Celý svet si pripomína 70. výročie prvého použitia atómovej zbrane - zhodenia bomby na Hiroshimu
Už niekedy koncom 30-tich rokov sa šepkalo, že nacisti pracujú na vývoji atómovej bomby. Samozrejme, že aj v tejto dobe silné štáty zápasili o to, kto akú zbraň bude vlastniť. Spojené štáty sa snažili atómovú zbraň vyrobiť skôr, ako sa to podarí Nemecku, Japonsku či inej krajine. Svoj projekt nazývali Manhattan a viedol ho Dr. J.Robert Oppenheimer. Prvú atómovú bombu sa podarilo otestovať práve američanom a to 16. júla 1945 v Trinity Site v Novom Mexiku. Následne atómové bomby vyhotovené na báze vysoko obohateného uránu (U235) - Little Boy a Fat Man na báze plutónia zhodili po bombardovaní Pearl Harbour Japoncami na japonské mestá Hiroshimu a Nagasaki. Došlo k tomu 6. augusta 1945 a jedná sa o prvé použitie nukleárnej zbrane na svete. Nagasaki bombardovali o tri dni neskôr teda 9. augusta 1945.
Je tomu už 70 rokov. Ráno 6. augusta 1945 o 8.15 hod. miestneho času nad prístavným mestom Hiroshima (ostrov Honšu) zhodil americký bombardér B-29 Enoa Gay 4 tony vážiacu a 5 m dlhú bombu Little Boy so silou 20 000 ton TNT na mesto. Bomba padla z výšky 10 km na padáku a pri výbuchu úplne zničila minimálne 2/3 mesta pričom zahynulo odhadom asi 80 000 ľudí. Viac ako 100 000 utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia následne zomierali ďalšie desiatky tisíc ľudí a dá sa povedať, že aktom sú postihnuté aj súčasné generácie.
V Hiroshime po výbuchu zostalo stáť asi len 20 betónových budov, ktoré však tak isto boli mimoriadne poškodené. Jedna z nich tzv. Atomdom stojí dodnes. Je pamiatkou a zároveň výstražným prstom pre generácie, ktoré našťastie odvtedy vojnu takpovediac na vlastnej koži nezažili a teda jej hrôzu si vedia predstaviť iba ťažko.
Do Hiroshimy som pricestoval z Nagoye shinkanzenom v neskorých popoludňajších hodinách. Hneď po ubytovaní sa vo vopred zarezervovanom hoteli moja prvá cesta smerovala práve k tomuto pamätníku a aj s odstupom času musím priznať, že obdobne som sa v živote cítil už len v Černobyle, v Rio de Janeiro pod sochou Ježiša Krista, pri mystickom Stonehenge a na dolnom Manhattane kde v čase mojej návštevy ešte stále boli zostatky trosiek po páde budov WTC. Sú to mimoriadne silné okamihy, ktoré sa skutočne dajú zažiť iba priamo na mieste ich deja a to aj dlho po samotnej udalosti. Neviem či to spôsobuje prostredie, alebo určitá energia ktorú som tam cítil, v každom prípade ide o zážitky, ktoré z pamäte jednoducho nedokážem. A samozrejme vymazávať ani nechcem.
Celý priestor okolo Atomdomu v Hiroshime ako aj pamätného parku je miestom, na ktorom sa schádzajú ľudia z celého sveta a dosť pravdepodobne rozmýšľajú nad jedným jediným - obdobná udalosť sa už nikdy nesmie zopakovať.
Od zhodenia atómovej bomby na Hiroshimu uplynulo 70 rokov a stále nie je vyhrané. Aj dnes prakticky štvrť storočie po ukončení studenej vojny je cítiť eskalácia napätia medzi mocnosťami a nespokojnosť vo svete. Mnohé krajiny vlastnia prípadne sa snažia vlastniť atómové zbrane na získanie prestíže prípadne vydobitie si iných pozícií aj hrozbou prípadného použitia práve atómovej zbrane. Práve už spomenutý pamätník by mal byť dostatočnou výstrahou a utrpenie ľudí spôsobené atómovým výbuchom dostatočnou brzdou aj pre tých najmilitantnejšie naladených politikov na svete. Je totiž úplne jedno, v ktorej časti sveta a v ktorej krajine, obyčajní ľudia vojnou vedenou kohokoľvek voči komukoľvek vždy len trpia.
Som rád, že pochopiť aj tento fakt mi pomohla moja cesta po Japonsku a práve návšteva Hiroshimy.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Amerika je jedina krajina na svete ktora si testovala atomovu bombu na civilistoch v inej krajine kde zomrelo 100 tisice obyvatelov kde boli deti....
Nedali im ziadnu sancu na zachranu. Nie to nebola vojna ale chladnokrvna surova vrazda jednoduchych obyvatelov.
Termín je často připisován Václavu Havlovi,[1] tehdejšímu presidentovi České republiky, kritikovi režimu Slobodana Miloševiće a jeho intervence v Kosovu.
Havel ostře odmítl, že by byl autorem tohoto termínu.
Falbr ve své odpovědi poukázal na článek otištěný 29. dubna 1999 ve francouzském listu Le Monde[6] a prohlásil, že „buď se [Havel] mýlí, nebo má krátkou paměť.“[3] Text článku v Le Monde vychází z rozhovoru, který Václav Havel poskytl v roce 1999 před svou cestou do USA agentuře Reuters a v němž použil ve volném spojení obě slova z fráze „humanitární bombardování“.
Text prvního odstavce článku zní francouzsky:
Dans l\'intervention de l\'OTAN au Kosovo, je pense qu\'il y a un élément que nul ne peut contester: les raids, les bombes, ne sont pas provoqués par un intérêt matériel. Leur caractère est exclusivement humanitaire: ce qui est en jeu ici, ce sont les principes, les droits de l\'homme auxquels est accordée une priorité qui passe même avant la souveraineté des Etats. Voilà ce qui rend légitime d\'attaquer la Fédération yougoslave, même sans le mandat des Nations unies. Mais, en m\'appuyant sur mon expérience personnelle, je suis également convaincu que seul le temps permettra d\'évaluer avec objectivité ce qui se passe ces jours-ci en Yougoslavie et les répercussions sur l\'OTAN.
V překladu do češtiny:
Domnívám se, že během zásahu NATO v Kosovu existuje jeden činitel, který nikdo nemůže popřít: nálety, bomby, ty nebyly vyvolány ze zištných zájmů. Jejich povaha je výlučně humanitární: to, co je zde ve hře, jsou principy, lidská práva, jimž je dána taková priorita, která překračuje i státní suverenitu. A to poskytuje útoku na Jugoslávskou federaci legitimitu i bez mandátu Spojených národů. Ale na základě své osobní zkušenosti jsem stejně silně přesvědčen, že jen čas dovolí objektivně zhodnotit to, co se děje v těchto dnech v Jugoslávii a dopad na NATO.
zdroj:Wikipédia
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.