Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 18. 3. 2020, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Čakala som zakliata storočia. Prišiel si, aby si ma ukázal svetu... - Ján Majko, objaviteľ jaskyne Domica *video*

Dobové fotografie a materiály mi boli venované Jánom Majkom, pri jednom z našich osobných stretnutí. Uverejňujem ich časť a sú klenotmi môjho archívu.

Rád ich prikladám k úžasnému vykresleniu života a práce tohto významného človeka Gabom Lešinským.

Audiozáznam popisujúci objavenie jaskyne Domica pochádza tak isto zo súkromného archívu a bol odvysielaný Československým rozhlasom.

Ďakujem, Miloš Majko - - - DOMICA | 17.09. 2010 | Je tomu už stodesať rokov, čo sa v Dolnej Strede pri Seredi, v mnohodetnej, chudobnej rodine, v skromných podmienkach, narodil Ján Majko, nestor praktického jaskyniarstva na Slovensku, objaviteľ takých skvostov ako sú Domica a objavy v sústave Domica-Baradla, Silická Ľadnica, Majkova jaskyňa, Matilda, Milada, Mál, nové objavy v Bezodnej Ľadnici, nové objavy v jaskyni Driny, Jaskyňa na kečovských lúkach, objavy v Bystrianskych jaskyniach, Ponorová priepasť, Jaskyňa pod Závrtom, objavy v Čachtickej jaskyni, objavy v Ardovskej jaskyni, Priepasť v Železnej doline, Kravská priepasť, Babská priepasť a mnohých ďalších. Človek, ktorý predurčil, ktorým smerom sa bude v Slovenskom krase uberať jaskyniarsky prieskum, ale i multidisciplinárny vedecký výskum, čo trvá do dnešných čias.

