Československo prišlo do Serede 9. decembra 1918
Ondrej Urban | Poslanci Národnej rady SR schválili, že 30. október 2018 bude jednorazovým štátnym sviatkom, počas ktorého si Slovensko pripomenie 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine. Deklaráciou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k právu národov na sebaurčenie a spolužitiu s národom českým v samostatnom československom štáte. Prijali ju bez toho, aby vedeli, že v Prahe bola 28. októbra 1918 vyhlásená republika.
Po 28. októbri v Prahe a 30. októbri v Martine však nebola v Čechách a na Slovensku rovnaká situácii. V Čechách sa začala formovať nová moc, Slovensko však ovládali ozbrojené sily podriadené budapeštianskej vláde, pre ktorú bolo akékoľvek odčlenenie sa Slovenska neprijateľné. Slováci prvú Československú republiku potrebovali a mali šťastie, že vznikla v pravý čas. Tvrdá maďarizácia mohla viesť k zániku slovenského národa. Veď posledný rakúsko-uhorský cisár Karol ešte 16. júla 1918 prehlásil, že keď ešte raz navštívi Pressburg (Bratislavu), bude sa tam hovoriť iba po maďarsky.
Slovenskom zmietali nepokoje. Hrozná 1. svetová vojna práve skončila, ale po štvorročnom vojnovom utrpení a pre maďarizačný útlak dochádzalo k ľudovým revoltám. Dav prepadával panské sídla, raboval obchody, kostoly. Karol Anton Medvecký vo svojom diele Slovenský prevrat, vydanom v rokoch 1930 – 1931, opisuje pomery, ktoré vtedy vládli na území Slovenska: „Rekvirovali sme z rozkazu maďarskej vrchnosti vo V. Šúrovciach — píše staručký slovenský veterán, farár Ignác Šohajda. Bola to srdce prenikajúca práca, ktorá sa odtiahla do polovice októbra 1918. Keďže bolo rozkázané z rekvirovaného zbožia zadržať pre nezaopatrených, takto, aby títo od hladu nepohynuli, postaral som sa, aby zbožie, ktoré som u jednotlivých hospodárov zrekviroval, nebolo odvezené do Seredi, aby to ostalo doma, pre nezaopatrených. Takto som zadržal asi 6 vagónov zbožia pre chudobných napriek notárovej machinácii, ktorý sa usiloval čím viacej zbožia odlifrovať do Maďarska....Pred týmto dňom prišiel ku mne aj seredský farár, Vojtech Puchard, ukryť sa pred seredskými boľševikmi, lebo ho chceli zabiť. Tu sa rabovalo. Raboval skoro každý... Hrozné časy nastali! Z ľudí akoby vyhynula láska k Bohu a blížnemu. Každý hľadel odrať iného. S ľuďmi sa muselo zachádzať v „rukavičkách"; niektorý hneď by sa bol chytil do bitky, hotový aj zabiť. Predstavenstvo málo znamenalo. Zákona nebolo, súdu, trestu nebolo. Každý chcel robiť, čo sa mu chcelo.“
Preto bolo treba Slovensko najprv vojensky obsadiť a potom oň bojovať. Boli to najmä českí sokoli, dobrovoľníci a legionári, ktorí namiesto návratu domov išli znova bojovať a zomierali za Slovensko.
K prvému vystúpenie československého oddielu na Slovensku došlo 2. novembra 1918 bez nejakého rozkazu. Národný výbor v Hodoníne požiadal veliteľa náhradného práporu 25. streleckého pluku z Kroměříža, aby zaviedol poriadok v slovenskom meste Holíč, v ktorom skupiny prepustených ruských zajatcov a Rómov plienili statky a židovské obchody a hrozilo, že vtrhnú na Moravu. Úlohy sa dobrovoľne ujala skupina 130 dôstojníkov a vojakov pod velením nadporučíka Ripku. Skupina českých žandárov pod velením podplukovníka Hanačíka potom obsadila 9. novembra 1918 Trnavu, ale 13. novembra ju musela po útoku maďarského obrneného vlaku pod velením nadporučíka Heltaya opustiť a ustúpila do Senice. Maďarská vláda do Trnavy vyslala z Budapešti 400 námorníkov s delostreleckou batériou a 2 pešími rotami, do Serede a Leopoldova 3 roty s ďalšou batériou pod velením majora Bertalanffyho, okrem toho z Bratislavy do Trnavy prevelila 1 guľometnú rotu s delostreleckou batériou pod velením kapitána Gangela, do Leopoldova 2 roty, do Serede 260 členov maďarskej národnej gardy a 2 roty bývalého 32. pešieho pluku. Do Galanty boli na krytie železničnej trate Budapešť - Bratislava premiestnené 2 pešie roty a pol guľometnej roty bývalého 32. pešieho pluku. Tieto maďarské sily bránili čs. vojenským silám v postupe až do 25. novembra 1918.
