Bársony: V samosprávach je kľúč k riešeniu problémov

Hoci Kunova Teplica vyzerá na prvý pohľad veľmi pokojne, na obec so 700 obyvateľmi, z ktorých je takmer 60 % Rómov, je tu aktivít neúrekom. Starosta obce Michal Bársony by ich však uvítal oveľa viacej. Do funkcie nastupoval v januári 2011 s predstavou, že sa mu podarí zlepšiť hlavne zamestnávanie. O tom, že najprv bude musieť dokazovať celému Slovensku, že na to má, sa mu ani nesnívalo.

„Prekvapili ma všetky tie útoky na rómskych starostov a poslancov, ktoré sa objavili v médiách. Prekvapili ma nielen novinári, ktorí vyhľadávali škandály, ale za tými starostami ako som ja – s vysokou školou – neprišli, ale predovšetkým politici,“ hovorí Bársony a spomína na stretnutie s expremiérkou Radičovou. „Nenachádzal som slov, keď nám začala hroziť kontrolami a hovoriť o tom, že sa musíme vzdelávať, že musíme vedieť čítať a písať,“ loví v pamäti. „Všetci nás chceli vzdelávať, školiť, starať sa o nás. A čo sa stalo? Nič. Tak ako sa bublina nafúkla, tak aj spľasla.“

„Za dva roky sme tu mali len jedinú návštevu z Úradu splnomocnenca aj to po mojom osobnom stretnutí s pracovníkom kancelárie v Košiciach, inak sa o nás nikto nezaujímal, nekontaktoval nás. To mal byť ten záujem, tá pomoc, s ktorým Úrad na začiatku prišiel…“ Podobne to bolo podľa jeho slov aj so ZMOS-om, ktorý v tejto oblasti zlyhal na celej čiare.

Napriek tomu starosta Kunovej Teplice – tak ako aj iní rómski starostovia – nečakal kým príde pomoc a ani si žiadne vyčkávanie nemohol dovoliť. Spadol z jedného dňa na druhý do množstva problémov, s ktorými malé obce zápasia vo všeobecnosti. Dlhy, nezamestnanosť, problémy s bývaním, nízka vzdelanostna úroveň obyvateľstva.

Najprv bolo treba dotiahnuť projekt výstavby nízkoštandardných bytov, ktorý bol síce schválený ale samotnej realizácii predchádzalo ešte množstvo práce. V prvej etape postavili v obci 12 bytov. Tie čakajú na odovzdanie v septembri t.r. Chýba už len napojenie na elektrické rozvody. Ďalších 8 bytov sa začne stavať ešte na jeseň t.r. Tým by sa vyriešila situácia s bývaním pre väčšinu rómskych obyvateľov v obci. „Dôležité je, že prvých 12 rodín bude už na jeseň bývať v novom. Momentálne žijú v tzv. kaštieli bez vody a elektriny, čo je už neúnosné,“ konštatuje.

Na výstavbu bytov dostala obec dotáciu z Ministerstva výstavby, 5% podiel obce riešili pôžičkou 91 000 eur, ktorú obec spláca. Nové bývanie rodiny, ktoré sú v hmotnej núdzi, podľa starostu, veľmi nezaťaží. Ako hovorí, dostanú 90 eur ako príspevok na bývanie a poplatky za energie, odvoz odpadu a iné by mali predstavovať okolo 50 eur, takže spolu budú platiť okolo 140 eur, čo je pre tieto rodiny prijateľné.

Okrem bytov sa pripravujú aj na realizáciu ďalšieho projektu. Tým je modernizácia centra obce, na ktorý získali príspevok 130 000 eur z Ministerstva životného prostredia. „Celé námestie obce získa úplne nový vzhľad,“ hovorí Bársony. Námestie by podľa neho malo byť dušou obce, ukážkou jej kultúry a hodnôt, ktoré uznáva. Verí, že tak, ako si tunajší obyvatelia dokážu chrániť svoje prostredie v súčasnosti, že s upraveným námestím sa ešte viac zlepší ich vzťah k obci.

„Viete, my tu ani dnes nemáme žiadne problémy s kriminalitou. Maximálne 2-3x do roka tu riešime nejaké drobné prehrešky voči spolunažívaniu, ale inak je spolunažívanie v obci dobré,“ zdôrazňuje starosta. V rámci prevencie počas jesenných a zimných mesiacov obec nasadzuje aj 2-4 členné hliadky v rámci aktivačných prác, ktoré dohliadajú na poriadok v obci.