Jeho pokračovateľmi boli štyri generácie jaskyniarov, približne stopäťdesiat ľudí, ktorí posúvali hranice poznania endokrasu i exokrasu na Silickej planine na základe výsledkov jeho rekognoskačných, dokumentačných a prolongačných prác. Ani jedna generácia jaskyniarov však neprekonala a ešte dlho neprekoná význam jeho prác. Napriek modernému vybaveniu či personálnym možnostiam. Výsledky prác Jána Majka a jeho spolupracovníkov sú nesmierne dôležité z pohľadu vedy, kultúry, turistiky, dokonca financií. Len Domica priniesla do štátnej pokladnice desiatky miliónov korún. Paleontologické a archeologické nálezy, ktoré odkryl pri svojich objaviteľských prácach majú nedoziernu vedeckú a kultúrno-historickú hodnotu. Ján Majko bol nepochybne bystrým pozorovateľom. Pri služobných pochôdzkach od roku 1923 si všímal ako hltavo vpíja masív Domice ponorné vody cez Domický ponor, ponor Líščej diery i ponory Čertovej diery. Karsologická literatúra u nás vtedy neexistovala, ale o týchto prírodných fenoménoch sa zmieňovali staršie publikácie českých bádateľov. Ján Majko si kúpil brožúru Hovory geologické od Filipa Počtu. Vrodená všímavosť Jána Majka, bystrosť, jeho schopnosť spájať empiricky zistené detaily do súvislostí, táto knižka a udalosti, ktoré súviseli s objavovaním Demänovských jaskýň, to bol základ, na ktorom Ján Majko začal budovať úspešnú históriu slovenského praktického jaskyniarstva. Alois Král, ku ktorému mal veľkú úctu, objavil Demänovské jaskyne vstupom do ponoru. Analogicky uvažoval Majko. Cez relikt ponornej chodby prenikol v roku 1926 so svojimi druhmi do perly slovenských jaskýň – do Domice. Tejto metódy sa viac menej držal do konca svojej kariéry, a dodnes túto metódu považujeme za najefektívnejšiu. Naučil nás, že reálna cesta do srdca Silickej planiny vedie cez ponor a viac-menej nie cez vyvieračku. Ján Majko bol skvelým znalcom územia – nečudo, bol financ. Musel okolie poznať dokonale. Zároveň využíval všetky informácie od miestneho obyvateľstva. Tie preveroval, sondoval. Prechodil nesmierne zložité územie hádam meter po metri. S vervou sondoval, kde pocítil čo len iskierku nádeje. Začal zliezať jaskyne, ktoré predtým nik nezliezal. Lavičku v roku 1927, takmer 70 m hlbokú Bezodnú Ľadnicu v roku 1928, kopal na množstve lokalít. Veľkú časť Majkových sond dnes poznáme. Sú to desiatky a desiatky lokalít – ani ich tu nemožno vymenovať. Žasneme nad jeho taktikou, výberom, metodikou a hlavne nad neústupnosťou a fyzickou prácou, ktorú dodnes dokazujú haldy vykopaného materiálu. Často kopal sám, alebo len s niekoľkými priateľmi. V roku 1931 objavil nesmierne cenné pokračovanie Silickej Ľadnice – mimoriadne cenný Dóm Praobyvateľov; objavil vlastne aortu do vysnívaného silicko-gombaseckého systému, ktorého hlavný ťah – povestné srdce Silickej planiny - sa snažíme objaviť dodnes. V roku 1932 objavil Majkovu jaskyňu – časť dodnes neprebádaného systému Vápenneho vrchu a Sokolej skaly. Aj pri svojom jednoduchom vzdelaní dokázal definovať hlavné podzemné odvodňovacie sústavy, ktoré uznávame dodnes. Jeho články ešte aj po roku 2000 viedli k ďalším významným objavom v týchto sústavách v poslednom čase (napr. Nová Domica, Ordon, Čerje, Kečovská biela jaskyňa, Kečovské vetvy I a II, Ardóčka-Mikov, Srnčia priepasť) Pred niekoľkými rokmi sme po viac než päťdesiatich rokoch otvorili Kečovskú vyvieračku III; v riečisku ležalo majstrovo hrdzou obžraté náradie – ťažké kladivo na krátkom porisku, takmer meter dlhý 20 mm vrták a lopatka. Keď sme si uvedomili, ako ťažko pred rokmi s týmto náradím pracovali, keď sa snažili poodhaliť tajomstvo kečovských vyvieračiek, keď do tvrdého krinoidového vápenca ručne – údermi trojkilového kladiva na ťažký vrták opretý na pleci - vŕtali až 80 cm dlhé vrty, s pomocou ktorých potom rozvoľňovali horninu, zmocnil sa nás úžas a pokora. Dnes by to fyzicky súčasná mladá generácia jaskyniarov podobným spôsobom nedokázala. Rovnako pochybujem, že nájdete medzi jaskyniarmi päťdesiatnika, ktorý by sa po voľne zavesenom povrazovom rebríku vyštveral bez istenia, bez akéhokoľvek jaskyniarskeho výstroja vrátane prilby, z takmer 70 m hlbokej Bezodnej Ľadnice. Dnes už nenájdete jaskyniarov, ktorí by boli ochotní a schopní vykopať takmer v plnom profile 56 m hlbokú sondu (pre porovnanie – takúto výšku majú tri 7-poschodové domy