Z Čiech medzitým prichádzali na Slovensko ďalšie dobrovoľnícke vojenské jednotky, z ktorých sa postupne formovala tzv. holíčska a trenčianska skupina. Patrila k nim „asistenčná stotina“ 30. streleckého pluku z Vysokého Mýta (6 dôstojníkov, 200 mužov a 4 guľomety) pod velením nadporučíka v zálohe Josefa Ejema, sokolská stotina Podkrkonošskej župy z Jaroměře (5 dôstojníkov, 210 mužov a 4 guľomety) pod velením poručíka Františka Čápa, sokolská dobrovoľnícka stotina zo Železného Brodu pod velením poručíka Filipa Kalfusa, stotina 11. streleckého pluku z Jičína (3 dôstojníci, 110 mužov a 2 guľomet), nymburská sokolská stotina (4 dôstojníci, 130 mužov a 2 guľomety) pod velením poručíka Jana Chaloupku. 25. novembra tieto jednotky s podporou slovenskej gardy, ktorá sa v meste vytvorila, opäť obsadili Trnavu. Na druhý deň dorazil do Trnavy kpt. Brunner so sokolskou rotou z Jaroměře a zaistil mesto proti možným útokom Maďarov. Na ďalšie dva týždne sa postup československých vojsk smerom na Sereď zastavil, frontová línia sa ustálila tak, že Sereď po Horný Čepeň ovládali maďarskí vojaci, pričom do hájika pri kaplnke za Horným Čepeňom umiestnili svoje delostrelectvo, zatiaľ čo priestor od Trnavy po Siladice ovládali československí vojaci, vlakové spojenie Sereď - Siladice bolo prerušené a dochádzalo iba k stretom hliadok.
Opätovné obsadenie Trnavy bolo prvým väčším úspechom súčinnosti československých vojenských jednotiek. Napriek tomu bol hlavný veliteľ československých vojsk na Slovensku generál Štika, ktorému vyčítali pasivitu, odvolaný a namiesto neho bol vymenovaný plukovník František Schöbl. Ten si uvedomil nedostatky v koordinácii postupu československých jednotiek, zreorganizoval ich štruktúru tak, že zlúčil samostatne pôsobiace stotiny do práporov a tie do českého pluku a moravského pluku. 6. decembra 1918 vydal operačný rozkaz, v ktorom nariadil obsadenie línie Devínske Jazero - Pezinok - Sereď - Nitra - Nitrianske pohorie - Rajecké pohorie - Strečnianska tiesňava. Obsadením Pezinka a Serede poveril veliteľa I. (trnavskej) skupiny podplukovníka Františka Vericha,obsadením Nitry podplukovníka II. (trenčianskej) skupiny podplukovníka Ervína Šemberu.
