Boj RegioJetu s dotovaným štátnym dopravcom je v skorumpovanom štáte prakticky nereálny

Netuším, či Radim Jančura odchod z hlavnej železničnej trate na Slovensku myslí vážne, alebo nie. Ak áno, tak na to v súčasnosti nedoplatí on. Firma RegioJet vzhľadom na podmienky nebude pri tomto produkte generovať stratu, ktorú je nepochybne potrebné vykryť z iných aktivít.  Koho je teda problémom, že tento dopravca chce opustiť najvyťaženejšiu a najlukratívnejšiu trať na Slovensku?

Sú tisíce ľudí, ktorí túto zmenu nepostrehnú o nič viac, ako samotný príchod RegioJetu na Slovensko. Jednoducho by sa ich nedotklo ani to, keby sa železnice vrátili k vozňom s drevenými lavicami ťahanými konským záprahom. Sú tu však desiatky tisíc ľudí na pravidelnú, až dennú prepravu vlakmi odkázaných, aby prežili oni a ich rodiny. Vládna limuzína s ochrankou totiž nie je pre každého z nás.

Odchod tohto na pomery nielen Slovenska významného prepravcu poškodí v prvom rade samotných cestujúcich. Po prvé nebudú mať alternatívu vo vlakovej preprave a po druhé bez nevyhnutnej konkurencie sa vývoj na trhu zablokuje. Samozrejme len dočasne a to dovtedy, pokým občania pochopia, že presadzovanie osobných ambícií v politike volenými zástupcami na úkor občanov, nakoniec vždy vedie k neriešiteľným problémom a stagnácii vo vývoji. Dopredu (vo funkciách a príjmoch) sa posúvajú totiž iba tí volení politici.

RegioJet na Slovensko priniesol to, čo v minulosti v leteckej doprave  SkyEurope. V prvom rade ukázal ľuďom, že cestovať sa v 21. storočí dá aj inak, ako vo vozňoch z osemdesiatych rokov storočia minulého a že servis pre zákazníka štandardný vo vyspelých krajinách od Slovenska na západ, môže byť realitou aj u nás. Radim Jančura dokázal, že je možné postaviť sa aj skorumpovaným politikom - korupcia má totiž viacej tvárí, ako len dvadsať dekov šunkového salámu starou babkou podstrčeného lekárovi pred vyšetrením nachladnutého močového mechúra. 

Nenahovárajme si, že firme RegioJet nejde o peniaze. Ale ani to neodsudzujme a nekritizujme! Je to normálne a prirodzené, účelom podnikania v trhovom mechanizme je totiž tvorba zisku. Kto z vás čitateľov chce toto kritizovať nech si najskôr odpovie na otázku, koľko hodín z pracovnej doby robí pre niekoho zadarmo bez nároku na odmenu za vykonanú prácu. A pre úplnosť, koľko hodín z pracovnej doby robí pre štát. 

Nekritizoval by som teda fakt, že súkromnej firme ide o zárobok, ale vyhodnocoval by som, akým spôsobom zarába, koľko investuje a koľko je ochotná na zisk čakať. A porovnával by som to objektívne u súkromného prepravcu (prípadne všeobecne v podnikaní) a u jeho "konkurencie" štátneho dopravcu. U RegioJetu sú to milióny v investíciách zo svojich peňazí, dlhodobé podnikanie s minimom riaditeľov, sekretárok, manažérov a iných "príživníkov", kdežto u štátneho prepravcu s generálnym riaditeľstvom plným úradníkov, vysokými platmi, odmenami, zlatými padákmi a pre ľudí starými vozňami a nulovým servisom. No a tým najdôležitejším - všetkým plateným z peňazí občanov.

Pri rozmemení si vecí na drobné a nahliadnutí do pozadia človek príde na to, kde je "pes zakopaný" a o čo komu ide.

Takže, ako ďalej?

Myslím si, že odchod RegioJetu poškodí v prvom rade cestujúcim, v druhom premiérovi Ficovi a paradoxne aj  "národovcovi" Andrejovi Dankovi a v rade neposlednom krajine a jej menu vo svete. Hráme sa na hrdinov tam, kde by sme mali byť radi, že niekto má záujem podnikať. Podmienky na podnikanie sú totiž v krajine v korupcii vyhodnotenej za druhú najhoršiu na svete naozaj veľmi zlé. Jančura to skúsil a chcel zmeniť. To, že sa mu to nepodarilo nie je jeho zlou známkou, ale vizitkou Slovenska. Bojovať totiž proti systému pri apatii väčšiny ľudí je niečo podobné, ako zápasiť v hľadisku síce proti podvodníkovi, zákernému zlodejovi a kriminálnikovi, no o dve váhové kategórie silnejšiemu s tým, že rozhodcov platí protivník a ešte aj v obecenstve má pozvaných komparzistov, ktorým buď je jedno, ako zápas dopadne (nerozumejú mu a nezaujíma ich), alebo na výsledku zápasu sú priamo zainteresovaní v prospech protistrany. To sú zápasy, ktoré sa nevyhrávajú silou a možno už nie ani rozumom a právom, ale čakaním na chyby súpera a jeho nenažratosťou. A to nielen v tomto konkrétnom prípade.

Slovensko, resp. politici by veľmi rýchlo mali upustiť od nezmyselnej demagógie a presadzovania vlastných politických cieľov za peniaze občanov, mali by výrazne uvolniť trh, obmedziť vplyv štátu a na trhu sa dať šancu o "pobitie sa" nielen RegioJetu a  Leo Expresu, ale aj ďalším dopravcom. To je cesta k úspechu, kvalitným službám za dobré ceny a k spokojnosti cestujúcich, teda nás občanov.

A som si istý, že na záver ani nemusím pripomínať, že diskriminácia cez falošné a nespravodlivé dotácie jedincov je skutočnou cestou do pekla, lebo takto nám budú nielen vládnuť, ale aj voziť nás neschopáci, ktorí bez dotácií (teda peňazí ktoré nikdy oni nezarobili), by jedine ak pokapali od hladu...