postavené na seba), akú Ján Majko so svojimi spolupracovníkmi vykopal v legendárnej Malej Ľadnici, kde zachránil pred istou smrťou svojho spolupracovníka Vojtecha Farkaša. Dnes nenájdete jaskyniarov, ktorí by dobrovoľne absolvovali výpravu od pol desiatej večer peši po tme zo Silice cez náročný krasový terén ku 43 m hlbokej Mestskej priepasti, v ktorej nik nikdy nebol, vystrojiť ju, okolo polnoci ju zliezať, preskúmať, vyliezť z nej, zdriemnuť si v lese na lístí, o šiestej ráno pokračovať ku Zvonivej priepasti, odtiaľ vyliezť o ôsmej ráno, pokračovať ku Kavčej priepasti, a okolo dvanástej končiť pri Jazvečej diere. Toto by dnes dokázal absolvovať málokto. Nevraviac o tom, že Majko bežne nastupoval na svoje akcie po službe neskoro večer, celú noc kopal, a ráno nastupoval opäť do služby. Kde sa v ňom brala toľká výdrž, toľké odhodlanie? Toľká sila? To všetko poukazuje na nezlomnú vôľu a ducha človeka odhodlaného poznávať. Človeka s veľkou túžbou. Človeka - pioniera. Lebo toto pred ním nik nikdy na Slovensku nerobil. Jána Majka možno skutočne prirovnať k objaviteľom bielych miest na mape kdekoľvek na svete. To, čím prešiel vo Veľkom ôsmom ponore, Ponorovej priepasti, pri objavovaní Milady či Majkovej jaskyne, to si už súčasník sotva vie predstaviť. Keď ich v jednej z týchto lokalít v stometrovej hĺbke zastihla povodeň z prietrže mračien, voda stúpala po ich telách a oni nemali kam uniknúť, dal povel spievať... Keď si človek prečíta jeho správu o objavovaní Veľkého ôsmeho ponoru, zimomriavky mu budú po behať po chrbte ešte na druhý deň. Pred niekoľkými rokmi sme na deň presne po šesťdesiatich rokoch od objavenia tejto jaskyne Jánom Majkom túto náročnú jaskyňu znovuobjavili. O zatiaľ 43 m dlhej a 25 m hlbokej jaskyni, ktorá z Jána Majka a jeho druhov úplne v roku 1946 strhala odev, ktorá ich do krvi doráňala, Ján Majko napísal: „Prešiel som už veľa podzemných dutín, ale s takou ťažkou jaskyňou som sa v živote nestretol.“ Nečudo – cesta na koniec 43 m dlhej jaskyne a späť im trvala 5 hodín! Je mimoriadne ťažké excerpovať čosi zo zaujímavé zo života človeka, ktorý takmer nespával. Spomeniem akurát to, keď tesne po vojne, prakticky bez prostriedkov, bez zázemia, zavítal opäť do milovaného Slovenského krasu, do čarokrásneho, hoci dnes už plynovodom strašne doráňaného údolia Červeného kameňa. Pri Ponore Červeného kameňa, kde tušil obrovskú jaskyňu (a správne), zostal namiesto mienených zopár dní – ako bol sľúbil manželke – celé tri týždne. Jedlo mu dali dobrí Silickobrezovčania. Kopal a kopal. V liste Vojtechovi Benickému vtedy o ponore napísal: „Joj, či je len vábivý! Celú hodinu som dokázal načúvať jeho bystrému žblnkotu...“ V rozhovore pre náš jaskyniarsky Spravodaj tesne pred smrťou, on – človek, ktorý vždy chodil v zabahnenej kombinéze, prakticky bez prilby, len s objaviteľským čakančekom a s karbidkou v ruke, ktorý liezol závratné hĺbky aj bez istenia len na povrazových rebríkoch, tak on mladým odkázal: „Ja už asi nikdy nevyskúšam tie vaše šplhadlá, nikdy sa nesputím ako pavúk na niti na dno priepasti...“ Ján Majko bol človek práce, práce, práce. Pred jeho plnohodnotným životom sa sklonil celý slovensko-česko-maďarský jaskyniarsky svet v hlbokej úcte. Dnes si prajeme, aby sme spolu jedného dňa vstúpili do srdca Silickej planiny, po ktorom tak túžil už náš vzor - Ján Majko. A aby sme si v novoobjavenej hlavnej vetve Silicko-gombaseckej jaskynnej sústavy s úsmevom podali ruky ako je u nás zvykom, a spomenuli si na toho postavou síce drobného človeka, ale duchom, vôľou, intuíciou a fyzickou silou nesmierneho velikána. Ak sa tak stane, osobne sa zastavíme v Dolnej Strede pri Seredi pri čiernom epitafe na jeho hrobe, a bude prvý, komu túto zvesť oznámime. Pokloníme sa jeho svetlej pamiatke, a poďakujeme mu za inšpiráciu, ktorá nás v Slovenskom krase - na povrchu i v podzemí - vždy sprevádzala. Ak sa tak nestane, určite to namiesto nás dokáže niekto iný, a verím, že si aj on nájde cestu k pôvodcovi túžby, myšlienky i začiatku. - - - Internetový portál www.osobnosti.sk o Jánovi Majkovi uvádza nasledovné údaje: Ján Majko jaskyniar, objaviteľ jaskyne Domica * 17.09.1900 Dolná Streda (dnes časť Serede) † 29.12.1985 Trnava vzdelanie 1912 ukončil základné vzdelanie v Dolnej Strede životopis Pôsobenie 1912 - 1920, 1937 - 1945 pracoval