3. oddiel I. (trnavskej) skupiny, od 10. decembra premenovaný na tzv. „východočeský prápor“ obsadil Sereď v ranných hodinách 9. decembra po krátkom boji v hustej hmle. Disponoval 15 dôstojníkmi, 540 mužmi, 10 guľometmi a tvorili ho I. sokolská stotina Podkrkonošskej župy, nymburská sokolská stotina a „vysokomýtska“ stotina 30. streleckého pluku. Veliteľom oddielu bol kapitán Richard Brunner. I. sokolská stotina Podkrkonošskej župy s nymburskou sokolskou stotinou postupovala cez Vlčkovce (vtedy Farkašín) a vysokomýtska stotina prenikla do Serede cez Zavar a Šúrovce. Akciu podporovala 2. čata 1. batérie 1. čs. (pražského) poľného delostreleckého pluku s poľnými kanónmi vz. 17 kalibru 8 cm. 17. novembra bola ako prvá delostrelecká jednotka vyslaná z Prahy na Slovensko a 9. decembra sa presunula z Trnavy k Seredi, zaujala palebné postavenie, ale nepriateľ zo Serede ušiel, a tak čata odišla do Nitry, kde zaujala palebné postavenie na dvore bývalých honvédskych kasární. Maďari Sereď chvatom opustili, na stanici po nich nezostal jediný železničný vagón. Mesto bolo vyprázdnené, obchody zatvorené. Podarilo sa ukoristiť 2 delá, 6 guľometov, 23 debien šrapnelov a mnoho munície pro pechotu a pušiek. Na mieste zostali 2 mŕtvi maďarskí vojaci, straty mali aj československé vojská. Pri dobývaní Serede padol pešiak Jaroslav Tichý, rodák zo Žideníc pri Brne a František Clivalkovič z Vyškova.
3. oddiel zostal v Seredi a vykonával strážnu službu (vysokomýtska stotina vyčleňovala stálu stráž do Horného Čepeňa), vysielal hliadky do okolia, pričom obsadil Galantu. 13. decembra bol ustanovený národný výbor v Šoporni. 13. decembra dostal nového veliteľa stotníka (kapitána) Vladimíra Lišku a rozkaz zúčastniť sa obsadzovania ďalších častí Slovenska. Nymburská sokolská stotina sa presunula 12. decembra do Nitry. 11. januára 1919 bola vyslaná do Humenného a Michaloviec, aby zastavila vpád Ukrajincov. Vysokomýtska asistenčná stotina sa spolu s I. sokolskou stotinou Podkrkonošskej župy zúčastnila 26. decembra obsadzovania Zvolena a preslávila sa bleskovým výpadom, ktorým 2. januára dobyla Lučenec. I. sokolská stotina Podkrkonošskej župy sa potom vyznamenala pri obsadení Levíc 22. januára a Rožňavy 25. januára .
Po východočeskom prápore prevzal obranu Serede III. (uherskohradišťský) prápor I. Moravského pluku pod velením stotníka v zálohe Františka Skývu. Medvecký opisuje jeden z Maďarských útokov v tomto období: „16. decembra 1918 podnikli Maďari od Galanty zákerný útok na našu posádku v Seredi. Od Galanty ponáhľalo sa do Seredi vyše 40 Slovákov, robotníkov z Trenčianskej župy; medzi týchto násilne sa vplietli maďarskí vojaci a prinútili ženy, aby im niesli pušky. Keď sa priblížili k hliadkam stotiny slovenských dobrovoľníkov por. Kohutoviča, rozkázali Slovákom ľahnúť si na miesto paľbe najviacej vystavené. Sami sa však skryli za železničný násyp a začali strieľať. Za obeť tejto srážky padli traja, šiesti boli ranení, medzi nimi 4 ženy...“. Žiaľ, tento prápor, narýchlo zostavený prevažne z bývalých rakúskych dezertérov, musel byť 12. januára rozpustený pre nedisciplinovanosť.
Po obsadení Košíc odovzdal plk. Schöbl velenie na Slovensku talianskemu generálovi Luigimi Piccionimu, veliteľovi zboru československých légií v Talianska, ktoré dorazili na Slovensko na konci decembra 1918. 1. čs. národný armádny zbor pod velením generála Piccioniho mal za úlohu obsadiť a zaistiť, stanovenú demarkačnú líniu. 6. divízia sa presunula do priestoru Poprad - Spišská Nová Ves - Košice. Dobytie Bratislavy zveril veliteľ 7. divízie generál Boriani 33. pešiemu pluku, ktorý neskôr dostal čestný názov pluk Doss Alto. Pluk vstúpil do Bratislavy 1. januára a po krátkom boji ju obsadil. 39. výzvedný pluk sa presunul na Slovensko 31. decembra ako záloha jednotiek postupujúcich na Bratislavu. 7. januára sa zhromaždil v Galante a Sládkovičove (vtedy Dioseg) a do 10. januára obsadil Nové Zámky, Štúrovo a Komárno. 34. peší pluk, ktorý dostal čestný názov pluk „Strelca Jana Čapka“, dosiahol 9. januára Lučenec a 10. januára ohyb rieky Ipeľ pri Šahách. Jeho 9. rota sa premiestnila do Serede namiesto rozpusteného uherskohradišťského práporu. 20. januára 1919 mohol generál Piccione oznámiť, že Slovensko je očistené od maďarských jednotiek.
