Azorské ostrovy

Rôzne veľké ostrovy, roztrúsené  v Atlantiku boli v minulosti miestom  na doplnenie zásob moreplavcov na ich ceste do „Nového sveta“. Jedno súostrovie z nich má pomenovanie Azorské ostrovy, ( v origináli  Ilhas Açores, ç  čítaj ako z) a nachádza sa asi na 1/3 cesty od brehov Portugalska po Karibik. Dnes sa u nás pojem Azorské ostrovy spomínajú poväčšinou s predpoveďou počasia pre Európu. Azorské ostrovy tvorí deväť rôzne veľkých obývaných ostrovov. Všetky majú sopečný pôvod, čo poskytuje zaujímavé pohľady na tamojšiu prírodu. Sú to:

-       Terceira(403 km²) s historickým mestom  Angra do Heroismo, zapísaným do kultúrneho dedičstva UNESCO. Okolité vody tohto ostrova poskytujú dobré podmienky pre reprodukciu veľrýb. Preto sa stáva častým terčom turistov na ich pozorovanie.

-       Pico(447 km²)  s najvyšším bodom „Portrugalska“ 2351 m n.m.  Tvorí ho vyhasnutý vulkán rovnakého mena

-       Santa María (62 km²) najjužnejší z celého súostrovia

-       Graciosa (61 km²). Vyniká veľkým kráterom, ktorý zaberá celú tretinu východnej časti ostrova. Na rozdiel od iných početných kráterov na ostrovoch, tento je suchý a len na dne je jaskyňa s malým jazierkom

-       Corvo , je najmenší zo všetkých (17 km²)

-       Saõ Jorge(246 km²)

-       Faial  (173 km²)

-       Flores (143 km²) je zaujímavý niekoľkými vulkanickými jazierkami a najmä svojou rozmanitou kvetenou, podľa ktorej zrejme dostal aj svoje pomenovanie  

a  najväčší z nich je

Saõ Miguel                                                                                                                                

A práve ten sa stal na osem dní miestom môjho  prechodného pobytu. Ostrov Saõ Miguel (Sv. Michal), podobne ako ostatných osem  ostrovov vznikol vulkanickou činnosťou. Dnes sú po tejto epoche vývoja na ostrove k videniu početné rôzne veľké krátery, na dne ktorých je všade sladká voda. Ostrov so svojou rozlohou 759 km² len o niečo viac prevyšuje náš okres GA. Je dlhý približne 65 km a široký v najužšom mieste asi 8 km a v najširšom mieste asi 15 km. Bezprostredný kontakt s Atlantikom garantuje mierne, ale stabilné  podnebie, s teplotami okolo 21-25°C po celý rok. Početné zrážky najmä v noci, garantujú dostatok vody na celom ostrove, čo sa premieta do bujnej vegetácie všetkého druhu. Skutočnosť, že ostrovy sú obklopené „nekonečným“ oceánom, má pozitívny vplyv aj na čistotu ovzdušia. Nízka energetická náročnosť na bývanie spôsobila že domy sú bez vykurovacích systémov. Navyše, v mieste kde je najviac zdrojov s termálnou vodou, som sa stretol aj s geotermálnou elektrárňou. Na tomto ostrove je aj hlavné a správne mesto celého súostrovia -  Ponta Delgada (v preklade „tenký hrot“). Žije v ňom približne 24 tis. obyvateľov. Na celom ostrove žije okolo 124 tis. obyvateľov. Staré mesto s typickou architektúrou vybielených domov s okenicami kontrastných farieb, úzkymi uličkami vydláždenými lávovými kameňmi poskytuje mnoho zákutí ako pre objektívy turistov, tak aj pre nadšencov s paletou a štetcom v ruke. Aj sem sa už vkradol duch motorizovanej Európy, avšak nepociťoval som taký zhon, ako u nás. Izolovanosť ostrovov od vzdialených kontinentov (Afrika a Európa) spôsobila, že poisťovne krádež auta medzi poistnými udalosťami vôbec neuvádzajú. Za tak krátku dobu, čo som tam pobudol si netrúfnem  hodnotiť kriminalitu v krajine. Ale pomerne dosť obmedzený nočný život v meste bez herní  a zábavných podnikov s hlučnými diskotékami dáva za pravdu tým, ktorí tvrdia že Azorské ostrovy sú predovšetkým pre tých, ktorí hľadajú pokoj a krásu zatiaľ ešte zachovalej prírody. Na dôkladné precestovanie  celého ostrova stačí 4-5 dní + jeden treba celkom určite venovať  „morskému safari“  a to pozorovaniu delfínov. Kto uverí miestnym cestovkám, že uvidí aj veľryby, sa zväčša vráti čiastočne sklamaný. Lebo tie sa dajú vidieť len v období, kedy privádzajú na svet svoje mláďatá a to september určite nie je. Zato delfíni v každom ročnom období predvádzajú svoju inteligenciu ,hravosť a akúsi priateľskosť ku ľuďom. Niektorí z turistov to aj využívajú a ponoria sa do Atlantiku, aby si  zaplávali medzi  nimi. Samotný ostrov Saõ Miguel je hornatý s priemernou nadmorskou výškou okolo 500 m, pričom najvyššie položené miesta sa pohybujú od 700  po 910 m n.m.  Pre svoju bujnú zeleň v podobe pasienkov a lesov by mu patrilo skôr pomenovanie „Zelený ostrov“. Pozostatky po vulkanickej činnosti okrem už spomínaných kráterov možno badať aj na viacerých miestach po ostrove v podobe termálnych prameňov. V juhovýchodnej časti ostrova leží mestečko Furnas. Vyznačuje sa početnými prameňmi horúcej  vody. Niektoré neupravené sú voľne prístupné ale vhodné len na pozeranie. Ale pamätalo sa tam aj na kúpanie v termálnej vode a to v areáli Poza Dona Beija. Je to oddychová časť mestečka s viacerými bazénikmi s termálnou vodou s obsahom železa. Je plná domácich ale aj turistov. Severné pobrežie okrem  niekoľko málo dobrých pláží pre surferov ponúka miestnym aj vhodné podmienky na pestovanie čaju (chá). Priamo na mieste si možno pozrieť čajové plantáže, samotné minifabričky tzv. čajovne rodinného charakteru. V nich sa nazberané listy spracúvajú na Indických strojoch, ktorých vek dosahuje do 100 rokov. Ich manufaktúrny spôsob spracúvania čaju poskytuje viacerým ľuďom pracovné príležitosti. Mimochodom, toto sú jediné miesta v „Európe“, kde sa pestuje čaj. Samotný charakter ostrova okrem početných prírodných atrakcií dotvárajú pasienky  s pasúcimi sa kravami. Produkcia mlieka je taká bohatá, že produktmi  z neho zásobujú materskú krajinu ale aj Kanadu a USA, kam je pravidelné letecké spojenie. Osobitnou kapitolou sú jazerá, ktoré vznikli v kráteroch vyhasnutých vulkánov. Ich steny sú zväčša strmé a porastené bujnou vegetáciou, ktorá neumožňuje pohyb bezprostredne popri  vode. Medzi najzaujímavejšie patrí Lagoa do Sete Cidades (jazero siedmich miest). Zaujímavé je tým, že sú to v skutočnosti prepojené dve vodné plochy bezprostredne susediacich vulkánov úzkym krčkom, ponad ktorý vedie starý portálový most z kameňa. A hoci hladiny majú rovnakú výšku, každé jazero má inú farbu. Menšie jazero Lagoa verde, (Zelené jazero) je plytšie a je v ňom viac rias s chlorofilom.  Lagoa Azul, (Modré jazero) je asi 5x hlbšie (priemer okolo 20 m) odráža viac farbu azúrovej oblohy. Pešia prechádzka po hrebeni okolo oboch kráterov zaberie asi 6 hod a poskytuje pekné výhľady.