ako poľnohospodársky robotník na viacerých miestach 1923 - 1936 príslušník pohraničnej stráže 1945 - 1963 pôsobil v rôznych podnikoch cestovného ruchu Zásluhy 1926 objavil jaskyňu Domica, ktorá sa nachádza na južnom okraji Silickej planiny v nadmorskej výške 339 metrov. Ako príslušník pohraničnej stráže spolu s pražskými skautmi preskúmal dno dávno známej Starej Domice, odkiaľ sa dostal hlbokou priepasťou do novej chodby dlhej asi 15 metrov. Po zhodnotení všetkých dovtedy známych poznatkov o okolí našiel 3. októbra jeden zo štyroch prirodzených vchodov jaskynného systému, čím sa potvrdila existencia mohutných podzemných priestorov medzi jaskyňou Baradla v Maďarskej republike a Čertovou dierou v SR, v celkovej dĺžke 21 km (dnes už vyše 26 km). Dostal sa do priestorov terajšieho Majkovho dómu. Vtedy preskúmal s ďalšími členmi aj podzemný tok rieky Styx a Panenskú chodbu. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929. O tri roky neskôr sa z kvapľovej výzdoby mohli tešiť aj turisti. Jaskyňa Domica má niekoľko priestorov, siení alebo chodieb s osobitným pomenovaním. Najväčšia sieň jaskyne, nazvaná podľa jej objaviteľa, je vysoká 20 m, široká 30 a dlhá 80m. Do Majkovej siene sa schádzajú všetky chodby. Najpôsobivejšou časťou priestoru sú kaskádové vodopády zvané Rímske kúpele, cez ktoré preteká riečka Styx. Práve po tomto vodnom toku sa na dĺžke 150 m plavia návštevníci a z diaľky tak obdivujú bohaté jaskynné záclony a drapérie. Najkrajšou časťou jaskyne je Dóm indických pagod. Svoje pomenovanie dostal podľa veľkého počtu stalagmitov, pripomínajúcich indické pagody. Ďalšie priestory so zaujímavou výzdobou a nevšedným tvarovaním nesú názvy Dóm mystérií, Hrnčiareň, Panenská chodba, Jazierko šťastia, či Prales. Kvaple nepriťahujú len rozmanitosťou svojich tvarov, ale aj hrou farieb. Minerály prítomné vo vápencovom masíve sa okysličujú a sfarbujú kvaple. Vďaka železu dostávajú odtiene žltej, ružovej až červenej farby, mangán ich sfarbuje na šedo, modro-šedo až čierno. Čisto biele kvaple obsahujú len uhličitan vápenatý - kalcit. Zvláštnosťou jaskyne Domica je hojný výskyt netopierov. V podzemných priestoroch jaskyne sa ich nachádza asi 1500 a podľa odborníkov ide o 16 druhov. Okrem toho je Domica dôležitá pre archeológov, pretože sa v nej nachádza najvýznamnejšie nálezisko bukovo-horskej kultúry spred asi štyri tisíc rokov. Na viacerých miestach sa našli kolové jamy obytných objektov a ohniská, vyše 200 zrekonštruovaných nádob z črepov, kamenné sekery, kliny, kamenné nože a škrabadlá. Jaskyňa Domica bola 5. decembra 1995 v Berlíne zapísaná do zoznamu svetového dedičstva ako súčasť slovensko-maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu. Klasickú metodiku z Demänovskej doliny - ponory a neskôr i vyvieračky - uplatnil Majko aj v Slovenskom krase. Ako prvý začal napr. s prolongáciou reliktných šácht. Úspechy žal na všetkých frontoch. Boli však vykúpené nenormálnou otročinou. S vedomím toho, aké boli vtedajšie možnosti, odborníci dnes s nesmiernou úctou hľadia na jeho sondy. Objavil vstupné partie do veľkých jaskynných sústav prípadne ich subsystémov. Hádam najbližšie k rozlúšteniu niektorej z nich bol v prípade Domice. Všetko ostatné zostalo z rôznych dôvodov nedokončené. Srdce planiny zostalo neodhalené. Neskôr sa zaslúžil o objavy viacerých archeologických a paleontologických nálezov v slovenských jaskyniach. V 50. rokoch 20. storočia sa spolu s dr. Jurajom Bártom a Deziderom Horvátom zaslúžil o výskum náhodne objavených jaskýň v blízkosti nitrianskej kalvárie - Jaskyne v Stračej ceste dlhej asi 50 m a Jaskyne pod vrcholom Kalvárie. Kalvária je malou oázou prirodzenej, málo narušenej vegetácie priamo v husto osídlenom intraviláne Nitry, podobného prírodného významu ako Lupka alebo Zoborská lesostep v Zoborských vrchoch. Pocty - Najväčšia sieň jaskyne Domica nesie jeho meno - Majkova sieň - V Dolnej Strede je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej sa nachádza aj jeho pamätná tabuľa. - 1997 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo príležitostnú známku série Krásy našej vlasti s námetom jaskýň: Jaskyňa Domica - 6 Sk, ktorá pripomína najkrajšie a najvýznamnejšie jaskyne Slovenského krasu. Autorom výtvarného návrhu emisie a súčasne aj rytcom známok je akad. maliar Martin Činovský. tvorba

