"Cesta to bola tŕnistá, a padli sme na nej hádam do každej kaluže, ale zakaždým sme pokračovali. "

Nenechajme si vziať možnosť byť pri tom prelome cesty : totalitné režimy trvali na Slovensku pol storočia, sme akurát v polčase.

Je čo oslavovať ? - pýtajú sa nespokojní ľudia a ja patrím k nim. Ale zhrňme si fakty, ktoré sú očividné : pred 25 rokov sme si vyvzdorovali občianske a ľudské práva, dosiahli sme to demonštráciami na námestiach a generálnym štrajkom (1989). Vynútili sme si slobodné voľby (1990), odchod okupačných vojsk (1990-91), vytvorili sme vlastný štát (1993) a ustáli sme jeho demokratickú orientáciu (1998).

Od r. 2004 sme súčasťou veľkého spoločenstva EÚ, od 2007 môžeme v EÚ voľne cestovať (Schengen) a od r. 2009 sme zvládli zavedenie spoločnej meny.

Cesta to bola tŕnistá, a padli sme na nej hádam do každej kaluže, ale zakaždým sme pokračovali. Kam ?

Súčasné generácie v Slovenskej republike spája vôla uchovať a dosiahnuť 4 základné ciele , ktoré boli definované ešte v Novembri 89 : mať slobodu, mier, demokraticky usporiadané pomery a prosperujúce hospodárstvo. Tieto ciele nás ako národ, aj národnosti žijúce v SR spájajú podnes, preto tu žijeme v porozumení napriek rôznosti konfesií, politických názorov, alebo jazyka.

Zaiste, politická prevádzka nesie zo sebou veľa konfrontácií a hádok, ale pokiaľ sa odohrávajú na scénach , kde patria (tzn. v parlamente a pod) môžeme byť pokojní. Nehádame sa , ani sa nestrieľame na uliciach. Myslím, že občania SR si uchovávajú potrebnú mieru občianskej súnaležitosti, a vôle ísť dopredu. Prajem Vám všetkým, ktorí Ste rovnako kritickí ku našej politike, ako som ja, aby sme si aspoň tento jeden týždeň, na konci ktorého dobehneme do tej polovice historickej cesty z dvoch totalít, uchovávali dobrú vôľu a pokúsili sa pripustiť, že náš svet nie je najhorší z možných svetov. Pekný utorok, priatelia