávnené subjekty. A títo na základe podmienok vyzývateľov, podotýkam a to sú v drvivej väčšine rezorty, opakujem, poskytujú finančné zdroje pre realizáciu projektov, ktoré majú slúžiť tým najchudobnejším, nechcem písať Rómom, pretože do tejto kategórie spadajú aj iné národnosti. A čo môže vláda robiť, keď je v tejto oblasti koordinačným a prierezovým orgánom a nie výkonným??? Podať návrh na úpravu nástroja, ale to je podľa platnej legislatívy všetko. A ako je možné, že v mestách a obciach, a nechcem nikoho poškodiť, sú často výsledkom realizácie iba teoretické výsledky, ako rôzne certifikáty o preškolení...prečo nie je výsledkom zamestnanosť v rámci prác pre obce a podobne? Chcú obce túto problematiku riešiť? Či je jednoduchšie venovať sa hlasom populi iba majority, pretože to sú hlasy pri rozhodovaní zastupiteľstiev miest a obcí a na základe rozdelenia správy na verejnú a štátnu ani štát nemá dosah na obec... žiaľ, je to tak, príkladom je správanie sa starostky obce Richnava v okrese Spišská Nová Ves. A príkladov by bolo aj viac...len tento rezonuje v extrémnej podobe. A polícia? Tá ako jediná navŕšila svoje nástroje v podobe programu policajných špecialistov pre prácu v rómskych komunitách v roku 2008 o viac ako 100%!!! A pýtam sa, kto toto vie, keď médiá všeobecne uvádzajú iba negatívne príklady práce s týmito obyvateľmi Slovenskej republiky a pozitívne príklady sa neuvádzajú. Na program policajných špecialistov je nadväzujúci program dobrovoľných strážcov verejného poriadku a pýtam sa, vedia o tom obce? Vedia, ako tieto programy zahrnúť do zložiek terénnej práce s obyvateľmi osád a komunít segregovaného a marginalizovaného charakteru??? Akým spôsobom funguje koordinácia terénnej práce? Prečo máme na Slovensku okresy, ktoré majú relatívne vysoké percento týchto obyvateľov, a nemajú také problémy, ako v oblastiach, kde sa problematika odďaľuje a nerieši? Na čo obce čakajú? Na zázrak? Však všeobecne platí, že bez ochoty verejnej správy participovať na riešení vlastným prístupom a bez ochoty konkrétneho človeka, ktorému je nástroj smerovaný, každá podpora zo strany štátu a nadnárodných štruktúr je neúspešná a výsledný efekt sú iba minuté financie, ktoré mali byť pre odstránenie chudoby a biedy. A musím dodať ešte jeden fakt. Aj pre týchto obyvateľov, ako aj pre príslušníkov majority obce dostávajú tzv. podielové dane. A bránia sa, že tieto dane nechcú? Odmietajú ich a nerátajú s nimi v svojich rozpočtoch??? Majú obce možnosti na to, aby mohli tieto zdroje, ktoré majú práve týmto obyvateľom odmietnuť??? Isto nie. Každý cent im je dobrý pre potreby svojho rozvoja. Aj za tých najchudobnejších obyvateľov. A to za každého. Tak ako sa stala kríza aktuálnou témou, tak aj rómska problematika sa dostala na prvé stránky médií a je zarážajúce, že aj príslušníci majority podporujú extrémistické skupiny svojou podporou na demonštráciách a pochodoch v mestách a obciach, ktoré chceli riešiť túto problematiku tzv. po svojom. A pritom nie je vôbec žiadnym tajomstvom, že podpora v podobe nástrojov a financií došla aj sem. Ale pýtam sa, aký je výsledok a kde sú financie, kto mal najväčší podiel na delení nástrojových zdrojov a koľko sa dostalo do cieľovej skupiny a v akej podobe? A akom pomere voči poskytnutým zdrojom? Koľko išlo mimo cieľovú skupinu v podobe poradenskej a prípravnej práce, v podobe rôznych školení pre to, aby sa Rómovia učili, aby išli do roboty a podobné kvázi nástroje podpory umelého charakteru? Slovenská republika je jedným z prvých štátov Európskej únie, ktorá pripravila nástrojovú štruktúru v podobe komplexného prístupu a predstavitelia okolitých a iných štátov sa chodia učiť sem, na Slovensko. Aj policajti z Anglicka boli na stáži v Košiciach a osadách na našom území, aby pochopili príčiny, ktoré je treba odstraňovať a nie čiastkové dôsledky, ako sa to robí. Úrad vlády má svoju koncepciu z marca 2008, v rámci ktorej sa napĺňa riešenie tejto problematiky. Ale opakujem, bez spolupráce obcí, je výsledok malý, ak nie zanedbateľný. Z rómskej problematiky sa stal výnosný byznys, na základe ktorého trpia práve tí najchudobnejší tým, že sú označovaní ako príčina. Po tom, čo bola vyhlásená výzva pre tzv. horizontálne priority pre marginalizované komunity (v skratke HPMRK), mnohé obce doslova zaplavili zástupcovia mimovládnych a poradenských organizácií, ktoré pochopiteľne, za úplatu, províziu či honorár (je jedno, ako to nazveme, ale o to sa kráti výsledný podiel pre cieľovú skupinu) pripravujú žiadosti pre obce? A tomu je skutočne tak. A koľko týchto subjektov je z terénu v pomere s tými, ktoré sídlia v Bratislave a jej okolí??? A koľko týchto zástupcov bolo v teréne a koľko videlo život v osadách a bolo v nich??? A koľko z nich pomohlo tým najchudobnejším v priamom dopade...? Prečo sa nevie a prečo médiá nechcú zverejniť to, čo sa podarilo, čo je odskúšané a čo má pozitívny dopad? Toto predsa nemôže riešiť vláda... Priatelia, budúci rok bude Rokom boja proti sociálnej chudobe. Verím, že u nás nebude bojom majority proti minorite a naopak. Ale k tomu sa treba zamyslieť, kde je príčina a čo sú dopady a či sa rieši príčina a či sa ukazuje pravda. Žiadne dieťa nemôže za svoj pôvod a za to, v akom prostredí sa rozvíja a žije. Chudobným sa môže stať človek veľmi ľahko. Zákony sa musia dodržiavať a nikto nemôže povedať, že polícia nerobí proti Rómom iný postup než proti príslušníkom majority v prípade porušenia zákona. Osady majú svoj vývoj dlhé roky a nikto nemôže očakávať výsledky za jedno volebné obdobie, či za desať rokov. Riešením problematiky sa proces rozvoja sociálnej chudoby môže spomaliť a riziká všetkého druhu minimalizovať, ale nie zastaviť. Neriešením sa problematika nielen odkladá, ale aj zvyšuje... Tento súčasný stav v spoločnosti má aj svoju pozitívnu stránku. Otvorila sa verejná diskusia o problematike. Toto je dôležité, ale má to význam iba vtedy, keď sa po predložení argumentov jednej strany má právo adekvátne vyjadriť aj strana druhá.... to je výzva pre médiá. Tým, ktorí si prečítali tento príspevok až sem, ďakujem. Viem, že budú v diskusiách aj negatívne názory, ale to je ako s chudobou... aj takých ľudí máme a je treba sa o ne starať. A majú tie isté práva a povinnosti voči zákonu ako tí chudobní. Aj proti antidiskriminačnému, trestnému, občianskemu a ostatným... Petr Kučera, byvalý pracovník Úradu vlády SR, v súčasnej dobe pracújuci v teréne