Publikačná činnosť Vyše 30 článkov so speleologickou problematikou. bibliografia Lalkovič, Marcel: Ján Majko. Životné osudy jaskyniara. Liptovský Mikuláš, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva 2001 (vydané pri príležitosti 100. výročia narodenia) Ujček, Bohuš: Majko a jeho ľadové domy. In: Slovenská republika. - Roč. 2, č. 128 (3.6.1995) s.12-13 Macko, Dušan: Ulica a pamätná tabuľa Jána Majku v Dolnej Strede. In: Aragonit č. 2/1997, s. 38-39.

články linky www.majko.sk Staršie články o osobnosti: Majko

Zdroj: Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1979; www.drienka.netkosice.sk; www.telecom.sk; spracovala: Viola Tóthová


Fotogaléria k článku:





Zobraziť všetky fotografie
 Gabriel Lešinský: " originálne náradie Jána Majku sme objavili v jednej z jaskýň. Stále ho používame a je to pre nás cťou i povzbudením v ďalšej speleologickej činnosti."
Popis: Gabriel Lešinský: " originálne náradie Jána Majku sme objavili v jednej z jaskýň. Stále ho používame a je to pre nás cťou i povzbudením v ďalšej speleologickej činnosti."







 Ján Majko - dobová  fotografia
Popis: Ján Majko - dobová fotografia







































 Pohreb Jána Majku, Slovenského speleológa, ktorý zomrel koncom roku  1985 v Dolnej Strede. Tam ja aj pochovaný.
Popis: Pohreb Jána Majku, Slovenského speleológa, ktorý zomrel koncom roku 1985 v Dolnej Strede. Tam ja aj pochovaný.