Najviac ho trápi vysoká nezamestnanosť. „Roboty je tu dosť a vždy bolo, len akosi nie je ju odkiaľ financovať,“ konštatuje. Obec podľa jeho slov vlastní veľké rozlohy pôdy, ktorú treba udržiavať, kosiť, čistiť potoky v obci. Sú to prevažne sezónne práce. Tie obec zabezpečuje zatiaľ formou aktivačných prác, čo však nie je riešením. Starostu trápi aj to, že časť v pôdy v obci vo vlastníctve tunajších občanov bola prenajatá súkromným vlastníkom z opačného konca republiky. Tunajšie družstvo tak zamestnáva len 2 občanov obce. „Keby sme mali na družstvo nejaké páky, určite by boli aj iné možnosti, takto sa vlastne môžeme len pozerať a byť radi, že s nami spolupracujú,“ hovorí.

Najviac nezamestnaných pribudlo, keď SMZ (Slovenské magnezitové závody), ktoré zamestnávali 1500 ľudí zo širokého okolia, zrušili výrobu a dnes tam pracuje len niečo vyše stovky ľudí. „Už druhý rok sa usilujeme o realizáciu projektu obecného sociálneho podniku, máme ja nejaké kontakty, ale stále ho nevieme odštartovať. Počas uplynulých 2 rokov sme na ňom aktívne spolupracovali s Národným inštitútom rozvoja práce a sociálnej komunikácie (NIRPA). Dúfame, že sa konečne nájde podpora na to, aby sme ho začali realizovať,“ vyjadrí nádej starosta.

Nízka úroveň vzdelávania je to, čo ho trápi ako bývalého pedagóga, najviac. „Tunajší Rómovia majú len základné vzdelanie. Chceli sme ich podporiť vytvorením tried strednej odbornej školy z Kežmarku, ale keď zistili, že deti budú musieť sedieť v škole a nemôžu byť na aktivačných prácach a neprinesú pre rodinu peniaze, hneď odmietli. A to vidím ako vážny problém pre zvyšovanie vzdelávania Rómov. Ako prvok, ktorý je chorý, ale je v systéme, a je potrebné ho čo najskôr odstrániť, ak chceme hovoriť o lepších podmienkach pre vzdelávanie,“ zdôvodňuje. Verí, že projekt sa podarí odštartovať budúc rok. Čo zatiaľ funguje veľmi dobre, to je spolupráca so základnými školami v Plešivci a Štítniku. „Sme v stálom kontakte so školami, máme spoločné stretnutia, dostávame informácie zo škôl hneď, len čo sa vyskytne prípad záškoláctva, a okamžite to riešime,“ hovorí. Bol by rád, keby sa mu na tieto činnosti podarilo získať podporu z FSR na zamestanie terénneho sociálneho pracovníka, ktorý by podľa jeho názoru, mohol byť veľkou motiváciou pre tunajšiu komunitu.

Vo víre problémov, ktoré sú na programe každý deň, však musí myslieť aj na tie, ktoré občania nevnímajú.

„Starostovia malých obcí sú denne pod gilotínou exekúcií,“ hovorí. To sa ukázalo hlavne tento rok, keď boli krátené podielové dane týmto obciam. V Kunovej Teplici dostali v júni namiesto takmer 11 000 eur, ktoré im patria, len 2800. „A teraz zaplaťte z týchto peňazí učiteľky v MŠ, pracovníkov obecného úradu, odvoz smetia, energie… v prvom momente som nevedel, čo s tým. Zostal som ako obarený. Nakoniec som jednal s SMZ a družstvom, že nám vyplatia poplatky obci vopred, a tak som zabezpečil, že všetci svoje mzdy dostali. Okrem mňa,“ dodáva. Aj tak sa však podľa neho problém nevyriešil, lebo naskočili dlžoby voči dodávateľom energií, vody. „Ak ste starostom v malej obci, kde nemáte možnosť získať ďalšie financie, kde nesídlia firmy, ktoré platia dane, a ste odkázaní len na podielové dane, tak máte vlastne počas celého funkčného obdobia hlavu na gilotíne exekútora,“ konštatuje.

Vzdelaním učiteľ sa však nezaprie. Najväčšiu radosť má z toho, ako sa mení komunikácia v obci. „Agresivita pred dvomi rokmi nebola nijako výnimočná. Ani nekultivované správanie. Ja však tvrdím, že občania sú svojim spôsobom obrazom starostu, a preto sa snažím veľmi trpezlivo každého vypočuť, s každým sa porozprávať, riešiť jeho problémy. To viedlo k tomu, že ľudia sa upokojili, tu nevidíte hádky, zlosť – všetci vedia, že nebudú odmietnutí, keď budú potrebovať,“ hovorí.

Uvedomuje si hlavne to, že od samého začiatku mal podporu hlavne majority, ktorá ho podporila napriek tomu, že v hre bol aj nerómsky kandidát na starostu. „Boli sme dvaja rómski kandidáti, viem, že Rómovia volili môjho protikandidáta. Ale dôležité je, že dnes sú spokojní a pochopili, že keď im niekto platí za zvolenie, že to nie je všetko. Že viacej môžu získať, keď sa budú zaujímať o to, čo pre nich tento človek urobí vo funkcii. Sľuby nie sú všetko, sú len prázdnym tanierom, z ktorého sa nikto nenaje,“ dodáva.

