Čaro muziky, alebo podivuhodný svet hudby Kornela Duffeka

Vlastivedné múzeum v Galante |MM|  V súčasnosti, keď dobrý zárobok,  vlastnenie luxusných vecí,  propagácia vlastnej osoby stoja na piedestale ľudských hodnôt je nesmierne úctyhodné, ak sa nájde niekto, kto zo záľuby, nešetriac svoj čas, peniaze a neberúc ohľad na svoj komfort sa venuje činnosti, z ktorej osoh má široká verejnosť. Takýmto vzácnym človekom bol aj rodák z Galanty,  organizátor kultúrneho života v Piešťanoch, lokálpatriot a publicista, Kornel Duffek. 

Posmrtne splnený sen...

Hoci sa pán Duffek väčšinu života venoval zberateľstvu a okrem hudobných nástrojov zbieral aj historický nábytok, obrazy a iné ľudovoumelecké výrobky, jeho sen o zorganizovaní vlastnej výstavy sa počas jeho života nenaplnil.

 „Môj otec bol zberateľom od mlada, jeho zberateľský záber bol veľmi široký, ale faktom je, že za svojho života nikde žiadnu zo svojich zbierok nevystavil.“- uviedla Diana Duffeková, dcéra Kornela Duffeka. - „Myšlienku na túto výstavu ale nosil v hlave a podelil sa s ňou aj s mojou mamou. Či by tentokrát prekročil svoj tieň a zorganizoval výstavu svojich vlastných zbierok sa už bohužiaľ nedozvieme. Po jeho náhlom odchode vlani sa organizácie výstavy ujala moja mama. Za to jej patrí obrovská vďaka, bez nej by táto výstava nikdy nebola vznikla.“

Prvú výstavu jeho zbierky ľudových nástrojov sa podarilo zorganizovať v lete 2018 v Piešťanoch pri príležitosti jeho nedožitých 80. narodenín.

 Do Galanty sa výstava dostala aj vďaka Jurajovi Pekarovičovi:

„Ako dlhoročný priateľ rodiny som samozrejme bol na výstavu v Piešťanoch pozvaný. Tam ma napadlo, prečo nepriniesť túto výstavu aj do Galanty, do jeho rodinného mesta. Veď Galanta nemá veľa známych rodákov, ktorými sa môže chváliť.“  

A tak vďaka priateľom, odborníkom, priaznivým okolnostiam sú jeho píšťalky, lutny, violy, rapkáče, husličky, gajdy, fujary, zvončeky  od 13.02.2019 vystavené vo Vlastivednom múzeu v Galante.

Výstavu pod názvom „Čaro muziky“ uviedla na vernisáži kurátorka výstavy PhDr. Izabela Danterová. O umelecký zážitok sa postaral citarový súbor Základnej školy Zoltána Kodálya v Galante a etnograf z Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede, Iván Nagy, ktorý svojou hrou na gajdy ohromil publikum. Pozvanie na výstavu prijali aj manželka pána Duffeka, Sylvia s dcérami. Vďaka nim sa zúčastnení mali možnosť dozvedieť, ako zbierka vznikala, a tiež aj to, ako vnímala zberateľovu vášeň jeho rodina.

...za každým nástrojom sa skrýva príbeh

Juraj Pekarovič vo svojom príhovore poukázal aj na zákulisy zberateľskej činnosti pána Duffeka:

„ Kornel mal obrovskú zbierku. Vyznal sa v modernom výtvarníctve – o tom sme sa vždy veľa rozprávali. Mal to šťastie, že už aj jeho otec sa v 50-tych rokoch venoval zberateľstvu, keď boli tieto veci ľahšie dostupné. Z toho dôvodu ich rodinná zbierka je veľmi významná (...)Treba si ale uvedomiť, že za každým nástrojom sa skrýva príbeh. Spomínam si raz na jeden výlet. Kornel sa vyšplhal niekam na vrch kopca, kde uvidel baču, ktorý mal v ruke naberačku asi ešte z 18. storočia. Opýtal sa ho, či by mu ju predal. Dostal zápornú odpoveď, ale nie z toho dôvodu, žeby si bača uvedomoval hodnotu toho predmetu, ale jednoducho preto, lebo by nemal s čím naberať jedlo. Kornel vtedy zišiel dole do dediny, kúpil mu novú, vyšplhal sa späť a získal naberačku. Podobné príbehy by sa dali priradiť ku každému nástroju v tejto miestnosti. “

Na otázku, koľko kusov zahŕňa zbierka Kornela Duffeka, odpovedala manželka pána Duffela, Sylvia:

„Neskutočné množstvo. Nedokážem to ani odhadnúť. Máme doma truhlice, kroje, výrobky bačov a ďalšie kúsky, ktoré sa podarilo získať od ľudových umelcov. Veď len kútnych plachiet máme okolo 200 ks (...) Kvôli týmto predmetom náš dom vyzeral ako múzeum, nie ako moderná domácnosť.“

Kornel Duffek kompletizoval zbierku ľudových hudobných nástrojov dlhé roky, ale intenzívne najmä v rokoch 1967 – 1969. Do vzdialených, prevažne stredoslovenských dedín a salašov sa dostával verejnou dopravou a pešo, neskôr autom. Vzhľadom na zloženie zbierky a pomenovanie nástrojov v jeho zápiskoch možno predpokladať, že pri zbieraní postupoval podľa publikácie Ladislava Lenga – Slovenské ľudové nástroje, ktoré vydala Slovenská akadémia vied v roku 1967.

Ako sme sa dozvedeli od našich hostí, ani  identifikácia nástrojov nebola jednoduchá, prebiehala totiž až po zberateľovej smrti a k dispozícii bol len jeden zápisník s poznámkami k nástrojom nájdený náhodou počas upratovania. Napriek tomu sa podarilo určiť prevažnú väčšinu nástrojov, aj keď nie vždy s lokáciou a výrobcom.  Okrem hudobných nástrojov zo Slovenska obsahuje zbierka aj exempláre z Maďarska – citary, biče a zrejme aj niektoré zvonce. Na výstave tak môžeme obdivovať desiatky ľudových nástrojov, ktoré sú rozdelené podľa prijatého systému delenia do nástrojových skupín, teda na nástroje samozvučné (idiofóny, ako napr.: klopačka, rapkáč, drumbľa, zvonce, roľníčky, atď.), strunozvučné (chordofóny, ako napr.: citara, cimbal, husle, basička, atď.) a vzduchozvučné (aerofóny, ako napr.: píšťala, píšťalka, fujara, signálny roh, pastierska trúba, gajdy, atď.). Materiál výstavy dopĺňa skromná zbierka ľudových hudobných nástrojov z fondu Vlastivedného múzea v Galante. Výstavu Čaro muziky – ľudové hudobné nástroje zo zbierky Kornela Duffeka si u nás môžete pozrieť do 11. mája 2019.