7. marca 1919 sa 34. peší pluk sústredil v Trnave. V priebehu marca zabezpečoval líniu pozdĺž toku Dunaja severovýchodne od Komárna po Bratislavu. 9. apríla odovzdal úsek 39. pluku a zaujal priestor Sládkovičovo (I. prápor) - Galanta (II. prápor) - Sereď (veliteľstvo pluku). III. prápor bol kvôli nízkemu stavu mužstva rozpustený. Tu sa pluk okrem výcviku venoval aj telesnej a osvetovej výchove a 13. júna zorganizoval osvetový odbor II. práporu v Galante divadelné predstavenie v miestnom zámockom parku za účasti I. práporu zo Sládkovičova, 4. júla uskutočnil pluk verejné telocvičné vystúpenie v Sládkovičove a veliteľstvo pluku uviedlo 10. júla divadelné predstavenie v Seredi.
Prof. Dr. Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska, žiadal generála Milana Rastislava Štefánika, aby sa vrátil z Talianska domov a prevzal dozor nad vojenským velením ako československý minister vojny. Štefánik však pri návrate na Slovensko zahynul pri havárii lietadla neďaleko Ivánky pri Dunaji 4. mája 1919. V Budapešti bola 21. marca 1919 vyhlásená komunistická Maďarská republika rád pod vedením vlády ľudových komisárov na čele s Bélom Kunom, ktorý si vytýčil cieľ vytvoriť silnú revolučnú armádu. Tá začala 20. mája 1919 mohutnú ofenzívu s cieľom pripojiť územie Slovenska znova k Maďarsku. Po rýchlom preniknutí maďarského vojska hlboko do vnútrozemia Slovenska (30. mája obsadili Maďari Lučenec, 1. júna Nové Zámky, 2. júna Levice, Zlaté Moravce a Vráble, 5. júna Krupinu, 6. júna Banskú Štiavnicu, 8. júna dobyli Zvolen, 7. júna Košice a Kysak, v Prešove bola dokonca 16. júna vyhlásená Slovenská republika rád) vystriedal 26. mája gen. Piccioniho vo velení francúzsky generál Maurice Pellé, ktorý pripravil protiofenzívu. Do bojov už zasiahli aj československé légie z Francúzska, ktorých presun na Slovensko Štefánik pred svojou smrťou presadil. Maďarská vláda pristúpila na prímerie, ktoré začalo platiť 24. júna 1919 od 17:00 hod. a maďarské vojská do 5. júla opustili Slovensko. Posledné výstrely vojny padli 14. augusta pri obsadzovaní Petržalky. 34. peší pluk opustil Sereď a okolie v druhej polovici júla 1919, presunul sa do nového priestoru v okolí Štrby a 19. augusta do definitívnej mierovej posádky v Opave. Do Serede bola premiestnená jedna stotina 3. streleckého pluku z Bratislavy.
Boje na území Slovenska si vyžiadali od 2. 11. 1918 do 14. 8. 1919 životy 861 príslušníkov československej armády a ďalších 2 830 utrpelo zranenia. 1 960 mužov bolo nezvestných a neskôr boli vedení ako padlí. Celkové straty československej armády počas bojov na Slovensku tak dosiahli až 12%.
Maďarská armáda udávala 450 padlých (straty tzv. červených gárd neboli vyčíslené), 3 691 maďarských vojakov bolo zranených.
Ako prejav vďaky bol pred Obecným domom v Seredi 30. júna 1929 slávnostne odhalený pomník padlým legionárom pri obrane Slovenska v roku 1919. Pomník zobrazoval legionára v rovnošate talianskych légií. V roku 1959 bol žiaľ odstránený a podľa svedkov zakopaný do jamy za hrádzou pri Váhu.
( výtlačok z historických novín nájdete v prílohe )
autor: pplk. v. v. Ondrej Urban Zväz vojakov SR – klub Sereď
Priložené súbory k článku:
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









