Čert a jaskyniar nikdy nespia.
Čert a jaskyniar nikdy nespia. A ak predsa, tak len vtedy, keď je to nevyhnutné. Minulý piatok bol sviatok. A čím je sviatok duchovnejší, tým pádnejší je dôvod vypadnúť, a to čím ďalej, tým viac preč. Do naozajstného, najskutočnejšieho sveta vo Vesmíre. Okolitého sveta, ktorý naozaj vonia, bolí, cvrliká, buráca, žiari nevídanou krásou, hýbe sa, stojí, ktorý si nik nevymyslel, ktorý vždy bol a aj bude na človeku nezávislý, kde je ešte aj tma len málom hmotného svetla. Kde sa oddá žiť i mrieť. Kde jesto čo obdivovať, kde človek rovnako tŕpne strachom i zmieta sa v ošiali štastia, kde to hýri všakovakými farbami či chuťami. Metafyzicky založení priatelia, kamaráti, známi odpustia. Aby sa nepovedalo, na znak zmierenia s duchovnom sme akciu začali v Debradi pri Vyvieračke Svätého Jána (Nepomuckého). Je to skutočne sväté miesto, lebo celú dedinu, ktorá je okrem neba nad hlavou zo všetkých zvyšných piatich strán obklopená vápencami, ľudí i zvieratá v nej odnepamäti napája vodou z veľkej neznámej jaskyne. Celej sústavy jaskýň Jasovskej planiny. Svätý pán Nepomucký nám isto odpustí, že sme si tu prišli uctiť práve tento fenomén - kras - ktorý odveky vekov na celom svete poskytoval ľuďom i niektorým zvieratám vždy čerstvú vodu a útočisko pred zimou, páľavou, divou zverou i nepriateľom. Osvietený to bol veru človek - akýsi Adam - ktorý práve tu postavil prvý debraďský dom, a ktorého pozdĺž toku smerom na juh nasledovali ďalší. Nakukli sme zvrhlo svätému pod sutanu už koncom júna, keď sme objavili Debraďskú priepasť, a vo sviatočný piaty júlový deň sme sa mu ešte detailnejšie pozreli....ehm, na zúbok.
Tu končí beletria a začína drsná, čitateľsky neprivetivá faktografia, ak sa rozhodnete čítať ďalej.
Zistili sme niekoľko dôležitých skutočností. Odhadom (lebo exaktné meranie bude komplikovanejšie a zdĺhavejšie) sme súčasnú hĺbku jaskyne stanovili na 90 m. Ako? Spočítali sme dĺžku použitých lán vo zvislých priestoroch, odčítali od nej nepoužité úseky lán a takisto úseky použité na kotvenia. Nezávisle na sebe sme po dvoch metroch odhadovali výškový rozdiel v ostatných typoch priestorov a vypočítali priemer. Zistili sme, že v dosiaľ známych priestoroch možno zamerať dĺžku minimálne 300 a maximálne 500 metrov. A keď Joži Hetesi rozsvietil svoj päťstoeurový Scurion (jaskyniarsky zdroj svetla), razom sa rozjasnilo v očiach i v hlavách. "Koľko že ste tu videli komínov, tri? Bo ja tu vidím tridsať..." Bude treba dve lezecké dvojice. Vyliezť 20-metrový komín trvá zohratej dvojici - lezcovi a istiacemu - 2 hodiny. Prekvapili nás aj sifóny, teda miesta, kde jaskyňa pokračuje, ale je zatopená vodou. Od objaviteľskej akcie 25.6. klesli hádam o 1,5 m! Ak klesnú ešte o 1 meter, dostaneme sa do nich aj suchou nohou. V hĺbke 85 m bol v skalnej rúrovitej chodbe silný, ale pulzný prievan. Raz fučalo, inokedy nasávalo. Je neuveriteľné ako dokáže tlakové pomery v jaskyni ovplyvňovať vietor. Keď hore na povrchu prestane fúkať, prievan pravdepodobne ustane i v chodbe. A najdôležitejšie zistenie sme učinili počas kopania na Hornom vrchu včera večer: prístroj GPS, pomocou ktorého sme chceli zistiť ako vysoko sa nachádza dno Debraďskej priepasti nad Svätým Jánom, nemeral nadmorskú výšku, ale výšku nad elipsoidom, čo je uplne iný parameter. Korigovali sme teda namerané udaje a dnes vieme, že jaskyňa je len +34 m nad Svätým Jánom, čo je pri vzdialenosti 1300 m od nej sklon cca 2,5%, a to znamená, že do hĺbky už neznáme priestory veľmi nepôjdu. Naopak, pokiaľ ide o dĺžku, majú potenciál až 3000 metrov. Veľkým víťazstvom je to, že sa nám podarilo od jednej serióznej inštitúcie zohnať drahé, presné meracie zariadenie, ktoré detailnou krivkou opíše každý pohyb vodného stlpca v sifóne a zaznamená i teplotu vody. Stojí 50 000 slovenských korún, čiže asi 1700€, a to je už poriadna "páka". Budeme sledovať zrážky v oblasti, možno dáme hydrológom vypočítať zbernú oblasť a rozostavíme sieť zrážkomerov, aby bolo možné korelovať výdatnosť zrážok, rýchlosť odozvy na zrážky v sifónoch a mieru vzostupu vodného stĺpca i jeho následný pokles za konkrétny čas. Extrémy v počasí, aké postihli Slovenský kras v r. 1972, 2010, resp. v zime 2018 a na jar 2019 si nik neželá, ale ak prídu, zaznamenáme maximálnu, resp. minimálnu výšku vodného stĺpca v jaskyni. Kedysi, keď sa voda sypala a piesok sa lial, teda za úplne iných podmienok, než panujú dnes, stúpala voda v jaskyni až do výšky cca 30-40 m, čo predstavuje 10.-13. poschodie!
Zdroj: FB
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.