Arménsko malá-veľká krajina

Občas sa stane, že pracovné povinnosti človeka pošlú do nie celkom bežne navštevovanej krajiny. Tento krát ňou bolo Arménsko. Čo do rozlohy a počtu obyvateľov je to malá krajina, ale zato s veľkou resp. s bohatou históriou. Arménsko je vnútrozemský štát a rozprestiera sa na rozhraní Európy a Malej Ázie, na náhorných plošinách Malého Kaukazu. Arménia hraničí na severe s Gruzínskom, na severovýchode s Azerbajdžanom, na juhu s Iránom . Západnú hranicu, ktorú majú s Tureckom tvorí ich najväčšia rieka Aras. Terén je hornatý a jeho prevažná časť je vo výške nad 2000 m n.m. Najvyššou horou krajiny je Aragats (4095 m.n.m). Avšak stále za svoj, považujú Ararat (5137 m n.m.), ktorý sa od roku 1923 „ocitol“ v Turecku aj s jej okolím. Ku populárnym miestam patrí aj jazero Sevan, do ktorého sa zbieha 28 horských riek a potokov z neďalekých vrchov Malého Kaukazu. Jeho rozloha 940 km2 predstavuje asi 3% z celej rozlohy krajiny (29 800 km2). Jazero sa nachádza vo výške 1950 m n.m. Zaujímavý pôvod má trikolóra ich zástavy: červená- symbolizuje preliatu krv ich predkov, modrá- farbu stále modrej oblohy nad Arménskom a „aprikosnaja“ t.j. marhuľová. Túto farbu si zrejme zvolili preto, lebo v tejto krajine sa mimoriadne darí tomuto ovociu. Majú vyšľachtenú odrodu stromov, ktoré dávajú až dve úrody za jedno vegetačné obdobie. V júni a v druhej polovici októbra. Arménsko sa rozprestiera na tektonicky nestabilnom podloží a zemetrasenia nie sú tam sice na „dennom poriadku“ ale nie sú ani výnimočné. Posledné, v decembri 1988, pripravilo o život asi 25 tis. ľudí. Arménsko patrí medzi štyri krajiny, kde sa rodila západná civilizácia. V súčasnosti Arménsko počíta s asi 3,2 mil. obyvateľov a z toho asi 1 milion žije v Jerevane. Ďalších asi 8 miliónov žije v diaspore (najviac v USA a vo Francúzsku). Samotný Jerevan ma prekvapil ako moderné, plným životom pulzujúce mesto s európskym charakterom. Krátko po anexii bývalým Sovietskym zväzom a tureckej genocíde, mal Jerevan v r. 1930 iba 150 tis. obyvateľov. V tomže samom čase zverili výstavbu mesta domácemu architektovi, ktorý spolu so svojím tímom sa zhostil svojej úlohy veľmi dobre a prakticky aj dnes mesto ťaží z jeho práce. Ulice sú zrozumiteľne orientované a dostatočne široké. Postačujú aj dnešnej bujnej ale aj bujarej doprave. S ohľadom na seizmicky náchylné podložie sa stavali budovy len do piateho podlažia. Mnohé stavby, ako je budova vlády a sídla viacerých ministerstiev, či budova opery, majú monumentálny charakter. Oproti našim zvyklostiam, mesto je plné parkov, v ktorých je plno pamätníkov, viažucich sa k ich bohatej histórii a všade prítomné fontánky s pramenistou vodou. Vidiek je však pravým opakom Jerevanu. Naoko je to ospalá krajina, kde život na vidieku si plynie svojim tempom. Na ich, pomaly posvätnú horu Ararat sa však musia pozerať takmer jedno celé storočie cez hranicu s Tureckom. Prišli oň počas tureckej genocídy v r. 1900 až 1919. Vtedy prišlo o život až 1 milión Arménov a odhaduje sa, že asi 1,5 mil. ich utieklo do sveta. Tí položili základ početnej arménskej enklávy, ktorá doteraz žije v diaspore. Najpočetnejšia je v USA a vo Francúzku. Odtiaľ pochádza aj francúzske „merci“, lebo ich ďakujem je aj pre nich zložité a hlavne dlhé na výslovnosť. Všade, kde sa cudzinec ocitne, sa stretne s neobyčajnou pohostinnosťou, čo sa nedá jednoducho prehliadnuť. Takmer 70 ročný vplyv ruského impéria zanechal badateľné stopy aj v kultúre Arménov. Najmladšia generácia hovorí tromi jazykmi: arménskym, ruským a anglickým. Keď nezareagujete na príhovor po arménsky, okamžite „prepnú“ na ruštinu a to platí o každom a v každom veku. Relígia (náboženstvo): Arménsko je najstaršou kresťanskou krajinou na svete. Kresťanstvo tam priniesli a šírili v r. 35 – 60 n.l. apoštoli Bartolomej a Tadeáš, priami svedkovia Kristovi. Odtiaľ pochádza aj pomenovanie Apoštolská cirkev. Stalo sa tak na území, ktoré aj dnes pripadá Arménii. Oficiálne však