Biele príbehy Miroslava Danaja

Vo štvrtok 17. októbra 2013 sme sa zúčastnili zaujímavého a podnetného literárneho stretnutia. Bolo to hudobno-slovné pásmo o literatúre, ranách a ránach spojené s prezentáciou knihy vynikajúceho chirurga prof. Miroslava Danaja, ktorá má názov Rátanie rán. Akcia sa konala v Zrkadlovej sieni Divadla Jána Palárika v Trnave a organizovalo ju Divadlo Jána Palárika, Klub priateľov Trnavy a Knižnica Juraja Fándlyho.

            Úlohy moderátora sa zhostil vedúci Kancelárie primátora Trnavy, Ing. Pavol Tomašovič, ktorý sa tiež venuje literárnej tvorbe. Jeho úvahy sa s úvahami Miroslava Danaja vynikajúco dopĺňali. Spoločne sa zamýšľali nad písaním „bielych príbehov“. Ako povedal Miroslav Danaj, biela je farbou lekárov, ale tiež znakom nevinnosti a čistoty. Pavol Tomašovič dodal, že Miroslav Danaj bielu zapĺňa príbehmi, je pre neho výzvou v literatúre i v medicíne a darí sa mu to veľmi dobre, pretože biela nesklame. Miroslav Danaj sa vyznal z toho, že sa snaží vo svojich príbehoch, úvahách i básňach zachytiť krehkosť človeka. Človeka vidí vo všetkom snažení. Všetkých nás raz dobehnú naše vlastné dni, a pretože život je dočasný, mali by sme počas neho vydať zo seba všetko naj, naj. Pavol Tomašovič sa zamýšľal nad slovnou hrou: Noc i ráno. Ráno a rany. Ráno i rátanie rán? Potom položil Miroslavovi Danajovi otázku, či sa dajú rany vôbec rátať.  Odpoveď bola, že matematicky to ide pomerne ľahko, no prakticky to už také jednoduché nie je. V každom prípade, jedna bolesť vyryje do človeka väčšiu stopu ako tisíc radostí. Je však nesmierne dôležité dívať sa na svet s optimizmom, nádejou a snažiť sa o predĺženie života človeka. Pavol Tomašovič to skomentoval slovami: „Lekár je na to, aby liečil, Boh na to, aby uzdravoval.“

            O výborný prednes ukážok z prozaických a poetických textov Miroslava Danaja sa postarala Lucia Rakúsová. Texty boli nielen hĺbavé a hlboko ľudské, ale miestami i veselé. Dobre sme sa pobavili napríklad na krátkom príbehu o pacientke, ktorej zamestnaním bola komunikácia po telefóne na erotickej linke.

            Hudobné vstupy sa niesli v blues-rockovom duchu. Hudobníci Peter „Bonzo“ Radványi, Mike Kramár a Marián Remenár večer skutočne spestrili a vytvorili vynikajúcu atmosféru. Na chvíľu sa tiež zapojili do rozprávania o literatúre. Pavol Tomašovič sa obrátil na Petra Radványiho s otázkou, aké sú jeho rána. Dostal pohotovú odpoveď, že je to podľa toho, kedy vstane a či je nútený vstať. Následne zaznela skladba Drinking blues, o človeku, ktorého ráno nesie k tomu, čomu nie je schopný vzdorovať. Potom sa k slovu dostal i Marián Remenár, ktorý hovoril o tom, ako sa stal bubeník literárnou postavou v knižke Miroslava Danaja V pohode, dá sa. Pavol Tomašovič upozornil na poviedku Nepriateľ v knihe Rátanie rán, v ktorej sa tiež môžu spoznať viacerí hudobníci. Nálada medzi účinkujúcimi i v publiku bola veľmi dobrá. Miroslav Danaj o tom povedal: „Dnes je to krásna chvíľa, zajtra to bude história.“ Pavol Tomašovič prirovnal Miroslava Danaja k Umbertovi Ecovi, ktorý síce rád fabuluje, ale svoje písanie vždy stavia na historických faktoch.

            Slova sa ujal básnik a prozaik a predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik. Povedal: „Som rád, že vidím živý literárny večer. Postoj, chvíľa!“ Zablahoželal Miroslavovi Danajovi v mene Spolku, do ktorého bol len nedávno prijatý  a slávnostne mu odovzdal členský preukaz. Poznamenal, že lekári vedia povedať veľa o živote, a preto sú mnohí z nich  výbornými spisovateľmi. Na Slovensku to boli napríklad takí literáti ako Zechenter-Laskomerský, Jégé či Kukučín.  Miroslav Bielik potom odovzdal členský preukaz Spolku slovenských spisovateľov aj Pavlovi Tomašovičovi.

            Blížil sa koniec programu. Pavol Tomašovič povedal, že v úvode bola reč o bielej a na záver prichádza na rad zrátanie. Ešte raz zhrnul pekné myšlienky, ktoré na prezentácii zazneli. Miroslav Danaj sa srdečne poďakoval svojim príbuzným, pacientom, sponzorom, Miroslavovi Bielikovi i ostatným hosťom. Dostal množstvo kvetinových darov a dlhý čas sa venoval podpisovaniu svojich knižiek, ktoré si prítomní mohli zakúpiť. Pripravené bolo i bohaté občerstvenie a bol čas na družné rozhovory.

            Domov sme odchádzali so zakúpenou knižkou a s množstvom príjemných zážitkov.

x x x

            Prof. MUDr. Miroslav Danaj, CSc. sa narodil 1. 1. 1946 v Dolnej Strede, neďaleko Serede. Pracuje ako prednosta chirurgickej kliniky FN v Trnave. Popri náročnej práci sa už mnoho rokov zaujíma okrem pedagogickej činnosti aj o literatúru. Doteraz mu vyšlo päť kníh:

Niečím ťa možno liečim (2008), Roztratená nahota (2009), Onaqjšia káva (2010), V pohode, dá sa (2011), Smiem si prisadnúť (2012). Z medicínskej problematiky mu vyšlo tiež viac odborných publikácií.

                                                                                                                                                                                                              Mgr. Ružena Šípková + foto, Mgr. Miroslav Košťany