Cestovný ruch versus TANAP

Laická a odborná verejnosť už dlhšiu dobu so záujmom sleduje informácie a správy o pripravovanej zonácii chráneného územia Tatranského národného parku (ďalej len “TANAP“). Výraz „zonácia“ znamená podľa Slovníka cudzích slov „členenie“, „delenie do zón“, „sled zón“. Zonácia TANAPu podľa navrhovaného Zámeru na vyhlásenie zón Tatranského národného parku v praxi znamená, že táto oblasť bude rozdelená na štyri zóny A,B,C a D a to v závislosti od stupňa ochrany prírody. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany, pričom rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území zóny A platí podľa Zákona o ochrane prírody 5. stupeň ochrany, na území zóny B platí 4. stupeň, na území zóny C platí 3. stupeň a na území zóny D platí 2. stupeň ochrany. Územie v zóne A patrí teda k najprísnejšie chránenému územiu a akýkoľvek zásah človeka je tu v podstate vylúčený. V území zóny B môže človek zasiahnuť len za určitých podmienok, zóna C je určená aj pre voľný pohyb turistov a zónu D tvoria najmä intravilány obcí. V rámci zóny C bola vyčlenená podzóna Cr, ktorej cieľom je zachovanie stavu predmetu ochrany pri súčasnom umožnení vykonávania rekreačných a športových aktivít a rozvoja cestovného ruchu (v súlade s trvalo udržateľným rozvojom Vysokých Tatier a podhoria). Na zonáciu existuje veľa rozporuplných a protirečivých názorov. Odborníci na ochranu prírody o.i. tvrdia, že (novo)navrhnutá zóna D zaberá pomerne veľkú časť TANAPu a podzóna Cr bude obetovaná ako lokalita investorom na výstavbu nových ubytovacích kapacít, zjazdoviek a športových areálov. Existuje obava, že niektoré migračné koridory pre zver budú zničené alebo narušené a zmenšenie rozlohy prísne chránených území bude na úkor kľúčových biotopov (kamzíka, svišťa, tetrova, vlka, rysa a medveďa). Druhá strana zase tvrdí, že v Tatrách je potrebné rozšíriť a zatraktívniť cestovný ruch (napr. v lokalitách Štrbské pleso, Popradské pleso, Zuberec, Tatranská Lomnica, Ždiar a pod.) tak, ako sa stalo na poľskej strane Tatier v oblasti Zakopané alebo ako sa to uskutočňuje v Alpách. Nové strediská cestovného ruchu by sa nemali otvárať a rozvíjať by sa mali len existujúce strediská... Veď strategickým cieľom zonácie je zachovať biodiverzitu (rozmanitosť, rôznorodosť a pestrosť foriem života) na úrovni druhov, populácií, ekosystémov a krajiny a zabezpečiť podmienky pre udržateľné a ekologicky únosné využívanie TANAPu. Nie je to tak dávno, keď sme vo voľnom čase (počas dovoleniek) čistili (nielen) tatranské doliny a okolie tatranských plies od rôzneho odpadu, ktorý sme v ťažkých vreciach niesli na zhrbených chrbtoch vo vysokohorskom teréne mnoho kilometrov na určené zberné miesta. A pomoc pri údržbe a úprave turistických chodníkov bola našou dobrovoľnou povinnosťou. Musím s (tichou) hrdosťou prehlásiť : „Bolo a bude mi vždy cťou, nádherné slovenské hory...“ V tom čase sme si ani vo sne nevedeli predstaviť „pretavenie“ určitých (v tom čase) megalomanských plánov v oblasti prenádherných Roháčov do roviny ich „zcivilizovania“ do podoby hotelov a lanoviek a každú (akúkoľvek) stavbu sme vnímali veľmi citlivo. Veľmi citlivo sme vnímali aj zrušenie legálneho stanovania pri horskej chate Primula, ktorý bol našim jediným styčným strediskom, kde sme „kuli“ plány na ďalšie (ochranárske) akcie. Ktosi „kompetentný“ nám vtedy oznámil, že zrušenie tábora je v súlade s ochranou prírody. Vysoké, Západné a Bel(i)ansk(e)é Tatry potrebujú cestovný ruch. Len budúcnosť ukáže, či sa opäť oživia niektoré plány o „zeefktívnení“ cestovného ruchu (TANAP však rozlohou ani zďaleka nespĺňa kritériá možností cestovného ruchu rozľahlých Álp). Len budúcnosť ukáže, či TANAP zostane TANAPom.