Po predčasných voľbách v marci 2012 ho skupina starostov a primátorov, zástupcov občianskych združení v regióne navrhla na funkciu splnomocnenca vlády SR. „Je mi ľúto, že vláda sa už do marca vyhýba rómskej téme. Domnievam sa, že je dôležité, aby nový splnomocnenec nezabudol, že kľúč k riešeniu problémov Rómov je v samospráve. Odtiaľ sa odvíja väčšina problémov aj ich riešení. Pokiaľ samosprávy nebudú aktívne využívať možnosti, ktoré majú, vnímať Rómov ako občanov svojich obcí a miest, ale len ako nejakú príťaž, o ktorú sa má postarať štát, ktorý sú občanmi druhej kategórie, dovtedy si budeme biť hlavu o múr a tvrdiť, že sa nič nedá.“

Domnieva sa, že presun Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity na východ by bolo dobrým riešením. Avšak odmieta Spišskú Novú Ves. "Úrad by mal podľa mňa sídliť v Košiciach. Je to centrum života na východe s dobrým spojením na všetky lokality a hlavne, bol by v teréne medzi ľuďmi. Lebo tento Úrad, ak bude postavený len na tom, že sa budú písať správy pre šéfstvo, nič nerieši. Pracovníci úradu nemajú byť úradníci pozerajúci sa zhora na problémy občanov, ale ľudia, ktorí bude denne v teréne a hlavne budú v kontakte so samosprávami. Tie najviac potrebujú ich radu, odbornú pomoc, aby sa veci konečne pohli dopredu," tvrdí Bársony.

Fakt, že ani v lokalitách ako je Kunova Teplica nemusia líšky dávať dobrú noc, sú aj ďalšie plány starostu: vybudovanie hospicu pre dlhodobo chorých, ktorý by však musel byť v správe súkromníka alebo nejakej charitatívnej organizácie, či zamestnávanie ľudí cez projekty. Prvých možno 20 ľudí by rád zamestnal v rámci podpory zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, ktorý sa spustí na jeseň a starosta verí, že jeho plány sa vydaria. „Bolo by to úžasné, keby sme mohli dať prácu postupne aspoň jednému človeku v každej rodine a tým podporili aj vzdelávanie v obci,“ zdôrazní.

Po dvoch rokoch zistil, že sľuby o pomoci od kompetentných zostali vo vzduchoprázdne. „Veľa bude závisieť od Úradu splnomocnenca, preto je dôležité, kto bude túto funkciu vykonávať a hlavne ako sa nastaví sociálny systém a tiež, či sa nájde vôla vytvárať pracovné miesta pre ľudí s nízkou kvalifikáciou resp. dlhodobo nezamestnaných. Dôležité bude aj ako sa nastaví spolupráca so samosprávami. V samosprávach je kľúč k riešeniu všetkých problémov,“ uzatvára starosta.

PaedDr. Michal Bársony, Mgr. vyštudoval Vysokú školu pedagogickú. Pracoval ako učiteľ v Banskej Štiavnici, Leviciach, pôsobil na Univerzite v Nitre, neskôr aj na ŠPÚ a krátku dobu aj na MŠ SR.

Je známy aj ako výtvarník.  Prvé úspechy dosiahol na pedagogickej fakulte v rokoch 1961 – 1966 kde študoval odbor výtvarná výchova. Ako študent mal niekoľko výstav grafických prác a najmä sochárskych: figurálne reliéfy, sochy, busty.

Počas pôsobenia ako učiteľ v Banskej Štiavnici v r. 1966 – 1978 rozvíjal v mládeži nový trend výtvarného chápania a tvorby, v čom neskoršie v r. 1978 – 1988 pokračoval na stredných školách v Leviciach. V týchto rokoch si aj rozšíril univerzitné vzdelanie s rigoróznou skúškou s dosiahnutím doktora pedagogických vied.

V rokoch 1989 až 1996 prednášal na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa aj sám zdokonalil vo výtvarnom odbore. V tom čase mal už aj viacero výstav a umeleckých publikácií: výstava olejomalieb a grafík (1992), výstava grafík a úžitkovej tvorby (1994),  spoločná výstava malieb (1995),  vydal 4 diela s vlastnými grafickými ilustráciami, vydal vlastné dielo s ilustráciami s medzinárodným úspechom v UNESCO.

Od roku 1996 až po dnes pracuje technikou olejomalieb. Inšpiruje ho kubizmus a impresionizmus. V kompozícii diel uplatňuje figurálnosť, portrét, abstrakciu, krajinárstvo, zátišie. Úspechy v tvorbe v posledných rokoch:  stála výstava viacerých diel v múzeu v Brne,  vlastné zbierky v Brne, v Nitre, v Prešove, výstava grafík v Maďarsku, výstava diel v Košiciach, výstava obrazov v rodnom kraji - v Štítniku.