Cozido, je názov miestnej špeciality, ktorá má svoje miesto vo Furnas, kde je na niektorých miestach pôda taká teplá, že domáci tam chodia robiť pikniky. Do zeme sú tam vyhĺbené diery s betónovou skružou do hĺbky max. 1 m. Do skruže sa spustí hrniec, do ktorého sa pred spustením navrství zelenina, mäso, zemiaky ,koreniny, ryby,..a prikryje sa pokrievkou. Potom sa to celé zahrnie zemou a nechá sa variť (cozinhar) bez jedinej kvapky vody. Po siedmich hodinách hrniec aj s obsahom vytiahnu von a začne sa konzumácia. Nie náhodou o tomto mieste píše vo svojich prospektoch skoro každá miestna cestovka. Kto by na tomto ostrove hľadal nejaké pláže, nech sa ani neunúva. Pobrežie, najmä to severné je skalnaté a strmé s minimom prirodzených pláží. Zato však poskytuje nádherné výhľady na azúrovo modrý Atlantik s nekonečne dorážajúcimi vlnami.

Doprava po ostrove jsa deje výhradne autami alebo BUS-mi. Po ostrove sa pohybuje len niekoľko málo kamiónov. Tomu odpovedá aj technický stav ciest. Hoci sú dosť úzke a kľukaté, ale vo výbornom stave. Aj preto sa tam nejazdí rýchlo, ale zato bezpečne. A všetko stíhajú...

 Počet obyvateľov na všetkých ostrovoch počíta asi 242 tis. Medzi ostrovmi sa možno prepraviť trajektom alebo aj letecky. Prepravu zabezpečuje miestna letecká spoločnosť SATA. Vzájomná vzdialenosť medzi ostrovmi sa počíta v desiatkach km, pričom  zo Saõ Miguel  na Terceira je to asi 3,5 hod plavby. Územno správne patria Azorské ostrovy pod Portugalsko a majú podobne ako Madeira autonómiu. Od brehov Európy sú vzdialené asi 1530 km. Priamy let zo strednej Európy do Ponta Delgada neexistuje.  S min. počtom prestupov (1) to trvá z Viedne asi 7 hod. Časové pásmo:  -1 hod GMT. Ponta Delgada je umiestnená na južnom pobreží ostrova.

Ponta Delgada / Sereď, september 2012