Bez práva a spravodlivosti štát nie je štátom

Až nepochopiteľná arogancia k právu a spravodlivosti sa ozýva stále od veľkého množstva ľudí hrdo sa nazývajúcich občania a občanov, hovoriacich si ľudia. Toto možno trošku nezvyčajné spojenie používam zámerne. Vysvetlím...

Už tomu je prakticky 20 rokov, čo sa štátna moc dopustila ničím neospravedlniteľného teroristického činu na vlastnom občanovi.  Podľa vyjadrení dôstojníkov vtedajšej tajnej služby, táto s vedomím nielen jej,  ale aj vedenia štátu do zahraničia zavliekla občana a následne s jej vedomím  bol zavraždený - zaživa upálený ďalší občan, dokonca policajt.

Osobne sa tieto beštiálne činy vlastne väčšiny ľudí netýkajú. A tak sa teda väčšina aj správa. Nie je to výnimočné ani v iných veciach. Viem o čom píšem, stretávam sa s týmto postojom denne. Keď niečo riešime verejne a to aj vo verejnom záujme, aktivizácia väčšieho množstva ľudí je minimálna. No až do momentu, kým sa problém skutočne nedotkne niektorého z občanov. Následne sú to e-maily, stretnutia a snaha vec riešiť.

Znamená to teda, že osobnú krivdu vnímame oveľa citlivejšie, ako všeobecnú. Bolo by to pochopiteľné, keby spoločnosť neznecitlivela voči krivdám verejným úplne. A to sa žiaľ deje.

Osobná skúsenosť je však vždy niečím, čo človeku nadobro otvorí oči.

17. júna 2016  nájomný podpalač  Tomáš Anda na objednávku zatiaľ nestotožnenej osoby (jej meno pozná, no orgánom činným v trestnom konaní ho neprezradil, čo im nevadilo)   našej rodine podpálil auto. Totálna škoda na aute, ktoré bolo ešte v záruke s NULOVOU náhradou a s vyšetrovaním na úrovni, ako keby  klincom prešiel jedny dvere. A aj v tomto prípade nespochybnitelne nešlo o jedného mentálneho zblúdenca, ale pri objednávateľovi, sprostredkovateľovi, vodičovi a vykonávateľovi - teda už podľa klasifikácie zo zákona o tzv. organizovanú zločineckú skupinu.  Spravodlivosť  teda ani v tomto zákernom a podlom čine  cestu k potrestaniu skutočného vinníka nenašla. Rodina zostala bez auta, s totálnou škodou a štát (moc) zastúpený  dobre platenými orgánmi sa nám  VEREJNE  vysmial do tváre. Líši sa svojou podstatou až tak veľmi jeden prípad od druhého? 

Priatelia, zákon nerovná sa spravodlivosť. Spravodlivosť je to, čo raz prísť musí. Keďže nie som veriaci, dovolím si ju vyžadovať od štátu, teda od tých, ktorí štát a právo reprezentujú a vykonávajú. A preto tvrdím, že  ako je nevyhnutné identifikovať skutočného objednávateľa podpálenia môjho auta, tak je nevyhnutné prstom ukázať na objednávateľa zavlečenia Kováča ml. do zahraničia a objednávateľa vraždy Róberta Remiáša.  A následne ich za tieto teroristické činy potrestať.  ... aby sme sa konečne mohli nazvať právnym štátom.