prijali kresťanstvo ako štátne náboženstvo až v roku 301. Pre porovnanie, v Rímskej ríši zásluhou cisára Konštantína Veľkého, bolo zastavené prenasledovanie kresťanov až v r. 313. Podobne, ako v Rímskej ríši, boli kresťania prenasledovaní aj v Arménii. Zásluhu na ukončení prenasledovania a neskoršom jeho upevnení má istý mních Grigorij, odkiaľ aj nesie pomenovanie tzv. Grigorijánska cirkev. Dnes tento svätec nesie prívlastok „Grigorij Osvietiteľ“ . Pri príležitosti 1700. výročia prijatia kresťanstva, otvorili v r. 2001 novopostavený chrám. Je to nová stavba, avšak svojim charakterom úplne zapadá do tamojšej architektúry. Na udalosti bohatých, prvých sto rokov existencie kresťanstva v Arménii, vyvrcholilo zásluhou mnícha menom Maštoc. Ten sa postaral o vytvorenie úplne novej abecedy pozostávajúcej z 36 písmien. Túto abecedu používajú Arméni od r. 404 v nezmenenej podobe dodnes. Dnes však ráta až 39 písmien, z dôvodu potreby kompatibility s inými jazykmi. Vlastné písmo umožnilo preklad Bible a liturgických knih. O význame, aký arménská cirkev prikladá vlastnému písmu, vypovedá aj skutočnosť, že cirkevný predstaviteľ, 130. Katolikos Vazgen I., ktorý zomrel len pred niekoľkými rokmi, dal Maštocových 36 písmien odliať z čistého zlata. Písmená uchovávajú v jednej z najstarších arménských katedrál. Turistami z celého sveta, je navštěvovaný kláštorný komplex Goghard .Stojí vysoko v horách a väčšia časť jeho priestorov je vysekaná v skalách. V útrobách chrámu vyviera posvätný prameň. Je to miesto, kde sa konajú krsty mnohých Arménov, žijúcich aj v cudzine. Tesne pred kláštorným komplexom je háj posvätných stromov, kde sa konajú oslavnné pikniky po obrade krstu. Ako som už spomenul, údolie, v ktorom sa mesto Jerevan nachádza, je ohraničené vysokými horami 4 až 5 tis. m n.m. Priemysel a trochu ojedinelé klimatické podmienky spôsobujú, že dohľad na vrcholky okolitých hôr je dosť ojedinelý. Stále sú zahalené v akomsi opare. Napriek tomu sa mi podarilo vzhliadnuť Ararat vďaka vystúpu asi do 2200 m výšky.Dá sa tam bez problémov dostať autom. Pokiaľ nemalo slnko dostatočnú silu a nebol zohriaty vzduch, bolo možné vidieť aj biblický Ararat. Pohľad na túto horu, hoci z diaľky, dáva isté vysvetlenie, prečo ju Arméni tak milujú. Pre krátkosť času, ktorý som mal k dispozícii v tejto, pre nás už trochu exotikou zaváňajúcej krajine, som nemohol navštíviť iné miesta, bohaté ako na prírodné krásy, tak aj na kultúrné pamiatky. Hoci program mojej cesty do Arménie bol dosť nahustený, stihol som svoj pobyt obohatiť o jeden umelecký zážitok. V budove štátnej opery sa konal koncert štátneho filharmonického orchestra pred jeho odchodom na turné po Nemecku a Slovensku. Nič na zážitku neubrala ani skutočnosť, že po necelých 5 hod. po skončení koncertu som už uháňal na letinko. Tí, ktorí si budú chcieť vypočuť vyše stočlenné hudobné teleso a vzhliadnuť šarmantnú sólistku na husliach, Anush Nikoghosyan budú mať k tomu příležitost aj u nás v Bratislave 30.11.2010 večer o 19:30 hod.v historickej budove SND. Drvivá väčšina arménských priezvísk sa končí príponou „yan“. Trochu ma to zaujalo a tak som sa spýtal jako to teda je. Tí, ktorí majú svoje priezvisko zakončené na -yan (napr. Vardanyan) majú obyčajný, nešľachtický pôvod. Ak sa však pred ich menom objaví Ter, je to avízo že pochádzajú z rodu, z ktorého bol niekto duchovne významná osoba.Istý čas bol dobre známy atlét - trojskokan Igor Ter Ovanesyan. Ten, u koho sa priezvisko končí na - ani, pochádza zo šľachtického rodu (Bakuriani).Tých takmer 70 r. sovietskeho impéria sa podpísalo aj na tom, že nositeľa priezviska končiaceho sa na -ani stretnete len ojedinele. Niekoľko poznámok pre tých, ktorí by sa tam chceli náhodou vybrať. Arménsko je republika na čele s prezidentom. Cesta lietadlom do Arménie trvá cca 3:30 hod. Lieta sa tam z Viedne aj z Prahy. Časový posun oproti SEČ: -3 hod. Máme vízovú povinnosť, ktorá sa však dá za 6 € na 10 dní vybaviť priamo na letisku.