Busta F.Kubača

V septembrovom čísle SN bol zverejnený otvorený list ZO KSS a Zväzu protifašistických bojovníkov v Seredi, adresovaný primátorovi mesta Sereď. S jeho celým obsahom má možnosť oboznámiť sa každý, kto SN číta v elektronickej či printovej podobe. V ňom sa zástupcovia týchto organizácií domáhajú napraviť krivdu, ktorá sa stala tým, že krátko po 17. novembri ´89 bola odstránená busta F.Kubača a to jeho navrátením na pôvodné miesto. Pritom sa argumentuje jeho zásluhami v boji proti vykorisťovaniu za I. ČSR a v II. svetovej vojne. Aj na Slovensku dobre poznáme české porekadlo „co je psáno, to je dáno“. A o súdruhovi Kubačovi bolo toho napísané dosť. Ale všetko bolo napísané len za éry, kedy bola v Ústave ČSSR zabetónovaná nedotknuteľná moc komunistov. Lenže na jeho pôsobenie a jeho aktivity, kedy bol náš rodák s.Kubač pri moci, som si vypočul dosť rôznych, nie práve lichotivých historiek od jeho vrstovníkov. Tí ale nezdieľali rovnaký názor ako on. A neboli to žiadni kapitalisti či vykorisťovatelia, proti ktorým bojoval. Boli to prostí, jednoduchí a väčšinou chudobní ľudia. Dovolávať sa svedectiev týchto ľudí je dnes dosť ťažké, nakoľko z nich nežije takmer nikto. Preto nechcem použiť ich svedectvá ako argumenty, ktoré by s.Kubača určite nechválili. Stačí ak nazrieme do životopisu toľko oplakávaného rodáka. Vyučil sa obuvníckemu remeslu vo Viedni a pri tomto „vzdelaní“ aj zostal. (V ňom si asi v rodnej strane vzali jeho nasledovníci vzor, lebo niekoľko rokov po ňom, sme mali rovnako vplyvného (ak nie aj viac) remeselníka. Pre zmenu to bol krajčír. A dnes vieme kam to dotiahol. Podpísal sa pod pozývací list pre spojenecké vojská Varšavskej zmluvy, ktoré sa potom nevedeli 21r. vrátiť domov). Ale nikde v materiáloch o ňom sa nehovorí o doplnení šusterského vzdelania. A to, povedal by som, bolo dosť málo na to, aby zastával takú dôležitú funkciu, ako predseda SNR (1951-1958). A práve ku tomuto obdobiu sa žiaľ, viažu udalosti, ktoré nie len že nemajú s demokraciou a slobodou nič spoločné, ale boli to udalosti, ktoré boli sprevádzané početnými perzekúciami, vymyslenými obvineniami, žalárovaním a v mnohých prípadoch až smrťou nevinných ľudí. Stačí nahliadnuť do archívov či súdnych spisov jedného z najčiernejších období našich dejín. A vtedy bol pri moci práve súdruh F. Kubač. Ťažko si predstaviť, že o tomto dianí nevedel nič. Je na zváženie, či ponechať súčasný status quo, alebo otvárať túto traumatizujúcu kauzu. Jeden pomník s.Kubač v Seredi má. Sú to ruiny po bývalej Ni hute a haldy lúženca, ktoré tu pôsobia ako ekologická záťaž. To by malo byť dostatočným mementom pre súčsníkov. Nepodpísaní pisatelia otvoreného listu argumentujú nelegálnym odstránením Kubačovej busty. Pýtam sa, pomník legionára, ktorý stál na dnešnom Nám. republiky, odkráčal (nevedno kam) z večera do rána sám?? Len pripomeniem, že sa tak stalo práve vtedy, kedy nás KSČ aj so s.Kubačom viedla ku svetlejším zajtrajškom. Pritom tento pomník dali postaviť občania mesta Sereď, kedy toto mestečko počítalo niečo okolo 5 tis. obyvateľov. Aj ten patrí do histórie Serede. A ako naložili vládnúci komunisti s pomníkom venovaným obetiam I. svetovej vojny? Vtedy, po jej skončení, sa domov nevrátilo až 280 obyvateľov Serede. Musel uhnúť betónovému bezduchému bumerangu, ktorý hlása slávu Sovietskej armáde, ktorá nás prišla oslobodiť. A to hneď až dva krát. Táto skutočnosť sa neviaže k histórii nášho mesta? Nevydávajte preto prosím, súdruhovia, Vašu mienku za verejnú. Tá sa, ako viem, od tej Vašej predsa len odlišuje. Na záver chcem vyjadriť podporu Vašej snahe, dostať Kubačovu bustu z depozitára. Prosím, vezmite si ju do svojej „modlitebne“ ! P.S. O zverejnenie tohto článku ako reakciu na otvorený list primátorovi Serede, som požiadal aj redakciu SN.