Skryť všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
Registrovaný Carmen Delinčáková Carmen Delinčáková | 12-09-2012 23:22:54
Veľmi krásny článok, z ktorého som si dovolila čerpať pri vytvorení životopisu Jána Majka. Ak všetko dobre dopadne a naša škola získa možnosť zapožičať si názov školy po tomto úžasnom objaviteľovi, bude nám cťou, keď budete pri tom. Ďakujem za informácie
Miloš Majko | 23-09-2010 23:15:28
Dalsi zo serverov ceskych jaskyniarov: http://francimus.webnode.com/news/speleobulvar-23-/
Miloš Majko | 23-09-2010 11:51:42
Slovenská speleologická spoločnosť na svojej oficiálnej stránke sa podujatiu venovala: http://www.sss.sk/s.php
Miloš Majko | 22-09-2010 15:11:06
Taktiež na stranke jaskynierov z Ružomberku: http://www.speleork.sk/en/forum
Miloš Majko | 22-09-2010 15:08:29
Sprava o tejto udalosti objavila aj v zahraniči a to na oficialnej stranke Českej speleologickej spoločnosti: http://www.speleo.cz/article.asp?nArticleID=542&nLanguageID=1
anonym | 21-09-2010 12:30:53
Jaskyne sú nádherné rada tam chodím je tam čerstvý vzduch pre srdciarov jedinečný relax.A pekná prehliadka za jaskyne musíme podakovat aj matke prírode.
Gabriel Lešinský | 20-09-2010 22:42:45
Áno, to čo starý pán Majko dokázal vo vtedajších podmienkach je nanajvýš obdivuhodné. Pozdravujem. G
Robo | 20-09-2010 22:28:04
Užasne *yes*
Gabriel Lešinský | 20-09-2010 21:20:42
Sem tam sa parafrázuje veta klasika Hellera v tom zmysle, že ľudia, ktorí podľahli jaskyniam, sa oddávajú podvedomej túžbe vrátiť sa do matkinho lona:-) V Každom prípade znamenajú pre nás nesmierne veľa. I ľudia, ktorí boli pre nás vzormi. Keď ste uviedli, že ste boli vari už v každej jaskyni na Slovensku, trochu som sa zháčil, lebo ich je už okolo 6000 :-) Samozrejme, mali ste na mysli tie turisticky sprístupnené. Ďakujem Vám za reakciu a pekne pozdravujem. G
Katarína Jakubcová | 20-09-2010 21:12:21
Milujeme jaskyne. Okrem jednej sme boli na Slovensku už v každej. Boli sme aj v iných štátoch v jaskyniach, ale naše sa mi zatiaľ páčia najviac.Rada som si prečítala niečo z histórie a pripomenula si aké sú jaskyne tajuplné a zároveň také nádherné. *yes* *yes* *yes*

Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.

Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
Komentársmutok 11-02-2020 12:40:12:
Tragická dopravná nehoda medzi obcou Šintava a Šoporňa - AKTUALIZOVANÉ
KomentárPolícia Začala trestné stíhanie za zločin v kauze predaja rybníkov v P.Bystrici 08-10-2019 17:02:12:
Sereďskí rybári lovia opäť vo svojom revíri
KomentárPravda je len jedna 03-10-2019 17:26:08:
7. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Dolnej Strede dňa 3.júla 2019
Komentáranabela 26-09-2019 14:01:27:
Adrian Macho sa oficiálne ujal vedenia obce Šoporňa
KomentárSVD1 14-09-2019 20:22:21:
" V hudbe vyjadrujem svoje pocity "
Komentárveru 01-09-2019 17:42:35:
Z času na čas si zafajčil marihuanu, ktorú si sám dopestoval v dome vo Váhovciach
Komentárs.i.n. 30-08-2019 22:01:20:
Pripomeňme si hrdinov Slovenského národného povstania zo Serede
Komentáranonym 30-08-2019 19:54:00:
"Doteraz som sa nedožil výsledku zo strany MsU, poslancov MsZ v Seredi" - píše občan Serede
KomentárMiloš Majko 30-08-2019 12:57:35:
Prípad Jankovská nie je o stanovisku polície či právoplatnom rozsudku. Je o etike a morálke.
KomentárBlablablaha 29-08-2019 13:39:44:
Vláda schválila návrh nového zákona o občianskych preukazoch
Komentárivan 29-08-2019 11:08:33:
Seniorku v Trnave podvodníci nedostali. Legenda "vnuk".
Komentáruž pred 10 rokmi 29-08-2019 05:22:58:
Trnavská župa začína s rekonštrukciu Krajinského mosta v Piešťanoch a úseku cesty Podbranč - Myjava
Komentárteraz je 28-08-2019 08:18:20:
Obžalovanému starostovi Machovi pred prokurátorkou a sudcom do reči veľmi nebolo. Čo sa dozvieme na pojednávaní zajtra?
Komentárto nevymyslíš 27-08-2019 20:32:27:
Ministerka vnútra vymenovala nového prezidenta HaZZ
KomentárBaba Vanga 27-08-2019 17:15:31:
" Takže, aké riešenie sa núka, aby sme neprešľapovali na tej našej povestnej križovatke, kde nám zabíjajú štát ?" - píše Pavol Varga
Komentárpotecha 25-08-2019 13:41:57:
MFK Zvolen - ŠKF iClinic Sereď 0 : 2 (0 : 1)

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign